Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224634
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3813224634.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: E. L., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom V., A. XXX/X, do XX.X. XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpená
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 4.418,44
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu proti žalovanej v 1. rade, E. L., v časti prevyšujúcej už právoplatne rozsudkom Okresného

súdu Prievidza č.k. 12C/155/2014-146 zo dňa 23.2.2015 uloženej sumy 2989,18 eur spolu s 8,5%-tným
ročným úrokom z omeškania od 11.9.2013 do zaplatenia, zamieta.

Stranám sporu, ani Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej a aj pôvodnému žalovanému, C. Q., domáhal zaplatenia
sumy 4.418,44 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12. 2010 do 10.9. 2013
vo výške 297,42 eur a spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.418,44 eur od

11.9. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že
splnením jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou,
a.s., zmluvu č. 262875464 dňa 15.11. 2005. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v
sume 150.000 Sk (4.979,09 eur) a žalovaná sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach. Túto povinnosť si však žalovaná nesplnila a s úhradou dlžnej sumy
sa dostala do omeškania. Pôvodný žalovaný, C. Q., v žalobe označený ako odporca v 2. rade prevzal

na seba ručiteľský záväzok. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3. 2011, uzatvorenej
medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., prešla pohľadávka voči žalovanej na
žalobcu. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlžná suma predstavovala sumu 8.286,58 eur a
pozostávala z istiny vo výške 8.067,29 eur a úroku z omeškania v sume 219,29 eur. Žalobca si voči obom
pôvodne žalovaným uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 4.418,44 eur, ktorá predstavuje neuhradené
splátky úveru v počte 58, ktorých splatnosť nastala v období od 20.12. 2010 do 20.9. 2015, s tým, že
splátky pôvodne splatné od 20.9. 2013 do 20.9. 2015 sa stali splatnými dňa 10.9. 2013, kedy žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 14.3. 2014 platobný rozkaz č. k. 4Ro/488/2013-64, ktorým žalovaným v
1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.418,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške297,42 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.418,44 eur od 11.9. 2013 do zaplatenia
a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 405,16 eur a ostatné
trovy konania vo výške 265 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči C. Q. (pôvodný žalovaný

v 2. rade) dňa 5.8. 2014. Žalovanej sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol
voči nej platobný rozkaz uznesením zo dňa 23.9. 2014 č. k. 4Ro/488/2013-64 zrušený. Súd preto ďalej
konal len s žalovanou (pôvodný žalovaný v 1. rade).

3. Pretože pobyt žalovanej a ani osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá žalovanú v konaní zastupovať

ako opatrovník, sa súdu v konaní zistiť nepodarilo, súd v súlade s ust. § 48 ods. 4 O.s.p. uznesením zo
dňa 4.11. 2014 č. k. 12C/155/2014-70 rozhodol tak, že písomnosti určené žalovanej sa budú doručovať
uložením v súdnom spise až do právoplatne skončeného konania.

4. Žalovaná bola v konaní nečinná, neustanovila sa do 30.6. 2016 ani na jedno pojednávanie vo veci
samej. Za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával súd vo veci v neprítomnosti žalovanej.

5. V priebehu konania, písomným podaním zo dňa 26.9. 2014, oznámil vstup do konania vedľajší
účastník na strane žalovanej, Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 14.1. 2015 žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v konaní žalobca
nepredložil všetky v návrhu ním uvádzané dokumenty, resp. že preukázal len existenciu Všeobecných

obchodných podmienok. Nebolo tiež dokázané, či a ako žalovaná úver vyčerpala, kedy a s ktorou
splátkou sa dostala do omeškania, či a ako bola vyzvaná na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská
sporiteľňa, a.s. (ďalej len „SS“) uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny.
Zo žiadneho žalobcom predloženého alebo navrhnutého dôkazu nevyplýva, kedy a ako žalovaná úver
reálne vyčerpala (k čerpaniu nedošlo podpisom zmluvy ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne), ktoré

splátky a kedy žalovaná splatila a v akej výške (v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či sa dostala
do omeškania a kedy). Takisto nebolo preukázané, kedy a ako žalobca alebo SS vyzvali žalovanú na
zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Poukázal na to, že je potrebné v prvom rade
zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi)
platné a účinné. Citujúc ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia

pohľadávky) tvrdil, že predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom
tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
zakázané, neprípustné), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so

zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pretože navrhovateľ nedokázal, že pohľadávka
voči žalovanej v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda že finančné prostriedky boli skutočne
žalovanej poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v
dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený

pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Nepreukázanie vyššie uvedených skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

