Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213287
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314213287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX V. č. XXX, t.č. bytom XXX XX V. č. XXX, zast. JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou,
Štúrova 44, Košice, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. č. XXX,
zast. JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
21C/217/2014-186 zo dňa 11.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania, do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX, v
kat. úz. V. a pozemky, na ktorých dom stojí, teda nehnuteľnosti v celkovej hodnote 61.900 eur, finančné
prostriedky - zostatok na účte žalobkyne v sume 606,98 eur, hnuteľné veci špecifikované v rozsudku.
Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal motorové vozidlo NISSAN Navara a finančné prostriedky
na Flexibiznis účte odporcu v hodnote 2.902,16 eur. Zaviazal navrhovateľku splatiť zostatok úveru

voči Štátnemu fondu rozvoja bývania, zaviazal navrhovateľku vyplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho
podielu sumu 26.117,01 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a o tom, že každý z účastníkov je povinný zaplatiť štátu
na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 1.089 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo rozvodom manželstva. Súd prvej inštancie špecifikoval celkový
rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uviedol nehnuteľnosti, hnuteľné veci a majetkové

práva, ktoré do bezpodielového spoluvlastníctva patria. Účastníci konania sa zhodli na tom, že tieto
veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj na ich hodnotách, s výnimkou hodnoty
nehnuteľností (rodinného domu a pozemkov) a súd z týchto hodnôt aj vychádzal. Hodnota nehnuteľností
bola ustálená znaleckým dokazovaním na 61.900 eur, účastníci proti tomuto posudku nemali žiadne
výhrady.Vpriebehusúdnehokonanianedošlomedziúčastníkmikdohodeovyporiadaníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Obaja bývalí manželia navrhovali, aby nehnuteľnosti, rodinný dom s prísl.
boli prikázané do ich výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie uviedol, že je v prvom rade potrebné

prihliadať na záujem maloletých detí, t.j. maloletého W., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, za účelom vytvorenia primeraného zázemia pre jeho ďalší rozvoj, a preto dom
vrátane garáže, bez vonkajších stavieb a parcely prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Súd
nezohľadnil navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, že z vlastných prostriedkov vynaložila 14.060 Sk nakúpu pozemku a uviedol, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Pri rozhodovaní o tom, komu
budú do výlučného vlastníctva prikázané veci, súd vychádzal aj z kritéria účelného využitia vecí, nakoľko
hnuteľné veci tvoria zariadenie domu, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky, súd

rozhodol, že aj tieto hnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Súd sa
zaoberal aj dlhmi účastníkov konania, zistil, že za trvania manželstva vznikli aj spoločné záväzky, a
to úver voči Štátnemu fondu rozvoja bývania, ktorý je potrebné vyporiadať. Vzhľadom na skutočnosť,
že do výlučného vlastníctva navrhovateľky súd prikázal nehnuteľnosť, na stavbu ktorej bol úver
poskytnutý, uložil navrhovateľke súd úver dosplácať v celom rozsahu. Odporca v rámci vyporiadania

pasív bezpodielového spoluvlastníctva požadoval vysporiadať aj zostatok podnikateľského úveru, ktorý
bol počas manželstva poskytnutý vo výške 4.800 eur. Z predložených listinných dôkazov súd má za
preukázané, že odporcovi bol poskytnutý tento úver ako podnikateľský, a teda v zmysle § 143 OZ sa
nejedná o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda nie je ani predmetom
vyporiadania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd určil vyrovnací
podiel odporcu a stanovil ho na sumu 26.117,01 eur, vychádzal z toho, že podiely manželov na

spoločnom majetku sú rovnaké. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že v konaní sa riešili majetkové
záujmy oboch účastníkov, každý z nich dostal jednu polovicu z bezpodielového manželstva, a preto
nemožno hovoriť o úspechu jedného z nich. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil zákonom o súdnych
poplatkoch, položkou 6b Sadzobníka.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol, že rozsudok
je nesprávny, súd prvého stupňa ho vyhlásil bez toho, aby bol náležite zistený skutkový stav, neboli
vykonané navrhované dôkazy, súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil dar, ktorý mu
jeho otec dal vo forme dverí a okien zabudovaných do rodinného domu. Tieto darované okná a

