Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209634
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213209634.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés -
advokát, sídlo AK Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému 1/: I. Š., F..: XX.XX.XXXX, T. A., S. XX
a žalovanej 2/: P. Š., F..: XX.XX.XXXX, T. I. Ž. X/, Q..Č.. J., C. XXX, Č. S., do 30.06.2016 za účasti:
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343
828, právne zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič - advokátka, so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6,
o zaplatenie 1.526,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.042,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 930,84 Eur od 02.05.2012 do zaplatenia zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd žalovaným spoločne a nerozdielne voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

IV. Súd Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2013 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 1.526,62 Eurspolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.414,86 Eur od 02.05.2012
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s. - žalovaným poskytla na
základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 02.06.2004 úver za úrok 10,85% ročne. Žalovaný sa zaviazali
spoločne a nerozdielne úver splácať mesačnými splátkami. Konečná splatnosť úveru nastala dňom

01.05.2012. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaní svoj záväzok platiť riadne a včas, nesplnili,
čímsadostalidoomeškaniasvrátenímnesplatenejčastiistinyposkytnutéhoúveruvsume1.414,86Eur,
nesplatených úrokov z úveru v sume 90,83 Eur a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 20,93
Eur. Dňa 28.03.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok, postúpila pohľadávku
voči žalovaným na žalobcu. Žalobca upovedomil žalovaných o postúpení pohľadávky písomne.

3. Žalovanej 2/ boli žaloba, prílohy i procesné poučenie doručené dňa 15.02.2016. Dňa 04.01.2016 súdu

doručila písomné podanie, v ktorom uviedla, že už 12 rokov so žalovaným 1/ nežije. Žalovanému 1/
sa žalobu, prílohy i procesné poučenie nepodarilo doručiť. Súd postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p.
zverejnením na úradnej tabuli súdu i webovom sídle oznámil, že proti žalovanému 1/ bola podaná žaloba
spolu s poučením, že ak si žalobu neprevezme do 15 dní, bude sa považovať za doručenú. Oznámeniebolo zverejnené dňa 18.01.2017, zvesené dňa 03.02.2017. Žalovaný 1/ si žalobu, prílohy a poučenie
neprevzal.
Za použitia fikcie podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd tieto listiny považoval za doručené.

4. Dňa 11.06.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“. Žiadne vyjadrenie vo veci nepodal.

5. Na deň 20.04.2017 súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žiadna zo strán.

Žalovaná 2/ svoju neprítomnosť ospravedlnila len e-mailovou správou z 24.04.2017.

6. Písomným podaním súdu doručeným dňa 20.04.2017 žalobca vzal žalobu späť, a to v časti
prevyšujúcej sumu 1.042,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 930,84
Eur od 02.05.2012 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že v období od 27.11.2010 do
01.05.2012 nastala splatnosť 18 predpísaných mesačných splátok. Výška nepremlčaných splátok úveru

predstavuje sumu 484,05 Eur, ktorých zaplatenia sa žalobca naďalej domáha. V podaní ďalej uviedol,
že aktívnu vecnú legitimáciu v konaní riadne preukázal. Oznámenie o postúpení pohľadávky riadne
doručoval. Žalovaná 2/ si zásielku riadne prevzala, na dôkaz čoho súdu predložil doručenku. Žalovaný
1/ si zásielku neprevzal, bola vrátená ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

8. Aj keď konanie bolo začaté pred 1.7.2016, teda za účinnosti vtedy platného zákona č. 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok), na konanie sa použije nový procesný poriadok daný zákonom číslo
160/2015 Z.z. (ďalej iba C.s.p.) so zachovaním právnych účinkov úkonov, ku ktorým došlo pred 1.7.2016.

9. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa strany nedostavili. Bolo konštatované, že oznam o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa § 219 odsek 3 bol na úradnej tabuli
Okresného súdu Bardejov vyvesený a na webovom sídle zverejnený dňa 30.06.2017.

10. Pri rozhodovaní o žalobe súd vychádzal z obsahu žaloby žalobcu a ním predložených listín.

11. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 02.06.2004 uzavrela so žalovanými písomnú zmluvu o splátkovom
úvere č. 0451352584 na základe ktorej žalovaným poskytla úver v sume 50.000 Sk. Úrok bol dohodnutý
na 9,8% ročne, poplatok za poskytnutie úver bol 2% z výšky úveru. Žalovaní sa zaviazali vrátiť úver v
splátkach po 810 Sk mesačne. Splatnosť prvej splátky bola 01.07.2004, splatnosť poslednej 01.05.2012.