6. Po vykonanom dokazovaní tunajší súd ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/155/2014-146 zo
dňa 23.2. 2015 uložil žalovanej E. L. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.989,18 eur spolu s 8,5 % - ným

ročným úrokom z omeškania od 11.9.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým,
že plnením žalovanej E. L. alebo pôvodne žalovaného odporcu C. Q., zaviazaného k plneniu na základe
Platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.8.2013 č. k. 17Ro/296/2013-42, zaniká v
rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého v návrhu na začatie konania uvedeného
odporcu. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

7. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, podľa čl. 3 ods.
1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 a uviedol, že žalobca sa žalobou

podanou proti žalovanej a aj pôvodnému žalovanému Romanovi Homolovi domáhal zaplatenia sumy
4.418,44 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12. 2010 do 10.9. 2013 vo
výške 297,42 eur a spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.418,44 eur od 11.9.
2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnenímjedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Tunajší
súd vo veci vydal dňa 14.3.2014 platobný rozkaz č. k. 4Ro/488/2013-64, ktorým žalovaným v 1. a 2.
rade uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.418,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 297,42 eur,

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.418,44 eur od 11.9.2013 do zaplatenia a na účet
právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 405,16 eur a ostatné trovy
konania vo výške 265 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči C. Q. (pôvodný žalovaný v
2. rade) dňa 5.8.2014. Žalovanej sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol voči
nej platobný rozkaz uznesením zo dňa 23.9.2014 č. k. 4Ro/488/2013-64 zrušený. Súd preto ďalej konal

len s žalovanou (pôvodný žalovaný v 1. rade). Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Bolo nepochybne preukázané, že
medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti
zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z
vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že žalovaná podmienky zmluvy nedodržala, dohodnuté
splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že žalovaná

neuhradilaprávnemupredchodcovižalobcupohľadávkuvcelkovejvýške8.286,58euratátopohľadávka
v dôsledku postúpenia prešla na žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie posledných
58 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.12. 2010 do 20.9. 2015, resp.
do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 10.9. 2013 v celkovej sume 4.418,44 eur, nárok ktorý
premlčaný nebol v trojročnej premlčacej dobe a na ktorý by žalobca mal nárok v prípade, ak by úverová

zmluva bola platná a ak by obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). V
konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej z úveru sumu 150.000 Sk (4.979,09 eur), pričom
žalovaná mala vrátiť žalobcovi úver aj s navýšením vo výške 270.810 Sk (8.989,24 eur). Vyššie uvedená
suma nie je v Zmluve o splátkovom úvere vôbec uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky mesačnej
splátky úveru (2.295 Sk) a počtu splátok (118). Zohľadniac výšku poskytnutého úveru a sumu, ktorú

mala žalovaná žalobcovi vrátiť, mala byť v Zmluve o splátkovom úvere uvedená ročná úroková miera
vo výške 6,19 % a RPMN vo výške 14,27 %. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že
uzavretá úverová zmluva síce obsahuje údaj o RPMN, avšak ide o údaj, ktorý nezodpovedá reálnej
RPMN predmetného spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje celkové
ročné náklady na pôžičku. RPMN zahrňuje úroky, poplatky aj prípadné poistenie. RPMN má vyjadrovať

číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytovaného
úveru. RPMN udáva percentuálny podiel z dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie
jedného roka v súvislosti so splátkami, správou a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. Avšak
RPMN uvedená v predmetnej zmluve v zmysle vnútroštátnej úpravy nevyjadruje percentuálny podiel z
dlžnej čiastky, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť za obdobie jedného roka v súvislosti so splátkami, správou

a ďalšími výdajmi spojenými s čerpaním úveru. RPMN je vzhľadom na poplatky a ostatné náklady
spotrebiteľa súvisiace so spotrebiteľským úverom vždy vyššia ako úroková sadzba úveru dohodnutá
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak je ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v Zmluve vo výške
12,60 %, nemôže byť RPMN, vzhľadom na dohodnuté poplatky za správu úverového účtu, v nižšej výške
ako je 12,60 %, no v Zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 6,20 %, čo nezodpovedá skutočnosti.

