Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116219616
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116219616.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
starostlivosti o maloleté deti Y. O., nar. XX. XX. XXXX, a I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v
konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,
deti matky F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. D. XXXX/XX, O. O., a otca X. O., nar. XX. XX. XXXX,

bytom S. námestie XXXXX/X, O. O., v konaní zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, o návrhu otca na zníženie výživného na
maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8P/6/2016-79 zo
dňa 18. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd svojím prvým výrokom rozhodol tak, že návrh
zamietol, druhým výrokom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona
o rodine. Uviedol, že otec maloletých detí je v súčasnej dobe predčasným starobným dôchodcom,
avšak naďalej je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti. Oproti poslednej úprave, keď bol

jeho mesačný príjem vo výške 484,62 Eur, tak v súčasnej dobe poberá predčasný starobný dôchodok
vo výške 318,70 Eur. Okrem maloletých detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej P. O., avšak
túto vyživovaciu povinnosť mal aj v čase poslednej úpravy. Podľa súdu prvej inštancie sa teda nejedná
o zásadný rozdiel v príjme otca a ani o inú zmenu pomerov (v počte vyživovacích povinností). Na
druhej strane však došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Od poslednej úpravy
výživného uplynulo viac ako šesť rokov. Zdravotný stav maloletého Y. si v súčasnej dobe vyžaduje

zvýšené náklady, pretože je liečený u pedopsychiatra a pravidelne užíva lieky. Okrem toho navštevuje
školu so športovým zameraním. U maloletej I. sa zdravotný stav nezlepšil, stále trpí ochorením, ktoré si
vyžaduje zvýšené náklady, v súčasnej dobe navštevuje základnú školu, čo je tiež spojené so zvýšenými
nákladmi. Z takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie na strane otca preukázanú zmenu
pomerov, ale len čo sa týka výšky jeho príjmu. Navyše okresný súd bol toho názoru, že príjmy otca
sú vo vyššej miere, ako ich deklaroval. Okresný súd súhlasí s tvrdením matky, že žiadna banka by

otcovi neposkytla úver, keby nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhov. Otec má podľa
súdu nadštandardné náklady, keď len hypotéku uhrádza vo výške 750,00 Eur. Údajne by mu mal v jej
splácaní pomáhať syn, ale toto tvrdenie otec nepreukázal. Tvrdil, že z činnosti konateľa a spoločníka
v obchodnej spoločnosti nepoberá žiadny príjem, avšak zrejme len z dôvodu, že by mu inak nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok. Otcovi nič nebránilo v tom, aby bol zamestnaný až do dovŕšenia
dôchodkového veku. Je to jeho dobrovoľné rozhodnutie, ktoré nemôže byť v žiadnom prípade na

ujmu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Pri posudzovaní možnosti a schopností rodičov nie je
rozhodujúci len ich skutočne dosahovaný, príp. len preukázateľný príjem, ale treba zohľadniť i skutočnémožnosti,schopnosti,dosiahnutúkvalifikáciu,nadobudnutépracovnéskúsenosti,akoajreálnemožnosti
na trhu práce a i vôľu a snahu povinného rodiča dosiahnuť primeraný príjem. Okresný súd konštatoval,
že rozhodnutie otca o poberaní predčasného starobného dôchodku bolo dobrovoľné a v podstate sa

týmto rozhodnutím vzdal dosahovania vyšších príjmov. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že pre
zmenu doposiaľ určenej výšky výživného súd musí mať na strane povinného, v danom prípade otca,
preukázanú komplexnú zmenu pomerov, pre ktorú si nemôže plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
vdoposiaľurčenejvýškesúdom.Keďžesúdzmenupomerov,prektorúbysinemoholplniťsvojuzákonnú
vyživovaciupovinnosťvsúdomstanovenejvýške,najehostranenemalpreukázanú,jehonávrhzamietol

v celom rozsahu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne
a neúplne zistil skutočný stav veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil resp.
aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. V odvolaní odvolateľ uviedol, že v priebehu konania preukázal, že jeho jediným príjmom je predčasný

starobný dôchodok vo výške 318,70 €. Nie je mu však zrejmé aká iná zmena pomerov by podľa súdu
mohla nastať, aby táto odôvodňovala zníženie výživného. Výška jeho príjmu je pre plnenie vyživovacej
povinnosti určujúca, nakoľko je jediným možným zdrojom, z ktorého dokáže výživné zabezpečiť. V
odvolaní ďalej uviedol, že súd nijakým spôsobom nevzal do úvahy skutočnosť, že má 61 rokov, je
na predčasnom starobnom dôchodku a teda je na konci produktívneho veku. Je podľa odvolateľa

pochopiteľné, že v situácii, keď je spoločnosť v ktorej roky podnikal v značnej strate a neprináša mu
žiadne príjmy bol nútený odísť do predčasného dôchodku, aby zabezpečil aspoň nejaký zdroj príjmu. Nie
jepochopiteľné,prečobymalbyťnaďalejzamestnanývstratovejspoločnosti,ktorábymunezabezpečila
žiadny príjem. Nie je preto zrejmé, akého vyššieho príjmu sa mal otec vzdať tým, že začal poberať
predčasný starobný dôchodok. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že otec nepreukázal, že by mu s

