Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117010639.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Antalom na hlavnom pojednávaní konanom v

Trenčíne dňa 30. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom H. X., prechodne bytom R. XX, R. X. Y., okres
V., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava
j e v i n n ý , ž e

1. dňa 16.01.2017 v čase o cca 22.00 hod. v rodinnom dome na adrese R. nad Y., R. č. XX pod vplyvom
alkoholu slovne útočil na matku S. S. a potom, ako ho jeho brat poškodený H. S., bytom R. X. Y., R. č. XX

upozornil, nech je už ticho obvinený začal kričať, že, „ešte uvidíte“ a tak poškodený posadil obvineného
do svojho osobného motorového vozidla, za účelom jeho odvozu na psychiatrické oddelenie Fakultnej
nemocnice Trenčín, načo obvinený viac krát po sebe poškodenému H. S. povedal, že pokiaľ to vozidlo
naštartuje, tak ho zabije

2. dňa 17.01.2017 v čase o cca 14:30 hod. v rodinnom dome na adrese R. X. Y., R. č. XX pod vplyvom
alkoholu a po matkinom vyčítaní, že je zas opitý, začal rukami odstrkovať poškodeného H. S., ktorý od

obvineného postupne ustupoval z chodby rodinného domu na dvor, kde obvinený vzal pri vchodových
dverách položené vidly na poškodeného H. S. začal kričať: „keď mám isť do basy, nech je to na doživotie“
a potom ako vidly odložil pri vstupnej bránke rodinného domu, začal útočiť na poškodeného H. S. tak,
že ho začal rukami odsacovať a keď ho chcel poškodený spacifikovať, tak ho obvinený kopol do oblasti
hrudníka a toto konanie obvineného u poškodeného vzbudilo obavu o svoj život a zdravie ako aj život
a zdravie ostatných rodinných príslušníkov,
t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l

pokračovací trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Tr. zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno l), písmeno n), 37 písmeno m)
Trestnéhozákonazapoužitia§38odsek2,odsek3aodsek8Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné
ambulantné protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26. apríla 2017 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín č.
k. 1Pv 52/17/3309-35 zo dňa 26.04.2017 na obžalovaného E. S., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne
kvalifikovaný ako trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
b)Tr.zákonaspoukazomna§139odsek1písmenoc)Tr.zákona,atonaskutkovomzákladeuvedenom
vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný E. S. na nariadenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.05.2017 po zákonnom poučení
podľa § 34, § 121 a podľa § 257 Tr. poriadku sa k spáchaniu oboch žalovaných
skutkov v celom rozsahu priznal a urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku,
t. j. uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov.

Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov, samosudca postupoval
kladením otázok obžalovanému primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno
f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto
ustanovenia obžalovaný odpovedal "áno". V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku samosudca

následnevzhľadomkvyhláseniuobžalovanéhoajehokladnýmodpovediamnapoloženéotázkyzisťoval
stanovisko prítomnej procesnej protistrany - prokurátora.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného vzhľadom na všetky splnené zákonné podmienky a
súčasne navrhol vykonať dokazovanie len čo do výroku o trestno-právnych sankciách.

Po takomto zistení samosudca vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaných
skutkov uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na
hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych
sankciách, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní

zabezpečené a vykonané dôkazy (predovšetkým výpoveď svedka poškodeného H. S. a svedkyne S.
S. ako aj výsledky znaleckého dokazovania, zabezpečená fotodokumentácia), o ktorých vierohodnosti
neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa oba žalované skutky (čiastkové útoky) stali, a že sa ich
dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný.

Obžalovaný z hľadiska veku spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného
zákonaanebolizistenéžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalijehonepríčetnosťvzmysle
§ 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť alebo vplyv
pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Obžalovaný v žalovanom prípade konal jednoznačne vo forme
priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, t. j. chcel spôsobom uvedeným v tomto

zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Objektom žalovanej skutkovej podstaty
trestného činu je ochrana jednotlivca - fyzickej osoby proti závažným vyhrážkam, ktorý bol konaním
obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu,
teda pokračovacieho trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1, 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa

inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a tieto oba žalované čiastkové
útoky spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Na hlavnom pojednávaní preto pred samosudcom okresného súdu bolo vykonané následne
dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o trestno-právnych sankciách, a to oboznámením znaleckého

posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria) č. 75/2017 zo dňa 02.04.2017 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum
duševného zdravia, s.r.o., ďalej odpisu registra trestov zo dňa 04.04.2017, výpisov z evidencii
priestupkov zo dňa 17.01.2017 a ďalej správami o povesti obžalovaného.Z oboznámeného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 75/2017 zo dňa 02.04.2017 vypracovaného znaleckou
organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., vyplynulo, že obžalovaný je závislý na alkohole, trpí

syndrómom závislosti v zmysle Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10. - diagnóza F 10.2. a podľa
starej klasifikácie podľa Jellineka sa jedná o alkoholizmus v 3. - 4. vývojovom štádiu. Záverom znalec
odporučil uložiť obžalovanému protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko sa obžalovaný
nikdy doposiaľ protialkoholicky neliečil. Jeho úspešnosť a možnosť, že bude plniť svoj účel považoval
znalec za zníženú, ale vzhľadom na doterajšiu absenciu liečenia v jeho živote toto odporučil skúsiť.