Vzhľadom na čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS vyhodnotil súd, že uvedenie RPMN, síce vo výške, ktorá
je v súlade s vnútroštátnou úpravou, ale ktorá nezodpovedá skutočnosti a požiadavkám komunitárneho
práva na ochranu spotrebiteľa, je nekalou podmienkou. Keďže ide o nekalú podmienku, je neplatná, a
preto ako keby ani nebola v predmetnej zmluve o splátkovom úvere uvedená. Súd mal za to, že ak aj je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená RPMN, ktorá nezodpovedá podmienkam poskytnutého úveru,

ako keby tam ani nebola uvedená, nakoľko ide o klamlivý, nesprávny a zavádzajúci údaj. Neuvedenie
RPMN, resp. jej neuvedenie v skutočnej výške v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom do 30.06.2006 znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z platobnej histórie k úverovému účtu mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala od žalobcu sumu
150.000 Sk, t. j. sumu 4.979,09 eur. Ku dňu podania žaloby na súd žalovaná vrátila žalobcovi, resp. jeho

právnemu predchodcovi spolu sumu 1.989,91 eur, rozdiel predstavuje sumu 2.989,18 eur (4.979,09 -
1989,91), sumu ktorú uložil súd žalovanej žalobcovi zaplatiť, s tým, že plnením žalovanej E. L. alebo
pôvodne žalovaného C. Q., zaviazaného k plneniu na základe Platobného rozkazu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 26.8.2013 č.k. 17Ro/296/2013-42, zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť
plnenia druhého v návrhu na začatie konania uvedeného žalovaného. V prevyšujúcej časti žalovanej

istiny (1989,91 eur) súd žalobu zamietol. Súčasne súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
úroky z omeškania z prisúdenej istiny s tým, že plnením žalovanej E. L. alebo pôvodne žalovaného
odporcu C. Q., zaviazaného k plneniu na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 26.8.2013 č. k. 17Ro/296/2013-42, zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plneniadruhého v žalobe uvedeného žalovaného. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd
žalobu zamietol (v celom rozsahu za obdobie od 21.12. 2010 do 10.9. 2013 a vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 1989,91 eur od 11.9. 2013 do zaplatenia). Vedľajší účastník na strane odporkyne v konaní

namietol aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok
pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 (správne § 92 ods.7) zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách. Podľa uvedeného ustanovenia môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou
inej osobe - aj osobe, ktorá nie je bankou - aj bez súhlasu klienta v prípade, ak napriek písomnej
výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len

časti svojho peňažného záväzku voči banke. Citované ustanovenie ďalej uvádza, že toto právo banka
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok vyplýva, že poslednú úhradu žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila 2.3. 2010
(teda viac než rok pred postúpením pohľadávky) a celkový počet dní omeškania žalovanej s plnením

záväzku bol ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 24.3. 2011, 1190. Z toho je teda zrejmé, že súčet
všetkých omeškaní žalovanej so splanením čo len časti tohto istého peňažného záväzku presiahol jeden
rok, preto neplatia obmedzenia v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky vyplývajúce z prvej
vety ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách. Súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
24.3. 2011 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom za platný právny úkon. V dôsledku

toho bol názoru, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný. K platnému postúpeniu pohľadávky v
zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak pohľadávku nie je
možné postúpiť, ak by postúpenie odporovalo dohode veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle ust. § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie
pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie

pohľadávky takouto dohodou vylúčil.

8. Uznesením č. k. 5Co/624/2015-175 zo dňa 31.5. 2016 súd druhej inštancie vyššie uvedený rozsudok
prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd druhej inštancie uviedol, že v posudzovanej veci súd
prvej inštancie správne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, teda v znení
účinnom do 30.06.2006. Zo správnych skutkových záverov však vyvodil nesprávne právne závery.

