Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Marta Melicherčíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25Csp/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223976
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116223976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 26.05.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:
35 855 673, proti žalovanému: D. O., C.. XX.XX.XXXX, S. W. X, XXX XX I., o zaplatenie 126,02 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50,77 EUR s 5,05% ročným úrokom z omeškania
od 30.01.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 31.08.2016 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške
126,02 EUR s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby a náhrady
škody. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 15.08.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.

A7908958, v zmysle ktorej mu vypožičal 1 ks SIM karty, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné
služby ním poskytované. SIM karte bolo priradené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Na základe Dodatku
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7908958 predal žalovanému 1 ks telekomunikačného
zariadenia Prestigio Multipad 4 Diamond 7.85 3G za zníženú kúpnu cenu 89,- EUR. Žalovaný riadne a
včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie august - október 2014, z ktorého
dôvodu mu vznikol nedoplatok za neuhradené služby vo výške 50,77 EUR. Žalobca si uplatnil aj náhradu
škody vo výške 75,25 EUR, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, teda škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaný podpisom
dodatku k zmluve sa zaviazal využívať služby, a za tieto platiť vyúčtovanú cenu. Žalovaný teda získal
koncové zariadenie za zvýhodnenú cenu pričom porušil základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca pokusom o pokonávku
zo dňa 20.01.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 29.01.2015. Žalovaný na
pokus o pokonávku nereagoval.

3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v
osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súdpísomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu
miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku

1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom

nedozvie.

6. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jej skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená
dňa 22.03.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.

7. Dňa 02.04.2017 bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 26.05.2017 doručené žalovanému v
súlade s ustanoveniami § 106 ods. 1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP, na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
28.04.2017. Podaním zo dňa 23.05.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26.05.2017,
navrhol aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.

8. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať
v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu

a žalovaného.

10. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

11. Dňa 15.08.2014 strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.

A7908958, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronickýchkomunikačnýchslužiebprostredníctvomverejnejmobilnejsietežalobcuaCenníkslužieb.
Na základe predmetnej zmluvy bola žalovanému pridelená SIM karta č. XXXXXXX
XXXXXXXXXXXX umožňujúca mu využívať elektro-komunikačné služby poskytované žalobcom, s
účastníckym telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky

program Mobilný internet Štart a služby v ňom uvedené. V zmysle uzavretého Dodatku k zmluve zo dňa
15.08.2014 bolo žalovanému predané telekomunikačné zariadenie Prestigio MultiPad 4 Diamond 7.85
3G za zníženú kúpnu cenu 89,- EUR, ktorá bola vyčíslená po uplatnení zľavy zo
spotrebiteľskej ceny. Predajná cena koncového zariadenia predstavovala 175,- EUR s DPH.

12. Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektrokomunikačné
služby vyúčtoval žalovanému pri telefónnom čísle 0907 308 442 na základe faktúry č. 2254702711
zo dňa 15.09.2014 sumu vo výške 36,79 EUR a na základe faktúry č. 2258674235 zo
dňa 15.10.2014 sumu vo výške 13,98 EUR. Nedoplatok za poskytnuté služby tak predstavuje sumu vo
výške 50,77 EUR.

13. Nakoľko faktúry uhradené neboli, pokusom o pokonávku zo dňa 20.01.2015 žalobca vyzval
žalovaného na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 29.01.2015. Žalovaný na pokus o pokonávku
nereagoval.

14. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).15. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd
k záveru, že žaloba v tejto časti je dôvodná. Strany sporu dňa 15.08.2014 platne uzavreli Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb č. A7908958, na základe ktorej vzniklo žalovanému oprávnenie využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bol povinný uhrádzať faktúrami vyúčtovanú
cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil
úhradu za poskytnuté služby v období august - október 2014, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu
neuhradenej ceny hovorného a služieb spolu vo výške 50,77 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

18. Popri cene neuhradených služieb si žalobca uplatnil aj sumu vo výške 75,25 EUR titulom náhrady
škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného a to zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý

zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

24. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik

zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

25. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na žalobcovi.26. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zotrvať v zmluvnom vzťahu a
platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením

právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z predložených
listinnýchdokladovjenepochybné,žežalovanýporušilpovinnosťriadneavčasplatiťcenuzaposkytnuté
služby. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, ani z listinných dokladov nevyplýva, že žalovaný

porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti, napr. tým, že žalobca zmluvu o
pripojení vypovedal, odstúpil od nej a pod..

27. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku

existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) porušením právnej
povinnosti žalovaného.

28. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva

povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v
prípade porušenia povinností, ktoré mu z dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby).
Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani
viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.

Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovaného z dodatku k zmluve o
pripojení bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta.

29. Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo

z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v
súvislostisporušenímtejtopovinnostižalovaného.Zmenšeniemajetkužalobcuohodnotuzľavyzkúpnej
ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti
z jeho strany platiť za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve

v rámci jeho zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku žalobcu teda nedošlo v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej
doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.

30. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby

počascelejdobyviazanostisižalobcasožalovanýmvdodatkudohodlizmluvnúpokutu.Situáciu,vktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej
podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, takúto situáciu nemôže
žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok.

31. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného (neplatenie
ceny za služby riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu vo výške 75,25 EUR, súd nárok
žalobcu na náhradu škody v uvedenej výške ako nedôvodný zamietol.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.33. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

34. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 10.09.2014 do 09.12.2015 0,05 %.

35. Keďže žalovaný nezaplatil dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, z ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v
čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 0,05 % (zvýšených o 5
percentuálnych bodov), od 30.01.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie do zaplatenia.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 126,02 EUR, súd mu priznal sumu
50,77 EUR. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 59,71 % neúspešný
a úspešný v pomere 40,29 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu

trov konania vo výške 19,42 % (59,71 % - 40,29 %). Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli,
preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.