Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208489
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615208489.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: M.. V. U., P..

X.XX.XXXX, Š. A.Č. H., X. E. D. XXX, E., X. Č. Y. U.M. XXX/XX, H. proti odporcovi: D. U., P.. XX.X.XXXX,
Š. A. H., Y. D.U. XXX, E., zastúpený Advokátskou kanceláriou Kurucová, s.r.o., so sídlom Hurbanova
486/2, Senica, IČO: 36 271 268 o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky M.. V. U., Z. A., P.. X.XX.XXXX a odporcu D. U., P.. XX.X.XXXX uzavreté
dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Miestnym národným výborom X. O., zapísané v knihe manželstiev
bývalého Miestneho národného výboru v X. O. vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom XX r o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.10.2015 domáhala rozvodu manželstva
účastníkov. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov už dlhú dobu neplní svoju úlohu.
Medzi účastníkmi boli dlhodobé nezhody ohľadom fungovania spoločnej domácnosti a v posledných
troch rokoch sa zosilnilo citové ochladnutie a odcudzenie, napätie, disharmónia, narastali hádky, krik a
nedorozumenia, hrubosť, urážanie, znevažovanie a stupňovalo sa vyhrážanie zo strany odporcu. Bolo
to obdobie teroru, psychickej tyranie, vydierania a šliapania po ľudskej dôstojnosti. V apríli 2015 sa

navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, čím sa jej veľmi uľavilo. Z manželstva účastníkov
pochádzajú dve plnoleté deti.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov, výsluchom navrhovateľky a odporcu, výsluchom
svedkýň D.. J. D. a N. H.U., písomným vyjadrením odporcu zo dňa 23.11.2015, písomným vyjadrením

navrhovateľky zo dňa 26.11.2015, správou obce E., potvrdením J. N..H.. o vklade hotovosti, výpismi
z účtu navrhovateľky vo J., N..H.., poštovými peňažnými poukazmi, vkladnými knižkami vedenými na
mená oboch účastníkov, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Miestnym národným výborom X. O..
Obaja uzatvárali manželstvo ako slobodní, u oboch ide teda o manželstvo v poradí prvé. Obaja sú
národnosti slovenskej a štátnej príslušnosti Slovenskej republiky. Z manželstva účastníkov sa narodili

dve deti, ktoré sú už plnoleté, a to T. U., P.. X.X.XXXX a O. U., P.. XX.X.XXXX. Posledným spoločným
bydliskom účastníkov je obec E..Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, pretože má navrhovateľku stále rád. Domnieva sa, že ich
manželstvo si môže plniť poslanie, pretože ani jeden sa nedopustil nevery. Poprel, že by navrhovateľku
urážal, psychicky týral a vydieral. Od začiatku trvania manželstva bola navrhovateľka žiarlivá a odporca

sa nesmel rozprávať so ženami, lebo si hneď myslela, že sú to jeho milenky, čo bola jediná príčina
ich nedorozumení. Pred tromi rokmi sa do ich susedstva nasťahovala D.. J. D. a navrhovateľka začala
odporcu podozrievať z nevery a dokonca dala urobiť kamerový systém, ktorým sledovala dom susedy,
či tam odporca chodí. Odporca uviedol, že s D.. J. D. nemal žiadny vzťah, nič jej nevybavoval, iba keď
sa na neho obrátila, tak jej poradil napr. kde má zohnať drevo. Po odchode zo spoločnej domácnosti

navrhovateľka vzala všetky peniaze s tým, že odporcovi dá jeho polovicu, pričom časť peňazí dala bez
jeho súhlasu deťom a potom mu poslala 17.000,00 €. Odporca tvrdil, že navrhovateľke nebol nikdy
neverný.Podľanehonavrhovateľkatrpípsychickouchorobouahalucináciami,atoodroku2004,odkedy
prestala pracovať na A. Ú. J. H.. Na základe čítania kníh trpela halucináciami. Odporca trval na tom,
aby išli spoločne k psychologičke, ktorá im môže pomôcť. Intímne spolužitie s navrhovateľkou prerušili
začiatkom roku 2015 a hospodárenie s peniazmi 14.4.2015, kedy navrhovateľka opustila spoločnú

domácnosť.

Navrhovateľka uviedla, že po odchode detí z domu sa vzťahy medzi účastníkmi rapídne zhoršovali.
Odporcovi sa zrútila kariéra v Z. I. J. E., kde pracoval a vedy bola navrhovateľka jeho „hromozvodom“. S
odporcomnemohlimedzisebounájsťspoločnúreč,odporcašliapalpojejcitochaubíjalju.Nastalocitové

odcudzenie a vyostrovalo sa napätie a hádky. Odporca ju urážal a ponižoval. V zúrivých záchvatoch sa
vyhrážal, že doma všetko porozbíja a ako navrhovateľka uvidí, čo on dokáže. Odporca ju ohrozoval.
Bolo to obdobie teroru, psychickej tyranie a vydierania. Navrhovateľka sa v jeho prítomnosti cítila zle
a vyhýbala sa mu. Na základe vlastného rozhodnutia sa navrhovateľka dňa 14.4.2015 odsťahovala
zo spoločnej domácnosti, od tejto doby s odporcom neudržiavajú žiadny kontakt a ani spoločne

nehospodária s finančnými prostriedkami. Navrhovateľka sa už nikdy nechce k odporcovi vrátiť. Zo
strany navrhovateľky intímne spolužitie účastníkov fungovalo do roku 2010 len z povinnosti, aby nebol
krik, hádky a vyhrážanie. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti dňa 10.4.2015 vložila spoločné
peniaze účastníkov v sume 33.200,00 € do banky. Dňa 20.4.2015 poslala odporcovi presnú polovicu
peňazí v sume 17.600,00 € poštou a zo svojej polovice peňazí dala deťom dňa 6.5.2015 sumu 5.000,00

