Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116207472
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116207472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobkyne

Y.. I. V., W.. XX. XX. XXXX, F. U. X, F. F., zastúpenej Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s. r. o.,
so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanej V. T.Ť., E.. L.., U. K. J., L. L. Š.
XX, F., K.: XX XXX XXX, o zaplatenie 1 430,76 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 715,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,00%ročnezosumy715,38Eurod06.07.2016dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 04. 2016 domáhala zaplatenia sumy 1 430,76 Eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod03.03.2016dozaplateniaanáhradytrovkonania
od žalovanej. V žalobe žalobkyňa uviedla, dňa 31. 01. 2014 uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. L. X L. s evidenčným
číslom: F. XXX X.. Dňa 24. 01. 2016 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové

vozidložalobkyne.Žalobkyňasiužalovanejuplatnilanároknapoistnéplnenie,kdežalovanávoznámení
o poistnom plnení zo dňa 17. 02. 2016 uviedla, že dňa 16. 02. 2016 ukončila šetrenie poistnej udalosti
a poskytla žalobkyni poistné plnenie vo výške 5 723,06 Eur. Žalovaná zlikvidovala poistnú udalosť
ako totálnu škodu a žalobkyni krátila poistné plnenie o 20 % (vo výške 1 430,76 Eur) za nezavolanie
polície. Žalobkyňa s krátením poistného plnenia nesúhlasila a vyzvala dňa 24. 02. 2016 žalovanú na
doplateniepoistnéhoplneniazdôvoduneoprávnenostizníženiapoistnéhoplnenia.Žalobkyňasvojnárok
odôvodnila kogentným ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poukázala na právoplatné

rozhodnutia Okresného súdu T. F. sp. zn. XC/XXX/XXXX, Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XXX/
XXXX a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX. K žalobe predložila aj spis
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 17. 02. 2016, výzvu na
doplatenie poistného plnenia s odpoveďou žalovanej, vyjadrenie M. V. k dopravnej nehode, rozhodnutie
o priestupku vrátane výpovedí účastníkov dopravnej nehody.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že poistné plnenie bolo krátené o 20 % v zmysle článku

X. bodu 5 Všeobecných obchodných podmienok pre havarijné poistenie. Žalobkyňa v oznámení o
škodovej udalosti uviedla, že vznikla „malá škoda obci a veľká škoda autu.“ Podľa článku X. bodu
18 Všeobecných podmienok ak malo porušenie povinností uvedených v predchádzajúcich odsekoch
tohto článku podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnejudalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, alebo pokiaľ spôsobilo ťažkosti pri šetrení
poisťovne, je poisťovňa oprávnená plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na
rozsah jej povinnosti plniť. Žalovaná v konaní predložila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s návrhom č.

XXXXXXXXXX, všeobecné a osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel,
oznámenie o vzniku škodovej udalosti, oznámenie o poistnom plnení, spis poistnej udalosti, vratky, list
žalovanej, výpočet všeobecnej hodnoty, vzorky z trhu, oznámenia a ponukovú kartu.

3. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju

neúčasť vopred neospravedlnila a na pojednávanie sa ani nedostavila, vykonal dokazovanie a zistil:

4.Skutkovýstavpoistnejudalostijedanýzhodnýmitvrdeniamistránapreukázanýoznačenýmilistinnými
dôkazmi - poistnou zmluvou, poistkou, oznámením o poistnom plnení, výzvou na doplatenie poistného
plnenia,odpoveďoužalovanejnavýzvu,všeobecnýmiaosobitnýmipodmienkamiprehavarijnépoistenie
motorových vozidiel, oznámením o vzniku škodovej udalosti, spisom poistnej udalosti, výpočtom

všeobecnej hodnoty vozidla, písomným vyjadrením M. V. a časťou priestupkového spisu dopravného
inšpektorátu.

5. Dňa 24. 01. 2016 došlo k dopravnej nehode (poistnej udalosti) tak, že vodič M. V. viedol osobné
motorové vozidlo vo vlastníctve žalovanej po miestnej komunikácii v obci H. v smere jazdy do časti T.,

kde zapríčinil dopravnú nehodu. M. V. v písomnom vyjadrení zaslanom súdu uviedol, že dňa 24. 01.
2016 okolo 01.30 h zišli spolu s priateľmi z chaty do reštaurácie L.. Na chatu sa vracali okolo 03.00 h, keď
začalo husto snežiť, bola slabá viditeľnosť a pred stúpaním cesty do kopca sa s vozidlom rozbehol, aby v
kopci nemusel zastaviť. Pri prejdení vrcholu stúpania dostal šmyk a vozidlom zišiel do priekopy po pravej
strane cesty, kde prednou časťou vozidla narazil do stĺpa verejného osvetlenia, ktorá poškodil. Vozidlo

zostalo nepojazdné, preto musel zabezpečiť odťahovú službu. Po nehode kontaktoval svojho otca, ktorý
je bývalým policajtom a ten mi poradil, aby oznámil škodu na verejnom osvetlení starostovi obce, čo
aj urobil. Starosta obce následne oznámil policajtom dopravnú nehodu. Okresný dopravný inšpektorát
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici rozhodnutím č. I.-F.-I.-XXX/XXXX-L. zo dňa
17. 03. 2016 uznal M. V. vinným zo spáchania priestupku a uložil mu pokutu vo výške 500,00 Eur

a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 12 mesiacov. V konaní správny orgán v rozhodnutí
konštatoval, že vodič si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a z miesta odišiel, čím porušil
všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože ako vodič
mal po dopravnej nehode povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste dopravnej
nehody alebo sa na toto miesto vrátiť alebo po ohlásení dopravnej nehody upovedomiť osobu, ktorá

nebola účastníkom nehody, o hmotnej škode. Pokiaľ ide o priebeh likvidácie poistnej udalosti, tento je
tiež preukázaný zhodnými tvrdeniami strán. Žalovaná označila poistnú udalosť za totálnu škodu a určila
všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 10 663,82 Eur, pričom následne odrátala hodnotu zvyšku vraku vo
výške 3 510,00 Eur a takto určené poistné plnenie krátila o 20 % za nevolanie polície podľa článku X.
bodu 18 Všeobecných poistných podmienok.

