Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200383
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117200383.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore medzi stranami žalobcov: 1/ D.. X. V., nar. XX.X.XXXX, J. XXXX/XX, B.
A., 2/ V. V., nar. XX.X.XXXX, J. XX, B. A., obaja zast. advokátom: JUDr. Róbert Madej, PhD., Mýtna 42,
Bratislava, a žalovaného: X. X., nar. X.XX.XXXX, B. XX, B., o zdržanie sa výkonu záložného práva, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje sa neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo dňa
13.8.2010 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom s
právnymi účinkami vkladu dňa 23.9.2010 - V 4129/10, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo dňa

7.10.2011 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom s
právnymi účinkami vkladu dňa 30.11.2011 - V 5637/11, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2017 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, pre okres K., obec
B. A., katastrálne územie B. A.:

-rodinný dom súpis.č. XXXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X,
-pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 290 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
-pozemok parcely registra „C“ č. XXX o výmere 1.196 m2, druh pozemku: záhrady (ďalej aj „sporné
nehnuteľnosti“),
neviazne záložné právo v prospech žalovaného, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo dňa
13.8.2010 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom

s právnymi účinkami vkladu dňa 23.9.2010 - V 4129/10. Ďalej sa domáhali určenia, že na sporných
nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech žalovaného, ktoré vzniklo na základe záložnej
zmluvy zo dňa 7.10.2011 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami a žalovaným ako záložným
veriteľom s právnymi účinkami vkladu dňa 30.11.2011 - V 5637/11. Tiež žiadali uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré vzniklo na základe uvedených záložných zmlúv zo
dňa 13.8.2010 a dňa 7.10.2011.

V žalobe uviedli, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, každý v podiele
1. Na týchto nehnuteľnostiach súčasne viaznu ťarchy v nasledovnom poradí:
1. Záložné právo v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 na základe záložnej
zmluvy V 286/09 zo dňa 19.2.2009,
2. Záložné právo v prospech X. X., nar. X.XX.XXXX na základe záložnej zmluvy V 4129/10 zo dňa

23.9.2010,3. Záložné právo v prospech X. X., nar. X.XX.XXXX na základe záložnej zmluvy V 5637/11 zo dňa
30.11.2011,
4. Exekučné záložné právo EX 196/12A zo dňa 28.5.2012 v prospech oprávneného D. E., nar.

XX.X.XXXX - Z XXXX/XX.
Prednostným záložným veriteľom je VÚB, a.s. a žalovaný nemá postavenie prednostného záložného
veriteľa. Žalovaný listom zo dňa 6.12.2016, doručeným 29.12.2016 oznámil žalobcom začatie výkonu
záložného práva, a to priamym predajom zálohu, ktoré oznámenie je zapísané aj ako informatívna
poznámka na LV č. XXX. Prednostný záložný veriteľ VÚB, a.s. uviedol dňa 30.12.2016, že nebol

informovaný o začatí výkonu záložného práva a neudelil súhlas k výkonu záložného práva záložného
veriteľa v 2. poradí, teda žalovaného, pričom táto oznamovacia povinnosť vyplývala žalovanému z
ustanovení § 151ma ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ išlo o pohľadávky žalovaného voči
žalobcom zo zmlúv o pôžičke, tak tieto sa týkali pôžičky vo výške 95.000 eur (zmluva uzavretá dňa
13.8.2010) a pôžičky vo výške 212.000 eur (zmluva uzavretá dňa 3.10.2011). Žalovaný v oznámení
o začatí výkonu záložného práva uvádza, že neuhradená istina z prvej zmluvy predstavuje 84.000

eur a z druhej zmluvy predstavuje 173.000 eur a že žalobca 1/ doposiaľ uhradil žalovanému istinu
spolu 39.000 eur. Žalobca 1/ uviedol, že žiadnou zmluvou o pôžičke nedisponuje, nikdy mu nebola
poskytnutá a žalovaný na výzvy o predloženie zmlúv nereagoval. Ak by sa aj našli takéto listiny
a boli by žalobcami podpísané s osvedčenými podpismi u notára, boli podpisované v tiesni a pod
nátlakom zo strany žalovaného. Žalobca 1/ ich podpísal z dôvodu obavy zo zneužitia citlivých informácii