Žalovaní boli tiež povinní platiť 40 Sk mesačne titulom poplatku za správu úveru.

12. V zmluve o splátkovom úvere zmluvné strany konštatujú, že zmluva sa uzatvára podľa §§ 497 až
507 Obchodného zákonníka.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.16. Zmluva o úvere je typickým obchodnoprávnym vzťahom, tzv. absolútnym obchodom, a preto
nehľadiac na povahu zmluvných strán, sa jej uzavretie posudzuje podľa citovaných zákonných

ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu
02.06.2004, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy).

17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 02.06.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55 , ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou mohli by vzniknúť pochybnosti o charaktere tejto zmluvy
ako spotrebiteľskej zmluvy, lebo úverová zmluva nebola v tom čase výslovne zaradená medzi zmluvy
spotrebiteľské. Zmluvu na jednej strane uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo 601/B, držiteľka bankovej licencie s
predmetompodnikateľskejčinnosti,okreminéhoajposkytovanieúverovfyzickýmaprávnickýmosobám,
včítane spotrebiteľských úverov, preto pri uzatváraní zmluvy so žalovanou bola v postavení dodávateľa
ako ho definuje odsek 2 § 52 Občianskeho zákonníka, lebo Slovenská sporiteľňa, a.s. konala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ,

nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v
postavení spotrebiteľa. Zmluva tak medzi nimi uzavretá je spotrebiteľskou zmluvou a úver na základe
nej poskytnutý spotrebiteľským úverom. Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého
neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

19. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 02.06.2004, každý
spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho

zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

22. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

25.Vsúladesozásadamivyjadrenýmivustanovení§2aods.1včaseuzavretiazmluvyplatnéhozákona
č. 634/1992 Zb. a Smernice, súd zmluvu uzavretú dňa 02.06.2004 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalovanou podrobil súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako sú
vyjadrené predovšetkým v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej uzavretia.26. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 02.06.2004, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako

neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

28. Súd konštatuje, že v zmluve dňa 02.06.2004 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a
žalovanou, nezistil také zmluvné podmienky, ktoré z pohľadu citovaných zákonných ustanovení by bolo

potrebné hodnotiť ako neprijateľné. Ustálil preto, že žalovaná bola povinná vrátiť Slovenskej sporiteľni,
a.s. peňažné prostriedky poskytnuté jej vo forme spotrebiteľského úveru a to za podmienok zmluvne
dohodnutých.

29. Žalobca tvrdí, že žalovaní svoj záväzok, vrátiť Slovenskej sporiteľni, a.s. poskytnutý úver, nesplnili

v lehote jeho splatnosti a doposiaľ majú dlh vo výške 484,02 Eur.

30. Splnenia dlhu žalovanou sa však domáha spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. tvrdiac, že
Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila na označenú spoločnosť zmluvou
o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 28.3.2013, preto právo domáhať sa splnenia dlhu voči žalovanej

prešlo zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., teda žalobcu.

31. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

32. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

33. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Akpostúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

34. V zmysle citovaného ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Súd preto zisťoval, či postúpenie pohľadávky medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom podľa nimi uzavretej zmluvy
zo dňa 28.3.2013, neodporuje zákonu.

35. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Veriteľom a zároveň postupcom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá je bankou. Možnosť

postúpeniapohľadávkybankyzúverunainýsubjektobmedzujecitovanézákonnéustanovenie,určujúce
podmienky, za ktorých banka takúto pohľadávku môže postúpiť.

37. Žalobca svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 28.3.2013 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE a jej prílohou.

38. Napriek tomu súd dospel k záveru, že uvedenou zmluvou zo dňa 28.3.2013 nedošlo k prechodu
pohľadávky voči žalovaným, úhrada ktorej je predmetom tohto konania, na žalobcu.

39. Ako už bolo súdom uvedené, zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, pre prípad, že medzi bankou,

ako veriteľom a dlžníkom, nedôjde k dohode, vo svojom ustanovení § 92 ods. 8 možnosť banky, svoju
pohľadávku, ktorú má z poskytnutého úveru, postúpiť na inú osobu ako nového veriteľa, podmieňuje
splnením v citovanom zákonnom ustanovení uvedených podmienok. Okrem iného sa žiada v prípade
omeškania dlžníka s úhradou úveru, aby banka dlžníka písomne vyzvala k úhrade omeškaných splátok
a až v prípade, že dlžník napriek výzve, je naďalej, po dobu najmenej 90 dní v omeškaní so splatením

čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka aj bez súhlasu dlžníka, svoju pohľadávku postúpiť
na inú osobu.

40. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, prípadne dôkazy, z ktorých by súd mohol vyvodiť
záver, či Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením pohľadávky, ktorú mala proti žalovaným, a ktorá

bola predmetom postúpenia, postupovala v súlade s už citovaným ustanovením § 92 ods. 8 zák. o
bankách. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal len s ohľadom na naplnenie podmienok podľa §
526 Občianskeho zákonníka.

41. Súd preto musel konštatovať, že Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovaným, splnenia

ktorej sa žalobca v konaní domáha, na žalobcu postúpila bez splnenia podmienok, ktoré pre ňu ako
banku vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, a teda v rozpore s týmto zákonným
ustanovením.

42. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Pohľadávka, ktorej úhrady sa žalobca v konaní voči žalovaným domáha, bola na žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s. postúpená v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zák. o bankách. V konaní nebolopreukázané, aby k postúpeniu pohľadávky došlo prípadne na základe dohody medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovanými, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca dňa
28.03.2013 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a ktorou, podľa žalobcu, bolo založené jeho

vlastníctvoktejtopohľadávkeatýmajjehoaktívnalegitimácia,požadovaťúhradupohľadávkyžalovanou
pred súdom, je pre rozpor so zákonom, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatnou.

44. Právny úkon, v tomto prípade zmluva o postúpení pohľadávky, postihnutý absolútnou neplatnosťou,
je neplatný od samého počiatku, v dôsledku čoho z tohto právneho úkonu nevznikajú žiadne práva ani

povinnosti, čo znamená, že k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu nedošlo
a žalobca sa nestal jej vlastníkom. Žalobcovi preto nevzniklo ani právo požadovať od žalovaných úhradu
tejto pohľadávky a súd z tohto dôvodu musel žalobu žalobcu, pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie,
zamietnuť.

45. V súdnej praxi sa v súvislosti s riešenou otázkou pomerne často objavuje argumentácia postupníkov,

podľa ktorej vzhľadom na tematické zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, skutočnosťami
vyplývajúcimi z tohto ustanovenia nie je možné podmieňovať platnosť postúpenia pohľadávky. S takouto
argumentáciou však nie je možné súhlasiť.

46. V predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd opakovane konštatoval, že pohľadávka, ktorej

úhrady sa žalobca žalobou domáha, vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak žalovaní mali
pri uzatváraní zmluvy a jej plnení postavenie spotrebiteľa (§ 52 Občianskeho zákonníka). Rovnaké
postavenie žalovaní majú aj v samotnom konaní a tak, čo do ich procesných práv a povinností sa na ňu
vzťahujú osobitné ustanovenia C.s.p. týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. C.s.p.).

47. Súdy, v prípade sporov, v ktorých na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, sú obzvlášť povinné
starostlivo vyhodnocovať všetky skutočnosti, ktoré bez príslušnej zákonnej úpravy by mohli byť využité
v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú ochranu, v súlade s úpravou jeho
postavenia nielen vnútroštátnym právom, ale tiež právom EÚ. V tomto smere súd poukazuje najmä na
Smernicu Rady číslo 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z. Rovnako
poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

48. Práve preto je nutné vykladať v prospech spotrebiteľa aj citované ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách vo vzťahu na obmedzenie možnosti banky postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči
spotrebiteľovi, na inú osobu.

49. Zákonodarca ustanovenie § 92 ods. 8 zaradil do štrnástej časti zákona o bankách upravujúcej
ochranu klientov banky a bankové tajomstvo (§ 89 a násl.). Z obsahu tejto časti zákona vyplývajú
predovšetkým povinnosti banky pri nakladaní s informáciami, ktoré získa pri styku so svojimi klientmi,
vrátene informácií, ktoré banka získa pri poskytovaní úverov, nesporne aj úverov spotrebiteľských.

Ustanovenia zákona sú zamerané tak na úpravu povinnosti banky vo vzťahu k možnému protiprávnemu
konaniu klientov banky aj na ochranu údajov, okrem iného, o ich majetkových pomeroch, vrátane
ochrany pred neoprávneným zverejňovaním takýchto informácií. K tomuto účelu slúži aj ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré má zabrániť banke poskytnúť tretej osobe informácie, že klientovi
bol poskytnutý úver i jeho podmienky, teda informácie, ktoré sú súčasťou informácií o jeho majetkových

pomeroch, a to bez toho, aby s poskytnutím takýchto informácií klient súhlasil a bez jeho súhlasu, len z
dôvodov na strane klienta, t. j. iba v prípade, ak klient poruší zmluvné podmienky, keď napriek písomnej
výzvezostranybanky,neplnísvojepovinnostiposkytnutýúversplácaťanaďalejjevomeškaní,najmenej
po dobu 90 dní.