V danom prípade bola podľa zistení súdu prvej inštancie ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v
predmetnej zmluve vo výške 12,60% a RPMN úveru bola v zmluve uvedená vo výške 6,20%. V zásade
platí ako uviedol súd prvej inštancie, že vzhľadom na poplatky a ostatné náklady žalovanej, súvisiace
s predmetným spotrebiteľským úverom, by RPMN úveru poskytnutého žalovanej mala byť vyššia ako
dojednaná úroková sadzba z tohto úveru, a ak tomu tak nie je, možno údaj o RPMN považovať za

nesprávny. V tomto prípade, však nemožno nechať bez povšimnutia, že uvedený nesprávny údaj o
RPMN úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bol spôsobený použitím nesprávneho vzorca pre výpočet RPMN, ktorý bol určený v prílohe
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch až do 30.6.2006 (teda aj v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy). Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2006 v ustanovení § 4 ods. 2 písm.

g) stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.Zároveňv§2písm.d)stanovil,žeročnoupercentuálnoumierounákladovsarozumiesadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalobca mal teda

zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj RPMN vypočítaný podľa vzorca
stanoveného v prílohe uvedeného zákona. Ak tak postupoval, teda do zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uviedol RPMN vypočítanú podľa vzorca určeného v prílohe zákona, konal tak plne v súlade so
zákonom a jeho konaniu nemožno nič vytknúť a to napriek zrejmej skutočnosti, že v zmluve uvedená
RPMN nezodpovedá skutočnosti. Je všeobecne známou skutočnosťou, minimálne medzi právnickou

verejnosťou, že vzorec na výpočet RPMN uvedený v prílohe zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch až do 30.6.2006 bol chybný a táto chyba bola spôsobená zo strany štátu zlou transpozíciou
smernice Rady č. 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru z 22. decembra 1986 v znení smernica Radyč. 90/88 z 22. februára 1990. Chybná transpozícia smernice nemôže mať za následok priamy účinok
smernice vo vzťahu medzi jednotlivcami (bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby)
ale len vo vzťahu medzi jednotlivcom a štátom (vertikálny priamy účinok). V tomto prípade je rovnako

vylúčený aj nepriamy účinok smernice, teda výklad a aplikácia vnútroštátnych predpisov spôsobom, aby
boli dosiahnuté požiadavky stanovené touto smernicou. Takémuto účinku bráni zásada contra legem, v
zmysle ktorej nie je súd povinný použiť taký výklad právnej normy, ktorý by bol v protiklade so znením
vykladaného predpisu. Ak teda zákon č. 258/2001 Z.z. stanovil určitý matematický vzorec pre výpočet
RPMN, nemožno ani eurokomformným výkladom tohto zákona dospieť k tomu, že výpočet RPMN má

byť prevedený inak. Podľa súdu druhej inštancie teda uvedenie nesprávneho údaju o skutočnej RPMN v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktoré bolo spôsobené výlučne použitím nesprávneho ale v zákona č.
258/2001 Z.z. stanoveného vzorca pre výpočet RPMN, nemožno sankcionovať podľa § 4 ods. 2 písm. g)
uvedeného zákona bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou daného úveru. Súd druhej inštancie uložil súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvu obsahujúcu správny údaj o RPMN. Následne uložil súdu

prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť zostávajúcej časti uplatňovaných nárokov žalobcu podľa na
vec vzťahujúcich sa právnych predpisov s dôrazom na ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľa.

10. Súd vo veci na deň 29.9. 2016, teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaná nedostavila a ktorej súd predvolanie na pojednávanie

doručoval postupom podľa § 105 a nasl. CSP na adresu jej trvalého bydliska. U žalovanej platila fikcia
doručenia predvolania na pojednávanie dňom 14.9. 2016 podľa § 106 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 116
ods. 3 CSP.

