Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200739
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:7016200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a

sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: SALALE, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Jaškova 20, IČO: 46 892 435, právne zastúpeného JUDr. Dagmar Matuškovou,
advokátkou, so sídlom Bratislava, Búdkova 12, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom
Košice, Masarykova 1887/10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - listu žalovaného č. OOPS/
BEZ/2016/3747, O-236/2016 zo dňa 16. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví označeného listu
- oznámenia žalovaného o odmietnutí odvolania zo dňa 16.5.2016, ktorým došlo k vybaveniu jeho
odvolania podaného proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. 341/2015/2.1/G IP/TN/KAHIP/
ROZ/2016/324 zo dňa 23.2.2016, ktorým mu bola uložená pokuta v sume 2000 eur podľa § 19 ods. 2
písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z..

2. Žalobca namietal nezákonnosť takéhoto postupu žalovaného, ktorým boli dotknuté jeho práva a

záujmy. Poukázal na to, že napriek tomu, že predmetné oznámenie nie je rozhodnutím, ale len
neformálnym úkonom, podlieha súdnemu prieskumu. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe
nie sú predmetom súdneho prieskumu len rozhodnutia spĺňajúce formálne znaky podľa § 47 správneho
poriadku, ale aj ostatné individuálne správne akty, ktorými sú priamo dotknuté práva a právom chránené
záujmyúčastníkovsprávnehokonania.Uviedol,žeprvostupňovésprávnerozhodnutiemubolodoručené
dňa 26.2.2016 a odvolacia lehota uplynula dňa 14.3.2016. V posledný deň lehoty, t.j. dňa 14.3.2016
doručil prvostupňovému orgánu svoje odvolanie, a to prostredníctvom mailu a dňa 16.3.2016, t.j.

v lehote 3 dní, bol originál odvolania daný na poštovú prepravu. Napriek uvedenému žalovaný v
konaní č.k. OPS/BEZ/2016/3747, O-236/2016 zo dňa 16.5.2016 vydal oznámenie, ktorým toto odvolanie
odmietol ako oneskorene podané. Svoj postup pritom žalovaný odôvodnil postupom podľa § 19
ods. 1 správneho poriadku, keď na mailové podanie doručené elektronicky, bez zaručeného podpisu
neprihliadal. Následne doplnenie tohto odvolania o originál považoval žalovaný za oneskorene podané
odvolanie.

3. Žalobca považoval takýto postup za nezákonný a nesprávny. Žalobca v podanej správnej žalobe
podal výklad ust. § 19 správneho poriadku v zmysle ktorého, ak bolo podanie v písomnej podobe
urobené pomocou komunikačných prostriedkov (ďalekopis, fax, mail a podobne) je nevyhnutné takéto
podanie doplniť do troch dní písomnou podobou tohto podania. Na základe uvedeného uzavrel, žena základe gramatického a logického výkladu predmetných ustanovení, možno dospieť k záveru, že
ak účastník správneho konania podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
pomocou komunikačných prostriedkov, za ktoré je potrebné považovať aj osobný PC, ktorý umožňuje

komunikáciu pomocou mailov, tomuto orgánu v posledný deň odvolacej lehoty a toto podanie do troch
dní doplní predložením originálu, má toto elektronicky podané odvolanie, ktoré je obdobou telefaxového
odvolania, účinky riadne a včas podaného odvolania. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 6S/135/2013 zo dňa 21.11.2014.)

4. Žalovaný žiadal v písomnom vyjadrení k podanej žalobe túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil,
že jeho postup má oporu v rozhodovacej činnosti správnych súdov, keď poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/109/2012 zo dňa 17.9.2014. V kontexte právneho názoru
vysloveného v tomto súdnom rozhodnutí konštatoval, že ust. § 19 ods. 1 správneho poriadku nemožno
pomocou výkladu per analogiam svojim významom a účelom stotožňovať s § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a teraz § 56 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) a z uvedeného vyvodiť, že ak

občiansky súdny poriadok umožňoval elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu
doplniť predpísaným spôsobom, je tak možné postupovať aj v správnom konaní. Poukázal na to, že je
potrebné mať na zreteli, že Občiansky súdny poriadok a teraz správny súdny poriadok upravuje vedenie
konania pred súdom a správny poriadok sa vzťahuje na konanie správnych orgánov v oblasti verejnej
správy. Ide teda o dva odlišné právne kódexy upravujúce vedenie konania. Žiadnym spôsobom nie

je narušený princíp právnej istoty, ak správny poriadok a Občiansky súdny poriadok neurčovali formu
podaní vo veci samej totožným spôsobom. Ust. § 19 ods. 1 správneho poriadku je okrem toho jasné a
zrozumiteľné, možno ho vykladať bez pochybností.

5. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného

rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a
postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola
podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
administratívnych spisov o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci nežiadali

pojednávanie nariadiť), keď dospel jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonom.