o svojej osobe. Pre absenciu slobody vôle považovali žalobcovia zmluvy o pôžičke, ak existujú, za
neplatné. Manželka žalobcu 1/ oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal
dopustiť žalovaný voči nej pred spornou nehnuteľnosťou, kde jej mal vulgárne nadávať, čo potvrdzuje
hrubé správanie žalovaného. Žalobcovia napokon vzniesli aj námietku premlčania záložného práva
žalovaného. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/681/2006 zo dňa 8.2.2007,

v ktorom sa uvádza, že premlčaniu podlieha záložné právo, keďže ide o majetkové právo, ktoré z
možnosti premlčania nebolo, na rozdiel od vlastníckeho práva (ktoré má rovnako vecnoprávnu povahu),
vylúčené. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz (t.j. odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo
zálohu). Žalovaný v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo 6.12.2016 uviedol, že pri zmluve

o pôžičke z 13.8.2010 si uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 13.2.2011 a pri zmluve o pôžičke z
3.10.2011 si uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 4.11.2011. Splatnosť pôžičky teda nastala v prvom
prípade dňa 12.2.2011 a v druhom prípade dňa 3.11.2011. Trojročná premlčacia doba uplynula dňom
12.2.2014 pri prvej pôžičke a dňom 3.11.2014 pri druhej pôžičke. Žalobcovia poukázali na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010, v ktorom sa uvádza, že ak sa

záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže
domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z
výťažku zo speňaženia zálohu, a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým
právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Poukázal tiež na rozsudok Okresného
súdu Pezinok 5C/257/2011 a rozsudok Okresného súdu Humenné 6C/15/2013 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/164/2013, kde súd prvej inštancie vyslovil, že na nehnuteľnostiach
neviazne záložné právo v prospech žalovaného z dôvodu premlčania záložného práva. Existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení preukazovali žalobcovia bezprostrednou hrozbou, že dôjde k
predaju nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov.

Z dôvodu bezprostrednej hrozby, že žalovaný bude neoprávnene pokračovať vo vykonávaní úkonov
smerujúcich k predaju sporných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, ktoré nehnuteľnosti žalobcovia
užívajú pre potreby vlastného bývania, žiadali žalobcovia o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktoré vzniklo na základe
uvedených záložných zmlúv zo dňa 13.8.2010 a 7.10.2011, a to až do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Zhrnul, že nezákonnosť postupu žalovaného pri výkone záložného práva spočíva v
neinformovaní prednostného záložného veriteľa, premlčaní pohľadávok i záložného práva a neplatnosti
záložných zmlúv i zmlúv o pôžičke, ktoré zabezpečovali.

Na preukázanie svojich tvrdení predložili žalobcovia dôkazy, a to výpis z LV č. XXX, oznámenie o

začatí výkonu záložného práva zo 6.12.2016, vyjadrenie prednostného záložného veriteľa VÚB, a.s. z
30.12.2016, výzvu na predloženie zmlúv o pôžičke z 5.1.2017, podací lístok, potvrdenie o oznámení
priestupku, rozsudok Okresného súdu Humenné 6C/15/2013 z 13.6.2013.Podaním zo dňa 20.1.2017 žalobcovia doplnili skutkový stav a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď uviedli, že zásielka s výzvou žalovanému na predloženie dvoch zmlúv o pôžičke,
ktoré majú byť základom uplatňovaného nároku žalovaného, bola vydaná podľa oznámenia pošty

neoprávnenému prijímateľovi, ktorý ju priniesol dňa 11.1.2017 späť na poštu. Následne oznámil X. X.,
st., že nedopatrením prevzal výzvu adresovanú svojmu synovi, ktorý má rovnaké meno i adresu ako
on, avšak nie sú v súčasnosti v kontakte. Žalobcovia tým poukazovali na skutočnosť, že žalovaný na
jednej strane vyžaduje súčinnosť od žalobcov pri výkone záložného práva a na druhej strane je sám
účelovo nekontaktnou osobou. Ďalej poukazovali na list zo dňa 9.1.2017, ktorým žalovaný X. X., B. XX,