11. Na pojednávanie tunajšieho súdu nariadené na deň 29.9. 2016 sa dostavil aj JUDr. Bohdan Jakubis,

ktorý do 30.6. 2016 zastupoval v konaní vedľajšieho účastníka, Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, ktorý bol poučený o tom, že vedľajší účastník po
30.6. 2016 zanikol ako subjekt konania. Nedochádza k transformácii zo zákona, pretože združenie
môže vystupovať ako zástupca spotrebiteľa alebo ako osobitný subjekt vtedy, ak spotrebiteľ nie je nijako
zastúpený za predpokladu, že s tým strana súhlasí, pričom takéto rozhodnutie je fakultatívne, teda súd

môže, ale nemusí rozhodnúť o takomto pribratí, s tým, že osobitný subjekt podľa § 95 CSP nemôže
byť zastúpený advokátom a preto sa s advokátom nekoná, ale koná sa priamo s osobitným subjektom.
Súd následne vyzval JUDr. Jakubisa, aby predložil súdu dôkaz o tom, že žalovaná v 1. rade súhlasí s
tým, aby ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP v konaní vystupovalo Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov (postupujúc podľa § 95 CSP a článku 2 CSP). JUDr. Jakubis nepredložil

súdu žiadnu písomnosť, ktorou by preukázal, že žalovaná súhlasí s tým, aby v konaní ako osobitný
subjekt vystupovalo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd ďalej v konaní s Občianskym združením Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov a teda aj
s jej právnym zástupcom nekonal, skutočnosť ktorú vzal JUDr. Jakubis na vedomie.

12. Dokazovaním vykonaným na pojednávaniach vypočutím právnych zástupcov žalobcu a vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej, oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. 0262875464 zo
dňa 15.11. 2005, Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Oznámenia
o postúpení pohľadávky dňa 12.4. 2011, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3. 2011, Prílohy
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusu o zmier zo dňa 22.8. 2013, Oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.8. 2013 vrátane s poštového hárka, písomného vyjadrenia
vedľajšieho účastníka zo dňa 14.1. 2015, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 19.1. 2015,
splátkového kalendára, platobnej histórie k úverovému účtu, ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu, mal súd zistený tento skutkový a právny stav:

13. Žalovaná uzatvorila dňa 15.11. 2005 s právnym predchodcom žalobcu - SS, Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0262875464 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume
150.000 Sk, t.j. 4.979,09 eur. V Zmluve si dohodli premenlivú úrokovú sadzbu 12,60 % ročne. Žalovaná
sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 2.295 Sk, t.j. po 76,18 eur, splatnosť 1. splátky
bola dohodnutá na deň 20.12. 2015, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.9. 2015, splátky boli

splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a úroky v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaná sa v Zmluve
takisto zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58
eur (3.000 Sk) a platiť mesačne poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk). V zmysle čl. II bodu4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu
k istine a stávajú sa jej súčasťou.

14.Podľačl.IVbod5Zmluvy,dlžníkaveriteľsadohodli,žeročnápercentuálnamieranákladovje6,20%,
pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, že dôjde
kzmeneúrokovejsadzbya/alebopoplatkova/alebo sadlžníkomeškásosplátkoua/alebouhradísplátku
v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.

15. Z obsahu žaloby, z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako i z platobnej histórie k úverovému
účtu vyplýva, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu v celkovej
výške 150.000 Sk, t. j. vo výške 4.979,09 eur (čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii
označené ako „Bezhot. čerpanie úveru“).

16. Z platobnej histórie účtu mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradila žalovaná právnemu
predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 1.989,91 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené ako
„Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezh. splátka úveru“). Z doteraz žalovanou realizovaných úhrad bola na
istinu započítaná suma 1.386,36 eur, na poplatky suma 99,58 eur a na úrok z omeškania suma 503,97
eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 142,73 eur sú v platobnej histórii

označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvný úrok v celkovej výške 4.331,83 eur je v
platobnej histórii označený ako „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“.

17. Z žalobcom predložených písomností mal súd preukázané, že žalovaná neuhrádzala splátky riadne
a včas a s plnením sa dostala do omeškania.

18. Dňa 24.3. 2011 došlo medzi SS a žalobcom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy
č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na žalobcu prešla aj pohľadávka voči žalovanej. Podľa údajov uvedených
v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške 8.286,58 eur.
Táto suma pozostávala z nezosplatnenej istiny 8.067,29 eur a úrokov z omeškania v sume 219,29 eur.