dvere predstavovali hodnotu, ktorú on z vlastných prostriedkov vniesol do spoločného majetku. Súd
odmietol vykonať dokazovanie, ktoré on navrhol, teda vypočutie jeho otca ako svedka. Súd na jednej
strane zohľadnil ako spoločný majetok osobné motorové vozidlo NISSAN Navara, z nepochopiteľných
dôvodov nezohľadnil zostatok pôžičky, ktorý bol braný a použitý na kúpu tohto vozidla. Súd prvej
inštancie nesprávne prikázal vec do vlastníctva navrhovateľky. Dom mal byť prikázaný jemu, pretože

zo zákonných kritérií, ktoré sú rozhodujúce, on spĺňal viac týchto kritérií. Väčšou mierou sa pričinil o
nadobudnutie a udržanie tohto spoločného majetku. V prospech odporkyne svedčila len tá skutočnosť,
že v rozvodovom konaní mala zverené maloleté deti. V čase rozhodovania už maloletým bol len syn
Sebastián, pretože ďalší syn už bol plnoletý. Nesúhlasí ani s rozdelením hnuteľných vecí, pretože súd
o rozdelení týchto hnuteľných vecí rozhodol bez toho, aby sa účastníkov vôbec spýtal ako si oni mienia

veci rozdeliť. On bol s navrhovateľkou dohodnutý, že niektoré položky pripadnú jemu. Súd ich prikázal
navrhovateľke bez toho, aby predtým vykonal akékoľvek dokazovanie o tejto otázke. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak by krajský súd dospel
k záveru, že nie je dôvod na zrušenie, navrhol, aby jeho výplata bola znížená o podiel zodpovedajúci
polovičke úveru, ktorý spláca a ktorý bol použitý na zakúpenie osobného motorového vozidla NISSAN

Navara, teda o 1.635 eur a o investície do spoločného domu, darované okná a dvere v sume 3.000
až 3.500 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že je povinný sa z domu vysťahovať do 30 dní
potom, ako mu navrhovateľkou bude vyplatená náhrada za jeho podiel, pretože náhradné bývanie si
momentálne nemá z čoho zabezpečiť.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav, správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolacie
námietky odporcu nepoukazujú na nesprávnosť predmetného rozsudku. Správne súd prvej inštancie
rozhodol, keď prikázal nehnuteľnosť, rodinný dom s pozemkami do výlučného vlastníctva navrhovateľky
a keď prihliadol na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je potrebné uprednostniť aj
podľa názoru odvolacie súdu pred ostatnými kritériami, teda aj pred tým, ako sa jednotliví účastníci

pričinili o nadobudnutie spoločného majetku. V danom prípade naviac nebolo dokázané, že odporca
sa viac pričinil o nadobudnutie tohto spoločného majetku. Z výpovede samotného odporcu na
pojednávaní vyplýva, že práca, ktoré vykonal jeho otec pri vytvorení dverí a okien, bola darovaná
obom manželom. Tvrdenia odporcu, že tieto boli darované len jemu, nezodpovedá obsahu zápisnicea javí sa ako účelové. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani výsluch samotného otca odporcu,
pretože skutkový stav už dostatočne jasne vyplýval z výsluchu samotného odporcu. Z výsluchu odporcu
vyplýva, že nevedel presne vysvetliť načo boli použité finančné prostriedky z podnikateľského úveru.

Keďže sa jedná o podnikateľský úver, nemožno brať za automatický záver, že tieto prostriedky boli
použité na financovanie spoločných vecí. Pokiaľ odporca nepreukázal, že tieto finančné prostriedky
boli použité práve na nadobudnutie spoločného motorového vozidla, nebolo možné pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť a vyporiadať aj tento podnikateľský úver ako
spoločný. Spoluvlastníctvo automobilu Nissan Navara bolo v konaní preukázané.

5. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania.
Odvolacia námietka, že súd má prihliadať na dohodu účastníkov o rozdelení hnuteľných vecí neobstojí,
naviac navrhovateľka takúto dohodu popiera. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozdelení hnuteľných
vecí je logické a odôvodnené. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 265
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní odporca nebol úspešný, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.