B. vyzval žalobcov, aby v dňoch 13.1.2017 alternatívne 16.1.2017 v čase od 9:00 hod. do 15:00 hod.
sprístupnili sporné nehnuteľnosti za účelom ich obhliadky a následného ocenenia znalcom. Žalobcovia
boli pripravení poskytnúť znalcovi súčinnosť, avšak tento sa v stanovenom čase nedostavil. Žalovaný
napriek tomu listom zo dňa 16.1.2017, doručeným žalobcom dňa 17.1.2017 namietal, že žalobcovia
neposkytli znalcovi súčinnosť a vyzval ich opätovne dňa 20.1.2017 alternatívne 23.1.2017 v čase od 9:00
hod.do15:00hod.nasprístupnenienehnuteľnostiznalcovi,vopačnomprípademábyťzálohspeňažený

priamym predajom prvému vhodnému záujemcovi bez jeho ocenenia znalcom. Žalovaný meno znalca
neoznámil, nepreberá zásielky od žalobcov. Žalobcovia uviedli, že žalovaný tým nepravdivo predstiera
neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcov, pritom však vykonáva úkony smerujúce k tomu, aby mohol
v čo najskoršej dobe predať sporné nehnuteľnosti bez ich ocenenia znalcom. Predložili ďalšie dôkazy,
a to oznámenie pošty Bratislava 42, odpoveď X. X. st., výzvu na sprístupnenie zálohu a poskytnutie

súčinnosti z 9.1.2017, opakovanú výzvu na sprístupnenie zálohu a poskytnutie súčinnosti zo 16.1.2017,
odpoveď zo 17.1.2017.

Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“).

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP).

Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá CSP).

Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP).

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným

právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň
osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav

vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov.
Jednak vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje
vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým žalovaného), ako aj ustanovenia

o pojednávaní a procesnom dokazovaní. Vychádza sa z listinných dokladov a tvrdení žalobcu, ktoré
osvedčujú potrebu neodkladného rozhodnutia súdu.

Súd vychádzal z listinných dokladov predložených žalobcami, z ktorých zistil, že žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom K.,

katastrálnym odborom, pre okres K., obec B. A., katastrálne územie B. A., a to rodinného domu súpis.č.
XXXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X
o výmere 290 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely registra „C“ č. XXX
o výmere 1.196 m2, druh pozemku: záhrady, obaja v podiele 1. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložnýmiprávami, a to v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 na základe záložnej zmluvy
V 286/09 zo dňa 19.2.2009 (1); v prospech X. X., nar. X.XX.XXXX na základe záložnej zmluvy V 4129/10
zo dňa 23.9.2010 (2); v prospech X. X., nar. X.XX.XXXX na základe záložnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa

30.11.2011 (3) a exekučným záložným právom EX 196/12A zo dňa 28.5.2012 v prospech oprávneného
D. E., nar. XX.X.XXXX - Z XXXX/XX - 82/12. Žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 6.12.2016,
že z dôvodu neuhradenia splatných záväzkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.8.2010, ktorou poskytol
žalovaný žalobcovi 1/ pôžičku 95.000 eur a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 3.10.2011, ktorou poskytol
žalovaný žalobcovi 1/ pôžičku 212.000 eur, pristúpil žalovaný k začatiu výkonu záložného práva, a to

priamym predajom zálohu podľa čl. V. bod 2. záložnej zmluvy z 13.8.2010. Žalovaný ďalej v liste uviedol,
že neuhradená istina z prvej zmluvy o pôžičke predstavuje 84.000 eur, okrem toho má nárok na zmluvnú
pokutu 15.000 eur a zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny od 13.2.2011 do zaplatenia a neuhradená
istina z druhej zmluvy o pôžičke predstavuje 173.000 eur, okrem toho má nárok na zmluvnú pokutu
15.000 eur a zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny od 4.11.2011 do zaplatenia. Pohľadávky zo zmlúv
o pôžičke boli zabezpečené záložnými zmluvami uzatvorenými medzi stranami sporu dňa 13.8.2010