19. Listom zo dňa 12.4. 2011 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej postúpenie pohľadávky na
žalobcu.

20. Listom zo dňa 22.8. 2013 žalobca žalovanej oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku

dňu 22.8. 2013 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.486,58 eur do 15 dní. Následne listom zo
dňa 22.8. 2013 žalovanej zaslal pokus o zmier, v ktorom žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 7.486,58
eur do 15 dní, ktorá suma mala pozostávať z bankou vyrátanej istiny vo výške 7.267,29 eur a z bankou
vyrátaného úroku z omeškania vo výške 219,29 eur a to všetko ku dňu 24.3. 2011.

21. Listom zo dňa 22.12. 2014 doručeným súdu dňa 29.12. 2014 SS oznámila, že zo strany SS nedošlo
do dňa postúpenia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy.

22.Žalobcasivkonanívočižalovanejuplatnilibanároknaneuhradenésplátky,ktorýchsplatnosťnastala
v období od 20.12. 2010 do 20.9. 2015 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania žaloby neboli podľa jeho

názoru premlčané) v sume celkom 4.418,44 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej splatnosti úveru, resp. do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v žalobe uvádza, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
dňa 10.9. 2013 (hoci z listu zo dňa 22.8. 2013 vyplýva, že k mimoriadnej splatnosti došlo dňa 22.8. 2013).

23. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (do 30.6. 2016) i na pojednávaní pred
súdom dňa 2.2. 2015 trval na nedôvodnosti podaného návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v spore. Tvrdil, že žalobca nijako nepreukázal, že by boli splnené podmienky podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách, t. j. preukázanie písomnej výzvy banky adresovanej klientovi, že je v omeškaní
so splnením svojho peňažného záväzku a následne trvanie tohto omeškania aspoň 90 dní. Pretože

žiaden písomný dôkaz o splnení týchto podmienok postupiteľnosti pohľadávky z banky na žalobcu neboli
splnené, žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore. Poukázal tiež na to, že vyhlásenie postupcu
o splnení podmienky podľa § 92 ods. 8 o bankách nenahrádza jednostranné vyhlásenie banky o ich
splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d/ Zmluvy o postúpení pohľadávok.24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

28. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom .

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru
nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30.Vzmysle§497ods.1Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;
to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

32. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona, právny vzťah medzi stranami, založený

zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase

uzavretia Zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver
podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa

prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až
60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.33. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v
časti, v ktorej súd druhej inštancie vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (pôvodne zamietnutý
nárok na zaplatenie sumy 1.429,26 eur s príslušenstvom), nedôvodná.

34. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá
zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že žalovaná podmienky
zmluvy nedodržala, dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení

pohľadávok je zrejmé, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku v celkovej
výške 8.286,58 eur. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie posledných 58 neuhradených
splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.12. 2010 do 20.9. 2015, resp. do dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dňa 10.9. 2013 v celkovej sume 4.418,44 eur, z ktorej sumy suma 2.989,18 eur
s príslušenstvom bola už žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právoplatne priznaná.

35. V konaní bolo tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej z úveru sumu
150.000 Sk (4.979,09 eur), pričom žalovaná mala vrátiť žalobcovi úver aj s navýšením vo výške 270.810
Sk (8.989,24 eur). Vyššie uvedená suma nie je v Zmluve vôbec uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky
mesačnej splátky úveru (2.295 Sk) a počtu splátok (118). Zohľadniac výšku poskytnutého úveru a sumu,
ktorú mala žalovaná žalobcovi vrátiť, mala byť v Zmluve uvedená ročná úroková miera vo výške 6,19

% a RPMN vo výške 14,27 %.

36. Z platobnej histórie k úverovému účtu mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala od žalobcu
sumu 150.000 Sk, t. j. sumu 4.979,09 eur. Ku dňu podania žaloby na súd žalovaná vrátila právnemu
predchodcovi žalobcu spolu sumu 1.989,91 eur, rozdiel predstavuje sumu 2.989,18 eur (4.979,09 -

1989,91), sumu ktorú uložil súd žalovanej žalobcovi zaplatiť, s tým, že plnením žalovanej Adriany
Szentkirályiovej alebo pôvodne žalovaného Romana Homolu, zaviazaného k plneniu na základe
Platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.8.2013 č.k. 17Ro/296/2013-42, zaniká
v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť plnenia druhého v žalobe uvedeného žalovaného. V
prevyšujúcej časti žalovanej istiny (1989,91 eur) súd žalobu pôvodne zamietol.