6. Podľa § 54 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu

neustanovuje osobitný zákon.
7. Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne
alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

8. Predmetom súdneho prieskumu je oznámenie žalovaného o tom, že odvolanie žalobcu, ktoré mu
bolo doručené dňa 15.4.2016 bolo podané oneskorene, keď odvolanie žalobcu realizované elektronicky
bez zaručeného elektronického podpisu, doručené na emailovú adresu inšpektorátu, vzhľadom na
nedodržanie zákonnej formy podľa žalovaného nevyvolalo procesné účinky. Napriek tomu, že toto

oznámenie nemá formu a náležitosti rozhodnutia, uvedený akt žalovaného zasahuje do práv žalobcu a
je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Preskúmavanie takýchto
oznámení pripúšťala súdna prax aj za účinnosti O.s.p.. Od 1.7.2016 nový procesný kódex zák.č.
162/2015 Z.z. v ust. § 6 ods. 1 výslovne stanovuje, že v rámci správneho súdnictva sa preskúmavajú
aj opatrenia orgánov verejnej správy, pod ktorý pojem je možné zaradiť aj predmetné oznámenie

žalovaného zo dňa 16.5.2016. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle odporúčania Rady Európy
Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín
správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom
správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným
orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS

21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne
označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku
konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.S poukazom na uvedené je oznámenie žalovaného zo dňa 16.5.2016 spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu.

9. Správny súd ďalej konštatuje, že podanie je možné vo všeobecnosti charakterizovať ako prejav
vôle subjektu, ktorý ho činí. Ide o všeobecnú formu úkonu smerujúceho voči správnemu orgánu. Ku
konkrétnej forme tohto úkonu správny poriadok (§ 19 ods. 1) stanovuje, že je možné ho urobiť okrem
tradičných spôsobov (písomne alebo ústne do zápisnice) taktiež v elektronickej podobe podpísanej
zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 2015/2002 Z.z.. Ďalšie technické prostriedky, a to

ďalekopis a telefax sú taktiež prípustné, avšak s podmienkou, že ak obsahujú návrh vo veci samej budú
do troch dní doplnené zákonom stanoveným spôsobom (teda písomne alebo ústne do zápisnice), inak
sa na ne neprihliada.

10. Správny poriadok teda v zásade upravuje tri základné technické spôsoby, ktorými je možné urobiť
podanie, aby s ním boli spojené právne účinky, a to 1) písomne, 2) ústne do zápisnice alebo 3) v

elektronické podobe podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Pripúšťa sa realizácia podania
aj ďalekopisom a telefaxom, pričom pri týchto podaniach, ak obsahujú návrh vo veci samej, je
potrebné ich autenticitu potvrdiť v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom.
Podanie realizované v inej forme, napr. prostredníctvom verejnej dátovej siete (internetu) bez použitia
zaručeného elektronického podpisu, t.j. bežným e-mailom, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nie

je jedným z technických spôsobov realizácie podania v zmysle ust. § 19 správneho poriadku. Takáto
neformálna forma podania, pri ktorej nie je zrejmá a zaručená identita konajúcej osoby, nie je zákonom
predpokladaná. Správny poriadok ani nestanovuje možnosť doplniť ho v určenej lehote.
11. V konaní nie je sporné, že žalobca urobil v administratívnom konaní svoje podanie vo veci samej -
odvolanie, v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu. Správny súd, rovnako ako

žalovaný zastáva názor, že išlo podanie, ktoré bolo učinené mimo zákonom predpísanú formu. Z tohto
dôvodu sa na neho hľadí ako keby nebolo uskutočnené. Ak potom bolo zaslané žalovanému odvolanie
v zákonom predpísanej, písomnej forme (žalobca ním mienil doplniť pôvodné emailové podanie), tak
tento následný úkon žalobcu bol realizovaný oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

12. Správny súd zdôrazňuje, že vyššie citované ustanovenie § 19 Správneho poriadku jasne a
zrozumiteľne ustanovuje formu, akou možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu. Táto
formamusíbyťpritomzostranypodávateľadodržaná,inakpodanienemôževyvolaťprocesnéúčinky.Zo
zákona jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami
musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona, ktorým je zákon

č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronickom
podpise) . Zákon o elektronickom podpise v § 4 jasne definuje, čo sa rozumie pod pojmom zaručený
elektronický podpis. Uvedený zákon predstavuje základný rámec právnej regulácie elektronického
podpisu.Zaručenýelektronickýpodpispotomvzmysletohtozákonapredstavujeúdajevdigitálnejforme,
ktoré sú pripojené k dátovej správe a slúžia ako metóda na overenie identity osoby podpisujúcej dátovú

správu.

13. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základným problémom právnej istoty úkonov
realizovaných prostredníctvom verejnej dátovej siete (internetu) je skutočnosť, že takto zaslané správy
postrádajú záruku, že boli poslané určitou osobou a že pri ich prenose nedošlo k ich pozmeneniu.