(záložná zmluva nadobudla účinnosť povolením vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností dňa
23.9.2010) a dňa 7.10.2011 (záložná zmluva nadobudla účinnosť povolením vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností dňa 30.11.2011). Začatie výkonu záložného práva formou priameho predaja
je uvedené aj v poznámke na LV č. XXX. Prednostným záložným veriteľom je VÚB, a.s., ktorá sa
vyjadrila, že jej nebol oznámený výkon záložného práva žalovaným, ku ktorému ani neudelila súhlas.

Žalobcovia listom zo dňa 5.1.2017 vyzvali žalovaného na predloženie oboch zmlúv o pôžičke zo dňa
13.8.2010 aj zo dňa 3.10.2011 do troch dní s odôvodnením, že predmetnými zmluvami nedisponujú.
Výzva bola odovzdaná na pošte ako doporučený list 1. triedy dňa 6.1.2017, avšak zásielku pošta vydala
neoprávnenému prijímateľovi, ktorý ju priniesol späť na poštu. Týmto neoprávneným prijímateľom bol
otec žalovaného X. X. starší, ktorý má rovnaké meno, priezvisko aj adresu ako žalovaný a listom zo dňa

16.1.2017 oznámil žalobcom, že so svojim synom v súčasnosti nie je v kontakte a doručenie zásielky
považuje za bezpredmetné s odporúčaním adresovať ďalšie zásielky X. X. mladšiemu s uvedením
dátumu jeho narodenia. Výzvou z 9.1.2017 boli žalobcovia vyzvaný na sprístupnenie zálohu súdnemu
znalcovi za účelom ocenenia zálohu s upozornením, že v prípade neposkytnutia súčinnosti bude záloh
speňažený aj bez ocenenia znalcom jeho priamym predajom prvému vhodnému záujemcovi. Žalovaný

dňa 16.1.2017 opätovne vyzval žalobcov na sprístupnenie zálohu a poskytnutie súčinnosti. Žalobcovia
dňa 17.1.2017 odoslali žalovanému oznámenie, že záloh sprístupnili, avšak znalec v stanovenom čase
neprišiel, ani im nie je známa osoba znalca, ktorá má nehnuteľnosti oceniť, preto žiadajú o oznámenie
termínu a identifikačných údajov znalca.

Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ
je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné
právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí
alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh
najskôrpouplynutílehoty30dníododňaoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávavšetkýmzáložným
veriteľom podľa odseku 1.

Ustanovenie § 151ma Občianskeho zákonníka reguluje právne vzťahy medzi viacerými záložnými
veriteľmi, ak na zálohu vzniklo viac záložných práv. Tieto vzťahy sa spravujú zásadou priority (prior
tempore, prior iure). Výkon záložného práva so skorším poradím má prednosť, teda záložný veriteľ so
skorším poradím má (v zásade) prednosť uskutočniť výkon a nebyť pritom rušený záložným veriteľom
s neskorším poradím. V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť oznámiť začatie výkonu dražby v prípade,

ak na zálohu vzniklo viac záložných práv. Ak teda na zálohu vzniklo viac záložných práv, záložný veriteľ
je povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V
oznámení o začatí výkonu záložného práva veriteľ musí uviesť spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude
domáhať uspokojenia zo zálohu. Doručenie oznámenia je rozhodujúce pre začatie plynutia 30-dňovej