37. Vedľajší účastník na strane žalovanej v konaní namietol aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom k
tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods.
8 (správne § 92 ods.7) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

38. Pôvodne súd na vyššie uvedenú námietku vedľajšieho účastníka v konaní neprihliadol. Vychádzal z
toho, že podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe - aj osobe, ktorá nie je bankou - aj bez súhlasu klienta v prípade, ak napriek
písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, s tým, že toto právo banka nemôže uplatniť, ak

klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu
vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok súd
zistil, že poslednú úhradu žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila 2.3. 2010 (teda viac než
rok pred postúpením pohľadávky) a celkový počet dní omeškania žalovanej s plnením záväzku bol ku

dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 24.3. 2011, 1190. Z toho súd vyvodil záver, že súčet všetkých omeškaní
žalovanej so splanením čo len časti tohto istého peňažného záväzku presiahol jeden rok, preto neplatia
obmedzenia v súvislosti s možnosťou postúpenia pohľadávky vyplývajúce z prvej vety ust. § 92 ods. 7
zákona o bankách. Súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3. 2011 uzavretú
medzi SS a žalobcom za platný právny úkon.

39. Vychádzajúc z aktuálnej, ustálenej judikatúry k ust. § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/494/2014, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015, Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 6Co/757/2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/46/2016.....), súd prvej inštancie

svoj pôvodný právny názor vyslovený v rozsudku č. k. 12C/155/2014-146 zo dňa 23.2. 2015 zmenil.

40. V danom prípade SS ako banka a pôvodný veriteľ sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ tietopredpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť. Ak tak napriek tomu urobí, potom
takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom ako také je neplatné podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z

ktorého vyplýva subjektu, teda žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmaním vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/205/2009). Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky,
mal aj preukázať splnenie podmienok riadneho postúpenia, čo je predpokladom na preukázanie aktívnej

vecnej legitimácie.

41. Žalobca mal tak súdu predložiť výzvu adresovanú žalovanej, v ktorej by jej oznámil, že so splácaním
úveru je k určitému dňu v určitej výške v omeškaní a takisto aj dôkaz o odoslaní tejto výzvy žalovanej.
Žiaden takýto písomný dôkaz však žalobca súdu nepredložil a ani ho nemal k dispozícii (vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní, že všetky písomnosti, ktoré k veci majú k

dispozícii už súdu predložili). Zákon č. 483/2001 Z.z. predpokladá, aby bola výzva písomná a aby
sa žalobca aspoň pokúsil o jej zaslanie žalovanému na jeho poslednú známu adresu a to napríklad
poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že
pohľadávku banky bolo možné postúpiť na žalobcu, súd má za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky, na
základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovanej treba považovať v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom.
42. V písomnom podaní zo dňa 30.7. 2015 žalobca jednoznačne tvrdil, že doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S

nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S týmto
právnym názorom sa súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené, spôsobilým predmetom postúpenia podľa §
92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona č. 483/2001 Z.z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná
(pričom z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení vyplýva, že SS postúpila pohľadávku, ktorá ani nebola v
celom rozsahu splatná!) a to za predpokladu písomnej výzvy potom, ako bol klient banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

43. Pokiaľ z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že dlžník bol viac ako jeden rok pred
postúpením pohľadávky na žalobcu v omeškaní so splácaním dlhu, súd uvádza, že v nadväznosti na
ust. § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) veta druhá zákona č. 483/2001 Z.z. sa toto ustanovenie nevzťahuje z

hľadiska výkladového k vete prvej citovaného ustanovenia zákona, avšak upravuje, že banka toto právo
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť neplatí, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len
časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok.

44. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne
pohľadávku od SS zo Zmluvy, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.429,26 eur s príslušenstvom z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Strany sporu boli v konaní úspešné

len čiastočne, preto súd stranám sporu, ani vedľajšiemu účastníkovi (za úkony do 30.6. 2016) náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len

skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.