Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223364
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114223364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: T.Š. O., A..
X.XX.XXXX, A. W. XXX XX H. XX, zastúpenému opatrovníkom B. E., X. S. E. X. Q. A. S. Š. XX, XXX
XX D., o zaplatenie 2.585,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 25.8.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu

2.585,65 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 5.8.2008 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 5.4.2006 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.726,15 Eur, ktorý sa odporca
zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 95,9 Eur, v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa dohodli
na odklade splátok č. 4,5,6 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr

požiadal žalovaný o ďalší odklad splátok a preto uzavrel žalobca so žalovaným dodatok k zmluve, v
ktorom sa dohodli na odklade splatnosti splátok č. 10, 11, 12, 16, 17, 21. Žalobca tvrdil, že za odklad
splatnosti splátok sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 575,38 Eur (pozn.
súdu: žalobca tento dodatok nijako inak nešpecifikoval a ani nepredložil). Uvedené splátky sa žalovaný
zaviazal splatiť ako tzv. odložené splátky (vrátane zmluvnej odmeny) č. 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47,
48, 49, 50, 51 v zmysle nového splátkového kalendára, ktorý podľa žalobcu tvorí prílohu tejto zmluvy a
jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok

úveru už pri splátke č. 3, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do
okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 1.442,15 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol
v omeškaní s úhradou splátky č. 25 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 2.585,65 Eur dňa 4.8.2008. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, jeho pobyt napriek šetreniu nie je známy, preto mu bol

súdom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník, ktorý sa k návrhu nevyjadril.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili ani nepožiadali z
dôležitého dôvodu o odročenie, na základe e-mailovej a telefonickej výzvy podľa úradného záznamusúdu právny zástupca žalobcu súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, a preto súd v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti, a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy (doručené a nespochybnené listiny podľa § 129 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj

tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav

aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými označenými a predloženými listinami, a to oboznámením
návrhu, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, k zmluve priloženými všeobecnými
Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.
(ďalej len „úverové podmienky“), listinou s evidenciou žalobcu o účtovaní a platobnej histórii žalovaného

označenej ako Karta klienta, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120
ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 3.4.2006 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom písomnú úverovú zmluvu, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo výške 104.004,- Sk. V

zmluve je ďalej uvedené splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť) 36/30, poskytnutá čiastka 52.002,-
Sk, mesačná splátka 2.889,- Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk. Pod tým je v zmluve
výrazne menším drobným písmom napísaný text o tom, že účastníci tejto zmluvy v ďalšom odkazujú na
úpravuobsiahnutúvzmluvnýchdojednaniachnazadnejstrane.Určitéazrozumiteľnéstanovenieúpravy
(resp. odkaz na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu zmluvy odkazom na obchodné

podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne
povinnosť platiť poplatky upravujú obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva. Ďalšie dojednania o
žalobcom tvrdenom dodatku k tejto zmluve zo žalobcom predložených príloh nevyplývajú.

Z predloženej karty klienta vyplýva interná evidencia žalobcu o termínoch a sumách čerpania a úhrad

peňažných prostriedkov žalovaným, podľa ktorej žalovaný z tejto zmluvy čerpal, resp. bolo mu vyplatené
1.676,36 Eur, dátum vyplatenia 5.4.2006, splatené 1.442,15 Eur, zostáva doplatiť 2.585,65 Eur. Z čoho
by mala táto čiastka pozostávať (vzhľadom na vyplatené a splatené prostriedky), to z predložených
príloh nie je zrejmé.

Z tvrdení žalobcu ďalej vyplýva, že si uplatnil právo veriteľa podľa § 585 Občianskeho zákonníka, t.j.
okamžitú splatnosť úveru s tým, že žalovaný mal uhradiť sumu nehradených splátok vo výške 2.585,65
Eur dňa 4.8.2008.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §
157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali

celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na
ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo
sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym
poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení
§ 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že

opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy.
V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa
názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem použil
Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s

požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde
absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku
na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh

rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť

žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Žalobca

mal v takom prípade bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatildohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti (keďže podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci
má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom
dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

Vo vzťahu k požadovanej sume (zrejme s úrokmi) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)

všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie
(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na
konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým
odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade

z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť.

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto

len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

Okrem toho však súd zistil, že ak je predmetom konania vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

a zaplatenie úrokov, ktoré mal žalovaný splácať pôvodne (spolu s úrokmi) v 36 mesačných splátkach,
ešte pred podaním žaloby došlo k zmene v obsahu záväzku a žalobca si uplatnil okamžitú splatnosť
úveru s tým, že žalovaný mal uhradiť sumu nehradených splátok vo výške 2.585,65 Eur dňa 4.8.2008,
a od nasledujúceho dňa od žalovaného požaduje aj úrok z omeškania.

Keďže žalovaný podľa nespochybnených tvrdení žalobcu dlh neuhradil, mohol žalobca (popri už dovtedy
splatných splátkach) od nasledujúceho dňa uplatniť celé svoje právo na vrátenie peňažných prostriedkov
na súde. V danom prípade však bola žaloba doručená súdu až 25.8.2014, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby od vyhlásenia splatnosti, a preto súd v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z z aj
z dôvodu premlčania nemohol žalobcovi toto právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

priznať a žalobu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1vspojenís§151ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu

neuplatnil a žiadne preukázané trovy konania mu ani nevznikli, a neúspešný žalobca na ich na náhradu
nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.