lehoty podľa § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v návrhu tvrdil, že výkon záložného práva žalovaným je nezákonný, lebo prednostný záložný
veriteľ nebol informovaný a neudelil súhlas k tomuto výkonu. Súd má za to, že následkom nedodržania30-dňovej lehoty podľa § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je neúčinnosť prevodu zálohu na
nadobúdateľa. Nedodržanie lehoty (spôsobené v dôsledku neúčinného doručenia oznámenia o začatí
výkonu záložného práva) má za následok, že záložný veriteľ so skorším poradím môže kedykoľvek

zastaviť vykonávajúceho záložného veriteľa (s neskorším poradím) vo výkone jeho záložného práva,
a to tým, že sám začne výkon záložného práva. Ak sa výkon záložného práva realizuje predajom
zálohu formou dobrovoľnej dražby, dražobník je povinný doručiť oznámenie o dražbe všetkým záložným
veriteľom aj so skorším, aj s neskorším poradím, ako má navrhovateľ dražby (§ 17 ods. 5 písm. b)
zákona o dobrovoľných dražbách). Tento úkon dražobníka predstavuje konzumpciu všetkých funkcií

oznámenia záložného veriteľa podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak oznámenie záložného
veriteľa podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo vykonané, alebo ak nebolo riadne
doručené všetkým oprávneným subjektom, plynie 30-dňová lehota podľa § 151ma ods. 2 Občianskeho
zákonníka od doručenia oznámenia dražobníka o dražbe. Ak sa výkon záložného práva k nehnuteľnosti
uskutočňuje formou exekúcie, súdny exekútor doručuje upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie
predajom nehnuteľnosti všetkým záložným veriteľom (§ 135 Exekučného poriadku). Upovedomenie

súdneho exekútora nahrádza všetky funkcie oznámenia záložného veriteľa podľa § 151ma ods. 1
Občianskeho zákonníka. Prvý argument žalobcov pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia preto neobstojí.

Súd ďalej prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalobcami ohľadom výkonu záložného práva

žalovaným na základe premlčaného záložného práva a zaoberal sa posúdením, či v prípade
pokračovania v realizácii výkonu záložného práva predajom zálohu by došlo k neoprávnenému zásahu
do práv žalobcov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe,
teda včas, lebo po uplynutí času stanoveného na uplatnenie (výkon) nároku sa poskytuje dlžníkovi právo
vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky síce právo nezaniká, avšak stráca
spôsobilosť byť súdnou cestou alebo inak mocensky vymáhateľné; po uplatnení námietky premlčania

právo pretrváva len vo forme tzv. naturálnej obligácie, ktorá nie je vynútiteľná, avšak uspokojenie
(dobrovoľné splnenie) premlčaného práva nezakladá bezdôvodné obohatenie.

Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o majetkové právo, ktoré by bolo -
na rozdiel od vlastníckeho práva - z možnosti premlčania sa vylúčené, i keď má taktiež vecnoprávnu

povahu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 1918/2005 z 25.4.2007). Premlčacia
doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, t.j.
odo dňa kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Premlčanie záložného práva sa
riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho práva, aj keď ním bola zabezpečená
pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo iného obchodného záväzkového vzťahu (porovnaj rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 681,682/2006 z 8.2.2007).

V prípade, že bolo zriadené záložné právo, má záložný veriteľ právo (nárok) na uspokojenie svojej
pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu v prípade, že pohľadávka zabezpečená záložným právom
nebola splnená včas; rovnaké právo má záložný veriteľ aj v prípade, že pohľadávka bola splnená len

čiastočne alebo nebolo splnené jej príslušenstvo.

