Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Ivana Heinrichová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Pc/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204389
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117204389.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, XXX XX K., prechodne bytom U. X, XXXX C., B., zast. Mgr. Martin
Balvan, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 74/138. 949 35 Nitra, a manžela: Z. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V., prechodne bytom U. W. XXX, XXXX K., Y., o návrhu na rozvod, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo navrhovateľky: Mgr. Q. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, a manžela: Z. V., nar. XX.X.XXXX,
uzatvorené dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 16.02.2017 domáhala rozvodu manželstva a svoj
návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti na adrese E. XX, K. žili do júna 2013, ona v súčasnosti
pracuje v zahraničí a keď je doma žije u svojej matky na O. X v K.. Manželstvo uzavreli po šesťmesačnej
známosti zo vzájomnej náklonnosti a lásky z iniciatívy manžela, toto bolo v počiatkoch harmonické,
postupne sa však nestotožňovala s povahovými vlastnosťami manžela, osobnostne si nevyhovovali, a
prvé manželské nezhody vyplynuli zo starostlivosti o chod domácnosti, finančne dotovala manžela, ktorý
nebol schopný zabezpečiť domácnosť a ani svoje osobné potreby, a postupne ju začal obmedzovať v
styku s jej rodinou. V júni 2013 odišla pracovať do Talianska, kde sa dozvedela o manželovej nevere
s jej kamarátkou, načo obmedzila ich kontakt na občasné telefonáty až do apríla 2014, kedy sa mu
pokúsila odpustiť a v máji 2014 ho zobrala do Talianska. Manžel jej bol opakovane neverný, na základe
čoho musel opustiť byt a od tej doby spoločne nežili. Manžel ju počas vzťahu citovo vydieral, vyhrážal
sa samovraždou, preto sa bála požiadať o rozvod, avšak vzťahy ochladli, čo viedlo k tomu že mala
mimomanželský pomer, z ich vzťahu sa vytratila láska aj zostávajúca úcta a vzájomný rešpekt, vzťah
dospel do štádia, v ktorom ich s odporcom už nič neviaže, žiadne citové, hospodárske puto, nakoľko
nežijú v spoločnej domácnosti, nikdy spoločne nehospodárili, a značnú dobu sa intímne nestýkajú. Z
ich manželstva nepochádzajú žiadne deti. Absolútna nemožnosť manželského spolužitia, vzájomné
odcudzenie a fyzické odlúčenie vyústilo do podania návrhu na rozvod. Navrhovateľka uviedla, že si už
nevie predstaviť manželstvo, ktoré si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií, manželstvo je vážne
rozvrátené, a nie je žiadna nádej na jeho obnovenie, a teda si neplní svoj spoločenský účel, na ktorý
bolo vytvorené.
2. Na pojednávanie sa nedostavil manžel navrhovateľky, ktorý sa svojim podaním doručeným súdu dňa
26.05.2017 ospravedlnil, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z pracovných dôvodov. Zároveň súdu
oznámil,žedávasúhlasnavykonaniepojednávaniavjehoneprítomnostiapridržalsatvrdeníuvedených
vo vyjadrení k návrhu. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 31Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy
3. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu, manželstvo je
v stave trvalého rozvratu a nie je šanca na jeho reparáciu, preto navrhol aby súd manželstvo rozviedol
aj s prihliadnutím na to, že manželstvo je bezdetné. Manželstvo nespĺňa žiadnu zo svojich funkcií, je
trvalo rozvrátené, nie je nádej na jeho obnovenie.
4. Navrhovateľka vypočutá na pojednávaní uviedla, že keď sa s manželom zoznámili bola to pre ňu
láska na prvý pohľad, na jeho naliehanie sa po pol roku ich známosti zobrali. V tom čase pracovala v
zahraničí, stretávali sa cez víkendy a keď sa vrátila na Slovensko bola svadba. Uviedla, že vtedy sa
začali objavovať nezhody, s nedostatkom peňazí sa prejavila aj jeho povaha, správal sa agresívne, pri
jednej hádky jej dal facku, načo sa odsťahovala k rodičom. Na naliehanie sa k nemu vrátila, robil na
ňu psychický nátlak, tak to skúsili znovu. Potom odišla pracovať do zahraničia, kde zistila, že manžel
mal vzťah s jej kamarátkou, pokúšala sa to dať znovu dokopy tak, že ho zobrala do zahraničia, aby
spolu pracovali, zarobili si viac peňazí a mohli sa pokúsiť o dieťa, lenže manžel neskoro chodil z práce
domov. Nadával jej, že nie je normálna, že je agresívna a mal tam pomer s jednou Slovenkou. Keď
od neho odišla, znova na ňu tlačil, psychicky ju vydieral a ovplyvňoval, bolo to do roku 2015. Potom
odišla do Švajčiarska kam prišiel za ňou, vyhrážal sa jej, že sa zabije, jedol lieky a zapíjal ich pivom, to
trvalo až do roku 2016, keď si našiel terajšiu partnerku, potom už ani on nemal záujem o manželstvo.
Čo sa týka ich spolužitia uviedla, že 1 a pol roka žili na Slovensku, 3 a pol roka v Rakúsku, Taliansku,
Švajčiarsku, a stretávali sa cez víkendy, v súčasnosti sa už pol roka intímne nestýkajú. Finančne nikdy
spolu nehospodárili, každý mal svoj účet, ona financovala všetko. Telefonovala mu, keď sa dozvedela o
termíne rozvodu, povedal že nepríde. Uviedla, že manžel má svoj život, má partnerku, ktorú už predstavil
rodine a ona trvá na rozvode ich manželstva.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to návrhom,
sobášnym listom a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K., u navrhovateľky sa jedná o prvé
manželstvo a je bezdetná, u manžela sa jedná o druhé manželstvo a je otcom troch maloletých detí,
obaja sú slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese E. XX, XXX XX K.. Z
výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo bolo zo začiatku harmonické. Tento vzťah ovplyvnila
nevera a správanie manžela, čím začali vznikať nezhody, ktoré vyústili do ochladenia partnerských
vzťahov, kedy mala sama navrhovateľka mimomanželský pomer, z ich vzťahu sa vytratila láska, úcta a
vzájomnýrešpekt.Manželiaspoludlhodobonežijúvspoločnejdomácnosti,nikdyspoločnenehospodárili
a značnú dobu sa už spolu intímne nestýkajú. Návrh bol podaný dôvodne, pretože medzi účastníkmi
prevláda hlboký a trvalý rozvrat, účastníci obidvaja s rozvodom manželstva súhlasili a z ich manželstva
nepochádzajú žiadne deti.
6. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve
rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú v spoločnejdomácnosti, navrhovateľka sa dlhodobo zdržuje v zahraničí v dôsledku čoho neexistuje u účastníkov
perspektíva obnovenia vzájomných citových väzieb a manželského spolužitia, manželstvo existuje
len formálne, ich manželstvo je bezdetné, pričom manžel má už aj novú partnerku. Z vykonaného
dokazovania má teda súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické
a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine a vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených
vzťahovdobudúcnosti.AjkeďvzmysleintenciíZákonaorodineúlohouspoločnostijemanželskýzväzok
všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nie je zároveň možné v tomto zväzku nútiť zotrvať.
Súd nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb hlavne na strane navrhovateľky, preto nezistil ani
perspektívu obnovenia manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže plniť svoj účel a vytvárať
tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo, manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne
nehospodária, súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné
predpoklady a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
11. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
12. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
13. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Nitra (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.