Tento problém je riešený prostredníctvom elektronického podpisu, ktorý spočíva v nahradení klasického
podpisu na papieri elektronickým podpisom elektronického dokumentu, pri súčasnom zachovaní alebo
dokonca zvýšení bezpečnosti. Správny poriadok na rozdiel od právnej úpravy pôvodne obsiahnutej
občianskom súdnom poriadku a toho času v nových procesných kódexoch, neumožňuje uskutočnenie
úkonu elektronicky bez zaručeného podpisu s tým, že je možné (v prípade, že ide o návrh vo veci)

autenticitu tohto podania následne potvrdiť, napr. predložením tohto podania v listinnej podobe. Ako bolo
uvedené vyššie, správny poriadok jednoznačne a jasne stanovuje formy podania a aj to, ktoré konkrétne
formy pri ktorých nie je zaručená ich autenticita, môžu byť zákonom stanoveným spôsobom v lehote
troch dní doplnené. Vzhľadom na jednoznačnosť zákonnej úpravy, v ktorej je bez pochybností taxatívne
vymedzené v akej forme je možné urobiť úkon, s ktorým budú spojené právne účinky, nie je v zásade

možné tieto formy extenzívne výkladom rozširovať. Ak teda zákon nepripúšťa, aby sa voči správnemu
orgánu robili úkony prostredníctvom verejnej dátovej siete, nie je možné uvedené preklenúť výkladom.14. Žalobca sa v podanej správnej žalobe odvolával na gramatický a logický výklad ust. § 19 správneho
poriadku. Avšak nie je zrejmé ako konkrétne v tomto ohľade žalobca uvažoval, ktorými metódami
logického výkladu dospel k ním predostretej interpretácii tohto zákonného ustanovenia. V konečnom

dôsledku práve z gramatického výkladu tohto ustanovenia pritom vyplýva, že zákonodarca striktne
vymedzil formy podania v správnom konaní a súčasne aj to, kedy je potrebné podania stanoveným
spôsobom doplniť, tak aby na ne bolo možné prihliadať a aby vyvolávali zákonom priznané právne
účinky. V zásade platí, že výkladom nie je možné ísť proti jednoznačnému zneniu zákona. Ak žalobca
zo znenia zákona, podľa ktorého „možno podanie urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, pričom

takéto podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr
do troch dní“, dovodzuje, že sa vzťahuje na akékoľvek podanie uskutočnené telekomunikačnými
prostriedkami, tak ide o značne rozširujúci výklad. Takýto výklad je pritom postavený na zovšeobecnení
dvoch, zákonom konkrétne stanovených spôsobov realizácie podania, na akékoľvek formy uskutočnené
telekomunikačnými prostriedkami, vrátane zaslania správy prostredníctvom verejnej dátovej siete bez
zaručeného elektronického podpisu. Nie je však zrejmé na základe akej úvahy žalobca dospel k

takémuto záveru. Správny súd zdôrazňuje, že rozširujúci (rovnako ako zužujúci) výklad by mal byť
používaný len vtedy, ak je to v súlade s účelom interpretovanej právnej normy (v zásade za použitia
teleologickej metódy výkladu) a vždy len úmerne konkrétnej situácii, pretože inak by mohlo dôjsť k
interpretácii, ktorá by bola v rozpore s právom. Správny súd konštatuje, že možnosť uskutočniť podanie
elektronicky za podmienky použitia zaručeného elektronického podpisu, bola do správneho poriadku

zavedená novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z.z.. Touto novelou bola súčasne popri tomto
„formalizovanom“ elektronickom podaní zavedená aj možnosť realizovať podanie telegraficky s tým, že
ak obsahuje návrh vo veci samej, musí dôjsť stanoveným spôsobom k jeho doplneniu. Z uvedeného
je podľa názoru súdu zrejmé, že nebolo úmyslom zákonodarcu rozšíriť možnosti realizácie podania
tak, ako to svojim výkladom urobil žalobca (t.j. na akékoľvek podania uskutočnené telekomunikačnými

prostriedkami). Zákonom č. 527/2003 Z.z. zákonodarca naopak výslovne stanovil, že ak sa má prihliadať
na elektronické podanie, tak musí byť opatrené zaručeným elektronickým podpisom v zmysle zák.č.
215/2002 Z.z. a umožnil účastníkom podávať podania popri ďalekopise aj telefaxom.

15. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalovaný vec posúdil správne,

keď na podanie žalobcu vo veci samej (odvolanie), ktoré bolo uskutočnené prostredníctvom mailu, cez
verejnú dátovú sieť, bez zaručeného elektronického podpisu, neprihliadal a zaoberal sa len písomným
odvolaním žalobcu, ktoré bolo dané na poštovú prepravu po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
(Skutočnosť, že písomné vyhotovenie odvolania bolo podané oneskorene, nebola medzi účastníkmi
sporná.) Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zák.č.

162/2015 Z.z..

16. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho

doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi

napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).