platením hypotéky mal pomáhať syn, odvolateľ uviedol, že v nesporovom konaní je povinnosťou súdu
zistiť skutočný stav veci. Odvolateľ ďalej uviedol, že zmena pomerov nastala aj na strane matky, keď
táto v čase poslednej úpravy pomerov bola nezamestnaná a v čase rozhodovania o znížení výživného
už zamestnaná bola s mesačným príjmom 353,92 €, teda príjmom vyšším, ako príjem otca. Túto zmenu
pomerov však súd nijakým spôsobom nezohľadnil, pričom následne nezohľadnil ani skutočnosť, v akej

výške sa momentálne matka podieľa na výžive detí, nakoľko zvýšeniu jej príjmu by mala zodpovedať
aj výška výživného, ktoré vynakladá matka na deti. Na záver odvolateľ uviedol, že súd v odôvodnení
neuviedol ani jeden dôkaz, na základe ktorého by sa dalo predpokladať, že je v jeho možnostiach plniť
výživné v predchádzajúcej výške.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril, pričom odporučil súdu vyššej inštancie, aby potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu. Kolízny opatrovník v starostlivosti
matky o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky a v konaní pred súdom prvej inštancie matka preukázala
potrebnévýdavky,ktorévynaložilanazabezpečenievšetkýchpotriebmaloletýchdetí.Kolíznyopatrovník
má za to, že zníženie výživného pre maloleté deti nie je v záujme maloletých detí a doposiaľ určené

výživné, od roku 2010, už ani nezodpovedá potrebám maloletých detí.

6. Matka maloletých sa k odvolaniu otca vyjadrila. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne, a to z dôvodu že súd úplne zistil skutkový stav veci a že na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnemu skutkovému zisteniu. Matka má za to, že v tomto prípade otec opätovne a zámerne

skresľuje svoje osobné a finančné pomery vytváraním dlhov z nových pôžičiek a to z dôvodu vytvoriť
zdanie nedostatku finančných prostriedkov, aby nemusel prispievať na výživu ich maloletých detí.
Platenie výživného na maloleté deti zo strany otca považuje za zákonný, ale hlavne morálny záväzok
a povinnosť. Tvrdenia uvedené v odvolaní považuje za účelové a to z dôvodu, že sa otec snaží vyhnúť
zaplateniu svojho legitímneho záväzku.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte
len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilnýmimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

9. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Pokiaľ ide o skutkové závery okresného súdu, na základe ktorých okresný súd dospel k tomu, že

nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného pre maloletých, s týmito sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zák.
č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“, resp.

„ZR“) na zmenu súdnych rozhodnutí explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu,
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie
pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na

všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových
pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli
zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je

odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Relevantnú
zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností
dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Pretože

predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych
ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov,
celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky,

prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou
zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím
spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.

12. Z obsahu spisu odvolací zistil, že o predchádzajúcej úprave výživného na maloleté deti rozhodol

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 10C/74/2010-39 zo dňa 30. 11. 2010. Je nesporné, že
od predchádzajúcej úpravy výživného došlo na strane maloletých k zmene pomerov, pretože výdavky
spojené s ich výživou za viac ako šesť rokov vzrástli, čo je dané jednak všeobecným nárastom všetkých
nákladov, nákladov na ich výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili v
súvislosti s ich vekom. Z toho logicky vyplýva, že v tomto prípade existuje základný zákonný dôvod na

zvýšenie výživného na strane maloletých.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci nedošlo porovnaním majetkových, sociálnych
pomerov na strane otca a matky oproti predchádzajúcej úprave k objektívnej ani k subjektívnej zmeneokolností, ktoré by odôvodňovali úpravu výživného (spočívajúcu v jeho znížení) na maloletých. Otec
maloletých detí je v súčasnej dobe predčasným starobným dôchodcom. Otcovi nič nebránilo v tom, aby
bol zamestnaný až do dovŕšenia dôchodkového veku. Tak ako správne konštatoval aj okresný súd bolo

to jeho dobrovoľné rozhodnutie, ktoré nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom. Otcovi taktiež nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Zároveň odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5, prvá veta ZR, v súvislosti s výdavkami otca, z ktorého vyplýva:
„Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.“

14.Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjeibazávažnejšiazmenapomerov,čím
sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zvýšenie príjmu, eventuálne zmena majetkových
pomerov na strane matky, v zistenom rozsahu a vzhľadom na potreby mal. detí nemá vplyv na zmenu
rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Primárnou povinnosťou otca v rámci jeho rodičovských povinností

je plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým v potrebnom rozsahu. Matke, ktorá sa osobne stará
o maloletých, že vyvíja úsilie za účelom zvýšenia príjmu, aby mohla zabezpečiť riadnu starostlivosť
a výživu maloletých.

15. Pretože v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov , ktorá by vyžadovala zmenu rozhodnutia

spočívajúcu v znížení výživného na maloleté deti, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 CSP.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré
ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na

návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd nerozhodol o
náhrade trov konania.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).