Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Peter Kvietok
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/145/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213216
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6412213216.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v
právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/60/2012-105 zo dňa 30.06.2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca. S poukazom na § 376 CSP žiadal, aby
odvolaniu vyhovel súd prvej inštancie a napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady, respektíve, aby tak
rozhodol odvolací súd ak navrhovaný postup súd prvej inštancie nevyužije. Namietal a uvádzal najmä
tieto skutočnosti:
3. Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je odôvodnenie, pričom poukázal na
ust. § 236 CSP.
4. Súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, avšak podľa pol. č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným
úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva
z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, ako je tomu pri
položke č.1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
5. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobcovi preto nemôže byť uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podané odvolanie, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 39/2007 z
29.03.2007.
6. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy
vylúčené.7. Ak je žalobcovi v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam,
kde ju nemá, predstavuje to zásah do základného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1
Ústavy, ale rovnako aj porušenie č. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy.
8. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy, a teda platí, že môže
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
9. Do 30.09.2012 bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom od poplatku vecne oslobodené. V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.09.2012, i keď sa stanú splatnými neskôr. Žaloba bola podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo
pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012.
10. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 M Cdo 14/2007 z 30.06.2008, v ktorom
bol vyslovený názor, že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia konania a
pri výklade ustanovení zákona o súdnych poplatkoch treba uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na
prospech poplatníka, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/2/2011
zo dňa 10.08.2011, podľa ktorého pri vecnom oslobodení od súdnych poplatkov je celé konanie
oslobodené od poplatkovej povinnosti a preto sa súdny poplatok neplatí za žiadny procesný úkon
urobený v tomto konaní, t.j. oslobodenie sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. Na podporu svojho
záveru poukázal tiež na uznesenie Okresného súdu Komárno sp.zn. 8C 842/2012 zo dňa 16.10.2013 a
uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 16C 174/2012 zo dňa 03.01.2014.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP) a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o
súdnych poplatkoch) v § 2 ods. 4 prvá veta ustanovuje, že v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
13. Poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ alebo dovolateľ.
14. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1, 2 prvá, druhá veta Zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku
je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou
sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.
Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.
15. Konanie o súdnych poplatkoch je osobitne upravené v Zákone o súdnych poplatkoch v
ustanoveniach § 12 až § 14. Ustanovenie § 14 vyjadruje vzťah Zákona o súdnych poplatkoch a
Civilného sporového poriadku (do 30.06.2016 Občianskeho súdneho poriadku) ako vzťahu zákona
špeciálneho (lex specialis), čo je v danom prípade Zákon o súdnych poplatkoch k zákonu všeobecnému
(lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok). Na procesný
postup, ktorý neupravuje Zákon o súdnych poplatkoch inak, sa použijú primerane ustanovenia Civilného
sporového poriadku (do 30.06.2016 Občianskeho súdneho poriadku).
16. Medzi dispozitívne úkony účastníka patrí i podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania.
Dispozičný princíp, ktorý je jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania, sa uplatňuje i v
konaní odvolacom, ktoré bez návrhu nemôže byť začaté. Odvolanie teda plní funkciu návrhu na začatie
odvolacieho konania.
17. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie (§ 2 ods. 4 Zákona o súdnych
poplatkoch). Poplatníkom je odvolateľ bez ohľadu na to, či je odvolateľ oprávnenou osobou alebonie, či bolo odvolanie podané včas alebo oneskorene, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, resp. nemá zákonom predpokladané náležitosti. Poplatková povinnosť vzniká
okamihom, v ktorom nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik
poplatkovej povinnosti znamená vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti
spôsobujú výlučne procesnoprávne skutočnosti predvídané normami procesného práva. V odvolacom
konaní vzniká poplatková povinnosť odvolateľovi (poplatníkovi) podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a)
Zákona o súdnych poplatkoch). Po podaní odvolania vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom
súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací
súd. Týmto orgánom je predovšetkým súd prvej inštancie. O poplatku za odvolanie v súvislosti s
rozhodnutím vo veci samej sa rozhoduje uznesením (vzor 4 O.s.p.). Nepoužíva sa výzva na zaplatenie
súdneho poplatku (vzor 4a O.s.p.), pretože k zastaveniu odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku nemôže dôjsť.
18. Nakoľko vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde sa rozhoduje vždy uznesením, museli
sa aplikovať ustanovenia § 167 a nasl. O.s.p. (pred nadobudnutím účinnosti CSP) v rozsahu, ktorý
zodpovedá účelu a zmyslu Zákona o súdnych poplatkoch.
19. V preskúmanej veci je odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku. Odvolací súd
sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a je
nepreskúmateľné. Z uznesenia vyplýva, že sa jedná o súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 20,-
Eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a žalobca je povinný ho zaplatiť v
lehote 3 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú
formu rozhodovania súdov, preto zákon nevyžaduje také prísne formálne náležitosti na písomné
vyhotovenie uznesenia, ako na písomné vyhotovenie rozsudku. Napadnuté uznesenie má náležitosti
podľa ustanovenia § 169 ods. 1 O.s.p. (pred nadobudnutím účinnosti CSP), z ktorého i žalobcovi musí
byť zrejmé, z akého dôvodu bolo napadnuté uznesenie vydané. Sám žalobca tento dôvod vo svojom
odvolaní špecifikoval. Vzhľadom na povinnosť uloženú takýmto uznesením, ktorá vyplýva priamo zo
zákona, nie je potrebné obsiahlejšie uvádzať v rozhodnutí dôvody, pre ktoré bolo vydané, nakoľko tieto
vyplývajú priamo z tohto rozhodnutia.
20. Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k)
Zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom
na zák. č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Išlo o vecné oslobodenie od
poplatku (vecné oslobodenie znamená, že určité druhy konania sú oslobodené od súdnych poplatkov
vzhľadom na predmet konania, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 4 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch). Zákonom č. 286/2012 Z. z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zák. NR SR
č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele Zákona o súdnych poplatkoch v tom, že s účinnosťou od
01.10.2012 bolo vypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch (týkajúce sa
vecného oslobodenia vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).
21. Z intertemporálneho ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s účinnosťou
novely Zákona o súdnych poplatkov č. 286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú
splatnými po 30.09.2012.
22. Pri výklade predmetného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu Zákona o súdnych
poplatkoch a použiť definíciu pojmov poplatkový úkon (§ 1 Zákona o súdnych poplatkov), ako aj
vznik poplatkovej povinnosti (§ 5 Zákona o súdnych poplatkov) a ostatnú terminológiu aplikovanú v
Zákone o súdnych poplatkov. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo ak je v Sadzobníku súdnych
poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky
podľa doterajších predpisov. Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity jedine vo vzťahu k úkonomnavrhnutým alebo konaniam začatým do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte
počas účinnosti právneho stavu pred novelou č. 286/2012 Z.z.
23. V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa ustanovenia § 5 Zákona o
súdnych poplatkov až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po
30.09.2012, aj keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na
poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný od 01.10.2012.
24. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012 sa zo žaloby za náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.
25. Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 prvá
veta Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Z
uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na jednom
stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto potom poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.
26. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ podal na okresnom súde dňa 27.09.2012
žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov, ktorá mu mala
byť spôsobená (okresným súdom) nesprávnym úradným postupom. Pretože do 30.09.2012 konanie
bolo vecne oslobodené od súdneho poplatku, navrhovateľovi nevznikla podaním žaloby poplatková
povinnosť, prihliadnuc na intertemporálne ustanovenie § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch.
27. Proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa vo veci samej zamietnutý, podal
navrhovateľ odvolanie dňa 12.01.2015. Dňom podania odvolania sa začalo odvolacie konanie.
28. Od 01.10.2012 sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nevzťahuje vecné oslobodenie
zakotvené v § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012. Podaním
odvolania proti rozsudku - rozhodnutiu súdu vo veci samej vznikla odvolateľovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 druhá veta Zákona o súdnych poplatkoch a položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, vo výške 20,- Eur.
Len v prípade, ak by nielen konanie na okresnom súde, ale zároveň aj odvolacie konanie sa začalo
do 30.09.2012 (vrátane), vzťahovalo by sa vecné oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k)
Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30.09.2012 aj na odvolacie konanie podľa § 4 ods.
4 Zákona o súdnych poplatkoch.
29. K poukazu odvolateľa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo 14/2007 z 30.06.2008
odvolací súd uvádza, že niet pochýb o tom, že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom
začatia konania, avšak zastáva stanovisko, že v tomto prípade za čas začatia konania je potrebné
považovať čas začatia odvolacieho konania. Z hľadiska vzniku poplatkovej povinnosti je nutné rozlišovať
medzi procesnými úkonmi, ktoré podliehajú spoplatneniu, najmä aké vyvolávajú právne účinky. Podanie
odvolania spôsobuje, že prvostupňové rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, neskončí sa konanie v
jednom stupni. Pre platenie tohto poplatku nepovažuje odvolací súd za významné začatie konania ako
takého, t.j. podaním žaloby na prvom stupni, ale začatie odvolacieho konania, ktoré začína podaním
odvolania, s ktorým zákon spája vznik poplatkovej povinnosti. Tvrdený právny názor navrhovateľa
preto nemožno akceptovať pri spoplatňovaní takých procesných úkonov, s ktorými zákon spája začatie
ďalšej fázy konania, v danom prípade odvolacieho konania. Navyše intertemporálne ustanovenie §
18ca zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za relevantný vznik poplatkovej povinnosti, ale dátum
splatnosti súdneho poplatku.
30. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5MCdo/14/2007 zo dňa 30.06.2008 a sp. zn. 6MCdo/2/2011 zo dňa 10.08.2011, boli prekonané
neskoršou rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/408/2015 zo dňa 18.06.2015 a v ňom citovanú judikatúru); súčasnevýklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v súvislosti s riešením otázky, či vzniká účastníkovi povinnosť v konaní vecne oslobodenom
od poplatku zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti
uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení č.k. 8Co/294/2010-65 zo dňa 31.08.2010, podľa
ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh,
za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 3
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť tento poplatok (podľa položky
č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.,
nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 124/2011-13 zo dňa 30.03.2011
za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení.
31. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na závery z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Banskej Bystrici, o ktorých sa dozvedel zo zápisnice, ktorá mu bola sprístupnená na základe zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, odvolací súd poznamenáva, že takéto zjednocujúce závery nemôžu
byť záväzným podkladom pre rozhodnutie súdu, môžu byť určitým vodítkom pri vytváraní si vlastného
právneho názoru.
32. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalobcu za
dôvodné, preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.