Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213205349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213205349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň:
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,
Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený advokátskou kanceláriou: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Bratislava, Michalská 14, v mene ktorej koná Mgr. Branislav
Jakubčák, advokát a konateľ, proti žalovanému: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. S. XXX, toho času

na neznámom mieste, o zaplatenie 4.486,03 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/503/2014-91 zo dňa 21. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 890,28eura s

príslušenstvom zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 3.595,75 eura s
príslušenstvom zastavil. Žalobcovi vrátil z titulu súdneho poplatku z návrhu 209,04 eura cestou
príslušného úradu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Výsledkami vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená
Zmluva o splátkovom úvere dňa 16.03.2005. Jednoznačne sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 3.595,75

eura s príslušenstvom zastavil. Z čiastočného späťvzatia žaloby bolo zrejmé, že žalobca k späťvzatiu
v tejto časti pristúpil z dôvodu premlčania tohto nároku. Vo zvyšku sa však domnieva, že nárok
nie je premlčaný, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov (napr. Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
32Cdo 3337/2010, Krajského súdu Trnava sp.zn. 9Co 224/2011-128, Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn.14Co 163/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co 142/2014, Krajského súdu Nitra
sp.zn. 25Co 297/2013), na základe ktorých aj napriek tomu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, vhľadom na povahu zmluvných strán premlčanie nárokov z takéhoto vzniknutého

vzťahu je nutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Keďže v zmysle Obchodného
zákonníka premlčacia lehota je štvorročná, jeho nárok v časti 890,28 eura s príslušenstvom nie je
premlčaný. Z doložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaní
(pôvodne vystupoval v konaní aj žalovaný v 2. rade) uzatvorili dňa 16.03.2005 Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0192283462. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na termín 10.03.2010. Žaloba vo
veci bola podaná 19.03.2013, teda bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Podľa §

101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Podľa§103Občianskehozákonníka
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ichzročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V zmysle týchto ustanovení premlčacia lehota začala plynúť
od konečnej splatnosti celého úveru, teda od 10.03.2010 a uplynula 10.03.2013. Pokiaľ by sa premlčacia

lehotapočítalaodjednotlivýchsplátok,uplynulabyeštepred10.03.2013.Súdpretozdôvodupremlčania
uplatneného nároku žalobu zamietol. Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 3.595,75 eura
s príslušenstvom s poukazom na zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov vrátil alikvótnu časť súdneho poplatku z návrhu v sume 209,04 eura. O náhrade trov
konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) Odporkyni však náhradu trov konania nepriznal
z dôvodu, že odporkyni v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd žalobe
v zamietnutej časti vyhovej, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Taktiež si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie obsahovo odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci a zároveň namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že zmluva o úvere patrí
medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej

len „ObZ“) , v dôsledku čoho bola daná pôsobnosť ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. V
čase uzavretia úverovej zmluvy ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) definovalo spotrebiteľské zmluvy konkrétnym zmluvným
typom (kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy).
Možno preto vyvodiť, že úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa ustanovenia § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa
OZ, ako i ObZ (ale aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje).

Spotrebiteľský úver nepredstavuje preto jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov,
ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu (pôžička, úver,
nájom), na úpravu ktorých sa majú použiť pri kogentnej, či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých
zmluvných typov aj ďalšie kogentné právne normy, vymedzené v zákone o spotrebiteľských úveroch (lex
specialis). Nie je preto vylúčená aplikácia ustanovení ObZ. Žalobca nesúhlasila s výlučnou pôsobnosťou

OZ na daný vzťah. Úverová zmluva, bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo
podnikateľovi, sa spravuje ObZ (žalobca podporne poukázal na právne názory, ktoré odzneli v odbornej
literatúre JUDr. Jany Bajánkovej a prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc.). Spotrebiteľskou zmluvou je preto aj
absolútna obchodná zmluva, bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom ObZ. Ustanovenie § 54 OZ
neustanovuje aplikáciu OZ na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu

§ 52 - § 54 OZ, resp. § 60. Dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch
nemôže byť ani predmetom zmluvnej podmienky, keďže je upravená kogentnou právnou normou. Podľa
žalobcu ustanovenie § 52 ods. 1 a 2 OZ nemôže retroaktívne pôsobiť na vzťah vzniknutý v roku 2005,
pričom súd prvej inštancie toto nijako nezdôvodnil a jeho závery sú nesprávne a nepreskúmateľné.
Ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa (podľa čl. 3 smernice) je potrebné považovať za také,