V prípade, že záložný veriteľ neuplatnil právo (nárok) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (časti
pohľadávky alebo príslušenstva) z výťažku speňaženia zálohu včas a ak sa záložný dlžník dovolalpremlčaniazáložnéhopráva,mátomimoinézanásledok,žezáložnýveriteľsanemôžeúspešnedomôcť
ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu. I keď premlčané
právo pretrváva ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho vzťahovať aj na

záložné právo. Ak záložný dlžník dôvodne namietne premlčanie záložného práva, nemožno hovoriť
o tzv. naturálnej obligácii spočívajúcej v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženia zálohu, lebo speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa sa už nemôže uskutočniť a
dobrovoľné splnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia
zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné; k prijatiu „premlčaného dlhu“ tak v tomto prípade, na

rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť.

Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z
výťažku speňaženého zálohu nielen (zákonom predpísanou) obranou proti návrhu záložného veriteľa na
speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (napr. určením,
že vec nie je zaťažená záložným právom), ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. V prípade

premlčania záložného práva sa môže záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej obrane
proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženia zálohu, teda aj v konaní začatom podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je.

Ak záložný dlžník preukáže, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie

zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu až po uplynutí stanovenej doby a dovolá sa
premlčaniazáložnéhopráva,nemožnozamietnuťjehožalobuourčenie,žetu(premlčané)záložnéprávo
nie je iba s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané
záložné právo „ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je iba „oslabené o
tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“. V prípade dôvodne vznesenej námietky premlčania

záložným dlžníkom je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domáhať predaja alebo iného
speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že
záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie
zabezpečenejpohľadávky.Opačnýnázorpopieravýznampremlčaniazáložnéhoprávaapriznávasúdnu
ochranu prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčaného práva, napriek

tomu že to vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo
nemožno priznať (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2185/2009 z 21.12.2010).

Žalobcovia v žalobe tvrdili, že pohľadávky žalovaného zo zmlúv o pôžičke zabezpečených zriadením
záložného práva na sporných nehnuteľnostiach žalobcov, sa stali splatné 12.2.2011 a 3.11.2011, ktorú

skutočnosť v tomto štádiu konania nie je možné spoľahlivo zistiť, nakoľko žalobcovia spornými zmluvami
o pôžičke nedisponujú a žalovaný na výzvu o ich predloženie nereagoval, lebo nepreberá zásielky
od žalobcov. Žalovaný však v oznámení o začatí výkonu záložného práva uviedol, že má nárok na
úroky z omeškania pri prvej pôžičke od 13.2.2011 a pri druhej pôžičke od 4.11.2011. Splatnosť pôžičiek
preto nastala najneskôr dňa 12.2.2011 a 3.11.2011. Trojročná premlčacia doba uplynula dňa 12.2.2014

pri prvej pôžičke a dňa 3.11.2014 pri druhej pôžičke. Preto možno nárok žalovaného z titulu týchto
zmlúv zabezpečených záložným právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo nejde o vlastnícke právo,
považovať predbežne za premlčaný. Žalovaný síce vyzýva žalobcov na sprístupnenie zálohu za účelom
jeho ocenenia, no na druhej strane žalovaný žalobcom súčinnosť neposkytuje, lebo zásielky od žalobcov
si nepreberá, resp. marí ich prevzatie a žalobcom neposkytol požadované údaje o znalcovi, ani im

nepredložil relevantné zmluvy o pôžičke.

Postup žalovaného smerujúci k výkonu záložného práva v štádiu oceňovania zálohu osvedčuje
skutočnosti tvrdené žalobcami o nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu do skončenia
konania vo veci samej, kde sa žalobcovia sa domáhajú určenia neexistencie záložného práva i z

dôvodu jeho premlčania. Preukázaná realizácia výkonu pravdepodobne premlčaného záložného práva
môže mať za následok neprimeraný zásah do majetkových práv žalobcov, čo je dôvodom nariadenia
neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, kedy sa spoľahlivo preukáže, resp. vyvráti tvrdenie žalobcov
o tom, že nárok žalovaného zo zmlúv o pôžičke (v prípade preukázania ich existencie a platnosti)

zabezpečených záložnými zmluvami, je premlčaný.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 1 CSP).O náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.