Z oboznámeného odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,
a to za trestný čin prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr.
zákona a dvakrát za trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, z ktorých
v dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený a vo vzťahu k odsúdeniu trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.09.2016 právoplatným dňa 28.09.2016 sp. zn. 3T/95/2016

za spáchanie trestného činu podľa § 207 Tr. zákona mu plynie skúšobná doba podmienečného
odsúdenia 2 roky až do 29.09.2018.

Z oboznámeného výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že v období od 10.07.2012
- 17.01.2017 sa dopustil celkovo troch priestupkov na úseku porušenia pravidiel cestnej premávky, a to

dňa 10.07.2012, 27.05.2015 a 08.08.2016, ktoré všetky tri boli sankcionované pokutou.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že v meste X. jeho správanie nebolo
prerokované na komisii verejného poriadku a v obci R. nad Y. pracoval ako robotník v období od
04.11.2015 - 04.08.2016, kde disciplinárne riešený nebol, pričom požívanie alkoholických nápojov počas

práce u neho nezaznamenali. Mali vedomosť, že vo voľnom čase požíva alkoholické nápoje, ale nemajú
informácie, že by sa správal agresívne. Vzťah k spoluobčanom má dobrý.

Samosudca zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri
rozhodovaní o treste súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd nemal inú možnosť ako obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody, a to obligatórne spojený s jeho výkonom s poukazom na § 49 odsek 2 Tr. zákona. U

obžalovaného pritom zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno l) Tr. zákona a písmeno
n) Tr. zákona spočívajúce v tom, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, resp. súdu vzhľadom na
jeho záverečný postoj, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny, čím významne
prispel aj k hospodárnosti konania, a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno m)

Tr. zákona spočívajúcu v tom, že bol už za trestný čin odsúdený. Preto s prihliadnutím na § 38 odsek 2,
odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona súd obžalovanému ukladal takýto trest v zákonnej sadzbe od
6 mesiacov do 2 rokov a 2 mesiacov.

V predmetnom trestnom konaní urobil obžalovaný vyhlásenie o priznaní viny zo

spáchania žalovaných skutkov v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, a preto je potrebné
túto skutočnosť prihliadnuť ako na okolnosť odôvodňujúcu uloženie trestu odňatia slobody na samej
dolnej hranici ustanovenej zákonnej trestnej sadzby, nakoľko nejde o bežne sa vyskytujúcu okolnosť,
pričom ide o výrazný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti k čomu sa podporne pridáva aj
skutočnosť, že súdne trestaný za obdobnú trestnú činnosť doposiaľ nebol, pričom v dvoch prípadoch

jeho odsúdenia sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a priestupkovo bol taktiež riešený len za
porušovanie pravidiel cestnej premávky, ktoré skutočnosti len podporujú uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda 6 (šesť) mesiacov, ktorý trest
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a osobu obžalovaného považuje súd za primeraný
a zároveň na zabezpečenie ochrany spoločnosti plne dostačujúci. Uloženie prísnejšieho trestu

odňatia slobody by v prípade obžalovaného bolo neprimerane prísne, takto uložený trest by sa minul
prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna stránka tohto trestu. Neopomenuteľným faktom
je popritom aj tá skutočnosť, že to bol práve poškodený brat obžalovaného, ktorý sa snažil poskytnutím
záruky za ďalšie správanie obžalovaného o jeho prepustenie z väzby na slobodu (viď č. l. 79 trestnéhospisu) s tým, že mu poskytne ako živnostník aj prácu. Už aj táto skutočnosť preto významne tvorí
podklad pre miernejšie uloženie trestu odňatia slobody. Uvedené argumenty preto relevantne vyvracajú
dôvodnosť podaného odporu okresného prokurátora, ktorým sa domáhal prísnejšieho uloženia trestu

odňatia slobody.

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a)
Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na okolnosti spáchania oboch stíhaných skutkov a závery oboznámeného znaleckého
posudku uložil súd obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, nateraz v zmysle odporúčania
znalca ambulantnou formou. Takéto ochranné opatrenie bolo potrebné uložiť pre posilnenie účelu v
trestu v prejednávanom prípade.

Adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené bolo, avšak
poškodený brat obžalovaného - H. S. nárok na náhradu škody neuplatňoval a preto ani výroková časť
tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej

osobe - blízkej osobe

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia, doručenia)
odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž
e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.