ktoré chránia slabšiu stranu proti silnejšej (musí ísť o ustanovenie, ktoré by bolo prijaté priamo na
ochranu spotrebiteľa alebo ustanovenie, ktorého charakter je taký, že zámerným spôsobom chráni
slabšiu stranu zmluvného vzťahu). Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách, majúcich formu
absolútneho obchodu, spravuje výlučne ObZ. Predchádzajúci záver neodporuje ani rozhodnutiu NS SR
sp. zn. 5MCdo 20/2009 (podľa ktorého pri zmluve o pripojení uzavretej so spotrebiteľom je premlčacia

doba tri roky, pretože tento záver sa týka zmluvnej podmienky o voľbe práva - ObZ, ktorá bola
vyhodnotená ako neprijateľná a preto neprijateľná bola aj dohoda o použití ustanovenia o premlčaní
v ObZ). Nešlo teda o obligatórne použitie OZ, ako je tomu v prejednávanej veci. Žalobca v odvolaní
poukazoval na obsah odôvodnenia rozhodnutí krajských súdov, zdôrazňujúcich prednostný charakter
ustanovení ObZ, upravujúcich inštitút premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy (Krajský súd

v Trnave sp. zn. 9Co/224/2011, sp. zn. 11Co/456/2012, sp. zn. 24Co/417/2012, Krajský súdu v Trnave
sp. zn. 9Co/162/2012, sp. zn. 25Co/297/2013, Krajský súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/142/2014,
sp. zn. 14Co/163/2013, sp. zn. 17Co/170/2013, sp. zn. 15Co/28/2013 a Krajský súdu v Žiline sp. zn.
8Co/428/2013).3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia

poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10.Zmluvaoúveremedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmbolauzatvorenádňa16.03.2005.
V danom prípade však nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy
o úvere, pretože právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej
obchodnej činnosti a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. I keď zákon č. 150/2004
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (nadobudol účinnosť

1. apríla 2004, teda pred uzatvorením úverovej zmluvy) neoznačuje zmluvy uzatvorené podľa iných
zákonov za spotrebiteľské, bolo potrebné vziať na zreteľ, že uvedená právna úprava nemá taxatívny
charakter, a preto bola v danej veci po zohľadnení všetkých ostatných kritérií súdom aplikovaná správne.
K takémuto názoru dospel aj Najvyšší súd SR v obdobnom prípade v uznesení zo dňa 05.02.2013 sp.
zn. 3 Cdo 157/2012.

11. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je tiež potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto
úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto
smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
Predmetnásmernicadefinujetedaspotrebiteľskúzmluvuakozmluvuuzatvorenúmedzipredajcomalebo

dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 OZ účinné
do 31.12.2007. Po zhrnutí všetkých týchto skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 OZ účinné
v čase uzatvorenia zmluvy.12. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 01. mája 2014)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Citované ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. mája 2014. Právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy

založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014).

17. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby (§ 100 ods. 1, § 101

OZ) napriek skutočnosti, že žalobca si uplatnil svoj nárok ešte pred účinnosťou citovaných ustanovení.
Na námietku žalobcu o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri skúmaní premlčania dáva
odpoveď zákonodarca treťou vetou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie

sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)). Odvolací súd podporne poukazuje aj na
dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z., ktorým bola pripojená k § 52 ods. 2 tretia veta („Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“) a kde sa uvádza nasledovné:

„Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov
v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na

právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka.“ Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, keď premlčanie posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolacie námietky žalobcu, poukazujúce na prednostnú
aplikáciu ustanovení ObZ aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy, nemohli obstáť. K rozhodovacej

činnosti v odvolaní označených súdov (z obdobia pred ustálením súdnej praxe, týkajúcej sa
prednostnej aplikácie ustanovení OZ pred ObZ, ako i pred prijatím legislatívnej zmeny, explicitne
upravujúcej prednostné použitie ustanovení OZ), ako i k právnym názorom v odbornej literatúre, je
potrebné uviesť, že podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť
právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu rovnakého stupňa. Vstupom Slovenskej

republiky do Európskej únie je však daná povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so
zachovávanímnepriamehoúčinkujednotlivýchsmerníc(prinapĺňanícieľovvysokejochranyspotrebiteľa
garantovaných komunitárnym právom, smerujúcich k náležitému vyvažovaniu postavenia spotrebiteľa
ako slabšej strany v hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch, v dôsledku len iluzórnej slobodyspotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa).

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležite,
v súlade s v tom čase účinným ustanovením § 157 OSP odôvodnil. Žalobcom vznesené odvolacie
námietkysúnedôvodné,pričomnezistilzobsahuspisuvadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokkonania
(§ 380 ods. 2 CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou žalobu zamietol, a v
súvisiacom výroku o trovách konania preto podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

20. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa

§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).