6. Žalobkyňa navyše vo výpovedi uviedla, že ona účastníčkou dopravnej nehody nebola. Vznik poistnej
udalosti žalovanej nahlásil jej syn M. V. a následne sa o priebehu informovala už ona sama. Žalovaná
poistnú udalosť vyriešila ako totálnu škodu a poskytla jej poistné plnenie vo výške 5 700,00 Eur. Vozidlo
je v súčasnej dobe naďalej pojazdné, bolo opravené po skončení šetrenia poistnej udalosti za sumu vo

výške asi 3 500,00 Eur.

7. Právny zástupca žalobkyne trval na tom, že krátenie poistného je nedôvodné. Žalovaná nepreukázala,
aký vplyv na výšku škody malo neohlásenie dopravnej nehody polícii. Otázkou je teda len právne
posúdenie zníženia poistného plnenia. Ustanovenie článku X. bodu 18 všeobecných poistných

podmienok je podľa neho v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

9. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.10. Súd sa v prejednávanej veci nezaoberal skutkovými tvrdeniami strán, pretože tieto jednak boli
zhodné a jednak neboli ani sporné. Súd vykonal dokazovanie prečítaním označených listinných dôkazov

a výsluchom žalobkyne. Žiadna zo strán nemala iné návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporným je právne posúdenie veci, t.
j. či žalovaná bola alebo nebola oprávnená krátiť poistné plnenie poskytnuté žalobkyni v rozsahu 20 %
z dôvodu, že k dopravnej nehode nebola privolaná polícia.

12. Poisťovňa - žalovaná je oprávnená krátiť poistné plnenie. Nielen v zmysle poistných podmienok, ale
aj v zmysle Občianskeho zákonníka. Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej
udalosti, pretože v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný
uspokojiť. V súlade s tým právne predpisy ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne
povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť (§ 799

ods. 1 Občianskeho zákonníka). Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z
poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. Ak sú však tieto povinnosti porušené,
dochádza k vzniku zákonnej sankcie v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

13. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len

vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to ak poistený (prípadne iná osoba,
ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti (povinnosť) majú
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie
povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe
zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto

povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu
vyplývalo, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel).

14. V tomto prípade M. V. napriek (od neho dôvodne a spravodlivo požadovanej) povinnosti oznámiť
nehodu polícii tak neurobil. Na miesto toho zavolal svojmu otcovi, ktorý mu mal radiť, ako pri dopravnej

nehode postupovať. Takéto konanie účastníka nehody nemožno hodnotiť inak ako účelové s cieľom
zníženia možnosti riadneho prešetrenia dopravnej nehody a poistnej udalosti. Tomuto záveru súdu
nasvedčuje aj fakt, že nebyť toho, že M. V. oznámil starostovi obce H., že spôsobil škodu na verejnom
osvetlení, polícia by pravdepodobne nikdy nehodu neriešila. Pretože až starosta obce nahlásil celú
nehodu polícii, avšak až deň po dopravnej nehode. Aj keď teraz možno iba polemizovať o tom, či bola

alebo nebola príčinou dopravnej nehody prítomnosť alkoholu, nedá sa tomu nevenovať pozornosť. Z
rozhodnutia o priestupku (strana 4) pritom vyplýva, že M. V. už bol právoplatne postihnutý za dopravné
priestupky v blokovom konaní. Na druhej strane možno pripustiť, že M. V. bol po dopravnej nehode „v
šoku“, avšak porušil aj povinnosť vrátiť sa na miesto nehody, keď prvotné pocity z dopravnej nehody
už nemuseli byť vôbec prítomné. Tiež sa nejaví ako správne, že kontaktoval svojho otca ako bývalého

policajta, hoci ako vodič musí ovládať všeobecne záväzné predpisy o cestnej premávke.

15. Podľa názoru súdu teda došlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok zníženia poistného plnenia
zo strany žalovanej. Súdu sa však zdá neprimerané krátiť poistné plnenie až o 20 %, čo predstavuje
pätinu poskytnutého poistného plnenia. Žalovaná poisťovňa ani žalobkyni, ani súdu nešpecifikovala,

prečo a na základe čoho krátila poistné plnenie práve o 20 %. Svoje právo zúčastniť sa pojednávania
a vysvetliť súdu, akým spôsobom dospela k uvedenému kráteniu poistného, žalovaná nevyužila. S
prihliadnutím na okolnosti prípadu ako aj na pomery a osoby strán sporu a M. V. ako účastníka dopravnej
nehody súd považuje krátenie poistného plnenia o 10 % za primerané a spravodlivé. Privolaním polície
by (na rozdiel od existujúcej likvidácie poistnej udalosti) mohla byť navyše zisťovaná prítomnosť alkoholu

u vodiča, čo však bolo konaním M. V. znemožnené a toto konanie malo podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške
715,38 Eur (čo predstavuje vrátenie jednej polovice pôvodne kráteného poistného plnenia v rozsahu 20

%, t. j. 1 430,76 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom vyhlásenia tohto
rozsudku (06. 07. 2016) z dôvodu, že až v tento deň bola podľa názoru súdu žalovaná v omeškaní s
povinnosťou plniť riadne a včas dlh, ktorého výška bola stanovená až rozhodnutím súdu.17. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 06. 07. 2016