€, dňa 7.5.2015 sumu 5.000,00 € a dňa 10.7.2015 sumu 3.000,00 €. Z domu si odniesla len svoje osobné
veci, starý stôl a konferenčný stolík, ktorý vyradila jej priateľka. Pre rozvod sa rozhodla preto, že odporca
začal tlačiť na ich deti, aby ju prinútili vrátiť sa domov a aby išla na liečenie. Navrhovateľka návštevu
psychologičky odmieta, keďže na ňu nemá žiadny dôvod.

Súd mal preukázané výsluchom svedkyne D.. J. D., že účastníci sú jej susedia. S odporcom nikdy
nemalapartnerskývzťah.Potvrdila,ženavrhovateľkajuobvinilazneverysodporcomadalanamontovať
kamery, ktoré zaberali jej dvor, čo bolo asi v roku 2011. Dovtedy boli jej vzťahy s navrhovateľkou i
odporcom bežné, susedské, avšak odkedy ju navrhovateľka obvinila z nevery s odporcom sú ich vzťahy
chladné. Snaží sa s účastníkmi komunikovať čo najmenej. Osobne nikdy nebola prítomná pri akejkoľvek

hádke medzi účastníkmi a žiadne bližšie vedomosti o ich manželskom spolužití nemá. Pracuje ako E.
a žiadny z nich nebol nikdy jej E..

Súd mal preukázané výsluchom svedkyne N. H.U., sestry odporcu, že osobne nikdy nebola prítomná
pri nejakej hádke účastníkov. Z pohľadu celej rodiny to bolo idylické manželstvo. Problém, ktorý vznikol

je v podstate len fiktívny, čím mala na mysli obviňovanie odporcu navrhovateľkou z manželskej nevery.
Navrhovateľka sa jej nikdy na odporcu nesťažovala a dokonca svedkyňa si pred odporcom nikdy ani
nedovolila na navrhovateľku povedať niečo zlé, pretože vždy bol na jej strane. Od iných žien mala
vedomosť o navrhovateľkinej žiarlivosti, ale keďže tieto ženy pozná a tak isto i odporcu, má za to, že
žiarlivosť navrhovateľky je neopodstatnená. Navrhovateľka obviňovala odporcu už len vtedy, ak vôbec

nejakú ženu oslovil a z toho dôvodu sa odporca snažil s inými ženami vôbec nekomunikovať, resp.
komunikovať čo najmenej, pretože ak sa s nejakou ženou rozprával, navrhovateľka už ho obviňovala z
nevery. Podľa svedkyne žiarlivosť navrhovateľky dosahuje v súčasnej dobe už chorobný rozmer, takže
ona sama je možno skalopevne presvedčená o tom, že odporca jej je alebo bol neverný, avšak reálne
už nie je schopná situáciu posúdiť. Má za to, že ide o chorobu ako o každú inú a navrhovateľke by veľmi

pomohlo liečenie. Odporca sa pokúšal o to, aby sa navrhovateľka išla liečiť, avšak neúspešne.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo
na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalorozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť.

Navrhovateľka zásadne odmieta obnovenie manželského spolužitia, je pevne rozhodnutá k odporcovi
sa už nikdy nevrátiť, podľa jej vyjadrenia, dokonca ani vtedy ak by mala za to byť akýmkoľvek spôsobom
prenasledovaná a k odporcovi nemá už žiadny citový vzťah. Súd nevidí žiadny reálny spôsob ako
navrhovateľku presvedčiť, resp. donútiť k tomu, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti účastníkov,
aby odporcu milovala a aby naďalej žili skutočným manželským životom, pretože nikoho nie je možné

spravodlivo nútiť zotrvať vo vzťahu, v ktorom sa necíti dobre, a v ktorom za žiadnych okolností už zotrvať
nechce. I v prípade, ak by súd návrh navrhovateľky zamietol, k náprave vzťahov medzi účastníkmi a
k návratu navrhovateľky do spoločnej domácnosti by už s veľkou pravdepodobnosťou nikdy neprišlo,
takže manželstvo účastníkov by bolo len formálne. Súd mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich obnovenie sa už nedá predpokladať. V dôsledku

odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti manželstvo účastníkov už viac ako jeden rok neplní
svoj spoločenský účel, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčinou rozvratu manželstva účastníkov je nadmerná žiarlivosť navrhovateľky na odporcu i keď
manželská nevera žiadneho z účastníkov nebola v konaní preukázaná.

Podľa § 144 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o rozvod a súd nezistil žiadne odôvodnené
okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov náhradu trov
konania priznať, každý z účastníkov si teda svoje trovy konania znáša sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému
súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvéhostupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).