50. Nemôžu byť pochybnosti v tom, že obmedzenia banky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zák.
o bankách treba považovať za imanentnú súčasť ústavného práva či už fyzickej alebo právnickej osoby
na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov (čl. 19 ods. 3 Ústavy)
v tomto prípade údajov o jeho majetkových pomeroch. Odovzdanie údajov o poskytnutom úvere a jehopodmienkach bankou tretej osobe bez splnenia podmienok § 92 ods. 8 zák. o bankách je tak treba
považovať za neoprávnené zverejnenie údajov o osobe dlžníka včítane údajov o jeho majetkových
pomeroch. Bez významu v tejto súvislosti nie je ani skutočnosť, že poskytovateľ úveru, v tomto prípade

banka, je v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru, povinný zo zákona (§
7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.) zisťovať schopnosti žiadateľa o úver, úver splácať a nesporne v rámci
toho zisťovať aj jeho najmä rodinné a majetkové pomery, pričom tieto údaje tvoria obsah dokumentácie
o záväzkovom vzťahu, ktorú ako to výslovne vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, je banka
povinná pri postúpení pohľadávky, odovzdať postupníkovi.

51. Vzhľadom na uvedené tak nemôžu byť pochybnosti o tom, že podmienky postúpenia pohľadávky
bankou tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, treba považovať za zákonom
stanovené podmienky, ktoré musia byť naplnené pre možnosť banky svoju pohľadávku z úveru postúpiť
na inú osobu. Bez ich splnenia je postup banky v rozpore s týmto zákonným ustanovením, teda odporuje
zákonu, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú by banka bez súhlasu dlžníka, napriek

tomu s treťou osobou uzavrela, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

52. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

53. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

54. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

55. Podľa § 219 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene
Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o
možnosti exekúcie.

56. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

57. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

58. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú

sporné, keď žalovaní napriek výzve súdu ich nepopreli a spornými sa nejavia ani súdu. Vzhľadom na
predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd
o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. V tejto súvislosti súd uvádza, že
spornosť tvrdení strán nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že žalobca niektoré, pre rozhodnutie významné,
skutočnosti v žalobe neuviedol alebo ich nedoplnil na výzvu súdu. Z dôvodu čiastočného späťvzatia

konanie v časti zastavil a nakoľko k tomuto došlo pred začatím pojednávania, stanovisko žalovaných
nevyžadoval. Vo zvyšku žalobu zamietol.

59. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

60. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu

úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu.

62. Na strane žalovaných v konaní vystupoval do 30.06.2016 i vedľajší účastník. Inštitút vedľajšieho
účastníka nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok nepozná, v dôsledku čoho dňom účinnostiCivilného sporového poriadku, t. j. dňom 1.7.2016 OZ právna pomoc spotrebiteľom prestal mať práva
a povinnosti v konaní. Vzhľadom však na skutočnosť, že účinky jeho vstupu do konania vo vzťahu k
jeho právu na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli do 1.7.2016 zostali zachované aj po 1.7.2016, bolo

potrebné o tomto jeho práve rozhodnúť už podľa zásad Civilného sporového poriadku (§ 251 a násl.).

63. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ bol vedľajším účastníkom na strane žalovaných.
Podľa platného § 93 O.s.p. do 1.7.2016 právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíjalo
od úspechu alebo neúspechu toho účastníka konania, na strane ktorého v konaní vystupoval.

64. Podľa rovnakých zásad je podľa názoru súdu potrebné postupovať aj v prípade rozhodovania o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka po 1.7.2016, lebo v C.s.p. niet takého ustanovenia, ktorým
by postup súdu pre takýto prípad bol upravený.

65. Žalovaní, na strane ktorých vedľajší účastník pôvodne vystupoval, boli v konaní v celom rozsahu

úspešní, preto im súd podľa zásad § 255 C.s.p. priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Z rovnakých dôvodov bolo preto náhradu trov konania, vzniknutých do 1.7.2016, potrebné priznať
aj vedľajšiemu účastníkovi. Nárok na náhradu trov konania však nemožno priznať bez naplnenia
podmienky účelnosti. Združenie do konania na stranu žalovaných vstúpilo, ale vo veci nepodalo žiadne
podanie. Súd preto prevzatie veci právnym zástupcom združenia a vstup do konania nepovažoval za

úkony s naplnením podmienky účelnosti, a preto i napriek úspechu v spore nárok na náhradu trov
konania združeniu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.