Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415202872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,právnezastúpenéhoAdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom v Trenčíne, ul. 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: J. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., V. XX, prechodne bytom S., X. XXXX/X, o zaplatenie 1.776,56 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 9C/291/2015-59
zo dňa 29.01.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok vo výrokoch o lehote splatnosti dlhu, splatnosti náhrady trov konania a trov právneho

zastúpenia tak, že lehota 3 dní sa mení na lehotu 12 mesiacov.

Zrušuje rozsudok vo výroku III., t. j. vo výroku o trovách konania a vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdHumenné(ďalej„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomžalovanejuložilpovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.400 Eur od 18.11.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej ďalej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 124,03 Eur a iných trov konania vo výške 61,34 Eur,
všetky na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52, § 53, § 517 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 zákona,
§ 9, § 11 ods. 1 písm. b) č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.,

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 10.04.2014 Zmluvu o hotovostnom úvere a

zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej bezúčelový úver v celkovej výške 1.400,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
v 60 - tich mesačných splátkach vo výške po 60,08 Eur, pričom ročná úroková sadzba bola dohodnutá
na 37,76 % a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola Zmluvou stanovená na
45,90 %, pri priemernej hodnote RPMN vo výške 25,82 %. Konštatoval, že predmetná Zmluva musí
(okrem všeobecných náležitostí zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka) obsahovať aj
osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., absenciu

ktorých tento zákon v ustanovení § 11 spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré
však predmetná Zmluva neobsahovala. Nakoľko súd prvej inštancie vyhlásil Zmluvu za bezúročnú a
bezpoplatkovú, priznal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanoveniaObčianskeho zákonníka právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej
sumy 1.400,- Eur počnúc od 18.11.2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k úhrade dlhu - dňa
03.11.2014) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo vzťahu k

priznanej istine pohľadávky žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 142 ods.
1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala na
skutočnosť, že prišla o zamestnanie, a teda je momentálne bez príjmu, pričom z Úradu práce poberala

len dávku vo výške 60,- eur. Nedisponuje ani žiadnym majetkom, ktorý by mohla predať. Uvádza, že sa
jej črtá možnosť zamestnania. Žalovaná si je vedomá svojho dlhu a je ochotná ho uhradiť. Odvolací súd
však požiadala o možnosť uhradiť svoj dlh v splátkach z dôvodu jej zlej sociálnej a majetkovej situácie.

5. Žalobca sa k odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, umožniť
splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte ako to ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, resp. priznať
výhodu splátok, je najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej aj v konaní prejavená
snaha o plnenie záväzku, dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu žalovanej na pomery žalobcu.

9. Žalovaná uviedla, že jej nepriaznivá finančná situácia jej neumožňuje splniť dlžnú sumu v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že si je vedomá existencie svojho
dlhu, vyvíja úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snaží sa eliminovať svoje výdavky tak, aby
pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Žalobca voči oddialeniu, resp. postupnému plneniu dlhu
nenamietal. S ohľadom na uvedené, berúc zreteľ na výšku priznaného plnenia ako aj na časový úsek,

ktorý ubehol od rozhodnutia súdu prvej inštancie po rozhodnutie odvolacieho súdu, počas ktorého už
žalovaná mohla svoj dlh čiastočne plniť, odvolací súd dospel k záveru, že žalovanej je dôvodné umožniť
splnenie dlhu v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Plynutie času nemá
na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až
do času úplného splnenia dlhu. Žalovaná je nemajetná s príjmom 60,- eur na mesiac. Predĺženie lehoty

na plnenie zohľadňuje perspektívu zamestnania, ktorého zabezpečenie môže ohroziť práve exekúcia.

10. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok v časti týkajúcej sa
lehoty splatnosti dlžnej sumy zmenil tak, že umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v lehote 12 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

11. Odvolací súd v ďalšom podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výroku o trovách
konania.

12.Súdprvejinštanciesavosvojomodôvodnenívôbecnevysporiadalsmožnosťoupoužitiaustanovenia

§ 150 O.s.p, resp. § 257 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre aplikáciu tohto
ustanovenia nie je nutné, aby sa strana jeho použitia dovolávala a odôvodňovala potrebu jeho aplikácie.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania ex offo skúma, či nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa.13. Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide

o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov

konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri
aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

14. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom bude pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa s aplikáciou
ust. § 150 O.s.p. vyporiadať. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné
osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na
strane účastníka, ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán,

okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva strany, postoje účastníkov v konaní,
ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávnenej strany
z titulu práva na náhradu trov konania.

16. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude zistenie, či možno od žalobcu

spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

17. Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou ust. § 150 O.s.p. nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade
trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné.

18. Za tohto stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil v
súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

19. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie

naznačených intenciách.

20. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods.3
CSP.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).