Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Rastislav Jakubovič
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/224/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613201637
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:1613201637.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: O.
C., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom C. XXXX/XXX, B., a otca: O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. U. D.C. XX,
N., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca O. P., nar. XX.X.XXXX voči maloletému G. P., nar. XX.X.XXXX
zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a to počínajúc mesiacom november 2016.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/234/2007-31 zo dňa 23.10.2007 v spojitosti
s rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/50/2011-91 zo dňa 17.2.2012.
III. V ostatných častiach zostávajú uvedené rozsudky nezmenené.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 14.2.2013 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil výživné na maloleté dieťa, a to zo sumy 80,- Eur na sumu 30,-
Eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že je bez zamestnania a pribudla mu ďalšia vyživovacia
povinnosť voči maloletému O. P., nar. XX.XX.XXXX.
2. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 13.5.2015, č.k. 9P/33/2013-55 preniesol svoju miestnu
príslušnosť na tunajší súd a dňa 31.7.2015 odstúpil tunajšiemu súdu spis.
3. K návrhu otca sa matka vyjadrila písomne dňa 29.5.2016 tak, že navrhla návrh otca zamietnuť
z dôvodu nárastu odôvodnených potrieb maloletého od posledného rozhodnutia. Následne matka
písomným podaním, doručeným súdu dňa 31.8.2015 navrhla zvýšiť výživné na maloleté dieťa na sumu
120,- Eur z dôvodu, že maloletý je už na druhom stupni ZŠ, má zhoršený zdravotný stav, a tým sa zvýšili
aj výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením
s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn 9P/50/2011, potvrdeniami
ohľadne príjmov a výdavkov rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:5.MaloletýG.P.pochádzazmimomanželskéhovzťahurodičov.Právaapovinnostirodičovkmaloletému
dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Brezno, 8P/234/2007-31 zo dňa 23.10.2007, ktorým
súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživné vo výške 1.500,- Sk
mesačne a styk otca s maloletým neupravil. Naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Malacky,
ktorý rozsudkom č.k. 9P/50/2011-91, zo dňa 17.2.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 49,79
Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodovania maloletý nastúpil do základnej
školy, býval s matkou v O. v dvojizbovom byte. Matka poberala invalidný dôchodok vo výške 116,90
Eur a bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým
mesačným príjmom 564,93 Eur. Pribudla mu dňa 10.12.2011 ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému
O..
6. Otec bol vypočutý dňa 10.3.2016 pred dožiadaným súdom, pričom uviedol, že na svojom návrhu
trvá čiastočne, nakoľko žiadal znížiť výživné na sumu 50,- Eur od podania návrhu, keďže v čase
podania návrhu bol nezamestnaný a bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Medzičasom
sa zamestnal, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 550,- Eur mesačne. Iný
príjem nemá. Jeho mesačné výdavky predstavujú nájomné vo výške 158,- Eur, elektrina vo výške 29,-
Eur, hypotéka vo výške 100-110,- Eur, spotrebný úver vo výške 43,- Eur, kontokorent vo výške 20,- Eur,
cestovné do zamestnania vo výške 30,- Eur, poplatok za škôlku maloletého syna O. vo výške 25,- Eur
a poplatok za lieky pre manželku vo výške 40,- Eur. V spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou
a s jej dcérou a s maloletým O.. Ďalej uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému G.
riadne plní. S maloletým sa stretáva iba sporadicky, keďže nemal na to, aby išiel po neho do B. a matka
maloletého nechcela za ním pustiť. Naposledy bol maloletý u neho cez jeho jarné prázdniny.
7. Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 3.11.2016. Uviedla, že maloletý chodí do 6. ročníka
základnej školy v S.. Keďže navštevuje školu mimo bydliska, mesačne mu matka dáva na cestovné
20,- Eur a na telefón 10,- Eur. Maloletý má zdravotné ťažkosti a je evidovaný u klimatického imunológa
alergológa. V dôsledku toho maloletý raz ročne absolvuje liečebný pobyt spojený s inhaláciami.
Maloletý sa v škole nestravuje, keďže na to už jej prostriedky nepostačovali. Ďalej uviedla, že poberá
invalidný dôchodok vo výške 139,- Eur a bude poberať rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur,
keďže neodkladným opatrením Okresného súdu Prievidza, bola zverená maloletá R. T. do jej osobnej
starostlivosti. Mesačné náklady matky predstavujú sumu 390,- Eur, na ktorých sa podieľa aj jej manžel,
ktorého príjem je 430,- Eur. Poukázala aj na to, že v spoločnej domácnosti žije aj jej švagor, ktorý je
patologickým hráčom, a preto sa musia starať ešte aj o neho.
8. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 3.11.2016, poukazujúc na zmenu pomerov na
strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného, najmä vzhľadom na skutočnosť, že maloletý
už navštevuje druhý stupeň základnej školy, navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Ďalej
žiadal, aby súd pri rozhodovaní nebral do úvahy tvrdenia otca o exekúciách a platbách úverov a tvrdenia
otca, o tom, že má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu svojej súčasnej manželky.
9. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. l prvá veta ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.
19. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
21. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
Okresného súdu Malacky č.k. 9P/50/2011-91 zo dňa 17.2.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého G., ktorý je starší o 4 roky, kým v čase pôvodného rozhodovania mal 3,5 roka,
bol žiakom 1. ročníka základnej školy, toho času má 12 rokov a 9 mesiacov, navštevuje 6. ročník
základnejškolyvS.,tedavýdavkyspojenésuspokojovanímjehoodôvodnenýchpotrieb,ajsohľadomna
celkovýnárastživotnýchnákladov,pochopiteľnevzrástlivsúvislostisjehofyzickýmrastomnaoblečenie,
obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky na
základnej škole, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, školské
a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov
na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil.
22. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a
majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k podstatnej
zmene pomerov na strane rodičov. Otec maloletého G. síce v čase podania návrhu bol nezamestnaný,
avšak medzičasom, a to konkrétne dňa 18.4.2013 sa opätovne zamestnal u zamestnávateľa R. s
priemerným čistým mesačným príjmom cca. 550-600,- Eur. Naďalej žije v spoločnej domácnosti so
svojou manželkou, s ich spoločným maloletým dieťaťom a s dcérou jeho manželky. Ďalšia vyživovacia
povinnosť mu nepribudla. Jeho mesačné výdavky predstavujú približne sumu vo výške 455,- Eur
(nájomné vo výške 158,- Eur, elektrina vo výške 29,- Eur, hypotéka vo výške 100-110,- Eur, spotrebný
úver vo výške 43,- Eur, kontokorent vo výške 20,- Eur, cestovné do zamestnania vo výške 30,- Eur,
poplatok za škôlku maloletého syna O. vo výške 25,- Eur a poplatok za lieky pre manželku vo výške
40,- Eur), na ktorých sa podieľa aj jeho manželka, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 104,70
Eur mesačne. Matka maloletého G. je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 139,-
Eur mesačne. Nakoľko neodkladným opatrením súdu bola maloletá R. T., nar. X.X.XXXX zverená do
jej starostlivosti v budúcnosti bude poberateľkou aj rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur. V
spoločnej domácnosti žije so svojim manželom, s maloletým G., s maloletou R. a so svojim švagrom,pričom jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 390,- Eur, na ktorých sa podieľa aj matkin
manžel, ktorého príjem predstavuje sumu 430,- Eur mesačne.
23. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné podmienky
na zníženie výživného tak, ako to navrhol otec vo svojom návrhu na začatie konania, ale na zvýšenie
výživného tak, ako to navrhla matka. Je potrebné uviesť, že pomery oboch rodičov sa od posledného
rozhodovania súdu podstatne nezmenili. Naproti tomu odôvodnené potreby maloletého G. vzhľadom na
jeho vek primerane objektívne narastajú, ktorú skutočnosť súd zohľadnil. Otec v čase podania návrhu
síce bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak medzičasom sa zamestnal, pričom
dosahuje stabilný príjem vo výške 550-600,- Eur. Skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému O., nar. XX.XX.XXXX, súd bral do úvahy už aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o
výživnom. Nakoľko má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, súd pri rozhodovaní o výške
výživného neprihliadol na dlhy otca z titulu pôžičiek resp. úverov, ktoré záväzky si vzal na seba vedome
a dobrovoľne.
24.Súdstotožňujúcsasnávrhommatkymaloletéhodieťaťa,zvýšilvýživnénamaloletédieťaodmesiaca
november 2016 zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na
majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné
postihnúťpríjempovinnéhorodičapribližnevrozsahu25%-30%naplnenievšetkýchjehovyživovacích
povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu
otca cca. 550-600,- Eur tak 30 % predstavuje sumu 165,- Eur až 180,- Eur. Otec má dve vyživovacie
povinnosti (G. 11 rokov a O. 5 rokov), pričom o maloletého O. sa osobne stará so svojou manželkou.
Keďže súd zohľadnil výdavky a príjmy na strane rodičov a výdavky matky na maloletého G.D., pričom
zohľadnil aj skutočnosť, že otec doposiaľ riadne prispieval na výživu maloletého, rozhodol tak, že pokiaľ
otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 120,- Eur a matka prispeje sumou 60,- Eur, (nakoľko
druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k
tomu aj príjem matky titulom prídavku na maloleté dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná
čiastka na jeho výdavky vo výške 203,52 Eur mesačne (120 + 60 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok
finančných prostriedkov na krytie jeho osobných potrieb. Takto ustálená výška výživného podľa názoru
súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
25. Súd teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 360 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.