Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116219878
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116219878.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletého: P.,

zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov: Z. o návrhu
otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh zamieta.

2. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného z dôvodu, že od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko mu pribudla vyživovacia povinnosť.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3. Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na maloletého zo sumy 140 eur na 70 eur s
účinnosťou od 1.2.2017 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť
voči maloletému N. - predložil rodný list. Predložil doklad o príjme a uviedol, že exekúcie (posledná
kolonka) je zo stavebného sporenia, prednostná exekúcia zameškané výživné. Od poslednej úpravy

výživného sa mu znížil príjem, pretože pracuje iba počas víkendov z rodinných dôvodov, nakoľko sa
im narodilo dieťa a maloletá AD. nechodí do škôlky. Navyše sa budú sťahovať, teda chce manželke
pomáhať. Príjem sa mu znížil z 987 brutto na 697 eur brutto, od 1.1.2017, o čom predložil pracovnú
zmluvu. Bývajú v podnájme v 3 izbovom rodinnom dome u svokrovcov, platia 200 eur mesačne, a budú
sa sťahovať do podnájmu do 2 -izb.bytu, budú platiť 350 eur. Manželka poberá rodičovský príspevok
203 eur mesačne. S maloletým P. sa nestretáva, okrem bežného výživného sa na jeho výžive nepodieľa.
Jeho deti z terajšieho vzťahu nemajú zvýšené výdavky.

4. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že maloletý navštevuje 5 ročník ZŠ, má dosť vysoké výdavky,
platí mu mesačne obedy 20 eur mesačne, aktívne činnosti nemá. V PSA Slovakia dala výpoveď a od
1.1. je nezamestnaná. Výpoveď dala z dôvodu, že pracovala na tri smeny, a teda kvôli synovi. Dávky v
nezamestnanosti ešte nedostala. S maloletým žije sama. Otec sa maloletým nestretáva, ani nad rámec
bežného výživného na neho neprispieva.

5. Kolízny opatrovník návrh žiadal zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého
a jeho potrieb.6.Výživné bolo naposledy určené Rozsudkom OS Trnava zo dňa 5. 11. 2015 č. k. 11P 45/2015-72 v
sume 140 eur mesačne. V čase rozhodovania otec mal príjem 1032,41 eur mesačne, býval s manželkou,
mal vyživovaciu povinnosť voči mal N., jej matka bola na rodičovskej dovolenke. Nájomné platili vo

výške 350 eur mesačne, voči otcovi boli vedené exekúcie. Matka mala príjem 776,05 eur mesačne,
maloletý navštevovala 4. ročník ZŠ. Otec sa s maloletým nestretával.
V súčasnej dobe otec má príjem 697 eur brutto mesačne, pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. N.i.
Žije s partnerkou, ktorá má príjem 203eur mesačne /rodičovský príspevok/ a tento príjem je potrebné
zohľadniť z hľadiska pokrývania nákladov domácnosti. K príjmu otca je potrebné uviesť, že otec sa

dobrovoľne vzdal výhodnejšieho príjmu, ktorý dosahoval najmenej vo výške 827,29 eur mesačne /v
mesiacoch január, august 2016 mal minimálny príjem zrejme z dôvodov PN/, sú voči nemu vedené
naďalej exekúcie /tu nejde o zmenu pomerov oproti ostatnému rozhodnutiu/. Otec k zníženiu príjmu
uviedol, že dobrovoľne pracuje len počas víkendov, aby pomáhal matke s deťmi z terajšieho vzťahu.
Matka dosahovala príjem 718,50 eur, dobrovoľne ukončila zamestnanie a jej príjem aktuálne zistený
nebol. Tieto skutočnosti však nie sú pre rozhodnutie smerodatné a určujúce, nakoľko predmetom

konania je zníženie výživného, nie jeho zvýšenie, a teda počínanie matky z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu nie je rozhodujúce.

V čase posledného rozhodnutia maloletý navštevoval prvý stupeň základnej školy, v súčasnej dobe
navštevujedruhýstupeňaužtátoskutočnosťbývazásadnedôvodomnazvýšenievýživného.Objektívne

potreby maloletého tiež rastú vekom, rastom, vývojom. Na strane matky je potrebné prihliadnuť
na osobnú starostlivosť o maloletého. Otec sa nad rámec bežného výživného na výžive maloletého
nepodieľa a s maloletým sa nestretáva. Aj v čase posledného rozhodovania jeho partnerka bola na
rodičovskej dovolenke.

7.Otec návrh odôvodnil tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť /ktorú v čase podania návrhu nemal/,
znížením príjmu /na vlastnú žiadosť/ a skutočnosťou, že sa bude sťahovať a mať vyššie náklady na
bývanie. Tu treba uviesť, že v čase posledného rozhodovania udával výšku nájomného 350 eur, v tomto
konaní 250 eur mesačne s tým, že v novom byte bude platiť 350 eur mesačne, teda tieto náklady sa
oproti poslednému rozhodovaniu o výške výživného nemenia.

8.Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.
Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívnaokolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.
Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom

môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so

zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,

ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové

pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred

zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2015. Od toho času sa
príjem otca síce znížil, avšak jeho zavinením, keď sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania,

resp. pracovnej pozície, pribudla mu vyživovacia povinnosť. Tieto skutočnosti však nemôžu byť na
ťarchu výživy maloletého. Naviac ďalšia povinnosť nie je len vyživovacou povinnosťou otca, ale aj jeho
partnerky, teda matky dieťaťa. Treba prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletého, ktoré sa objektívne
zvyšujú rastom a vekom v každej oblasti. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na výlučnú osobnú
starostlivosť o maloletého.

Pri zmene výšky výživného je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého výživa má prednosť pred
všetkými ostatnými záväzkami a pohľadávkami a každý z rodičov je povinný počínať si tak, aby bol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť.

9.Dôvody udávané otcom nie sú v zásade trvalého charakteru - jeho partnerka po ukončení materskej

dovolenky bude pravdepodobne zamestnaná a bude sa podieľať na nákladoch domácnosti. Je potom
potrebné konštatovať, že u otca nedošlo k zmene závažných okolností trvalého charakteru, ktoré by
návrh odôvodňovali a neboli preukázané žiadne dôvody na zníženie výživného.
Zníženie výživného v zásade nie je na prospech maloletého dieťaťa a ak tomu tak má byť, musí ísť o
zásadnú, podstatnú a trvalú zmenu pomerov. Pokiaľ otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, je v zmysle

citovaného ustanovenia zákona povinný počínať si tak, aby bol schopný vyživovacie povinnosti /všetky/
si riadne plniť. Skutočnosť, že otec si za danej situácie zmení pracovné podmienky tak, že pracuje (pre
neho výhodnejšie) za nižšiu mzdu, je potom prinajmenšom kontraproduktívne a v rozpore s citovaným
ustanovením zákona. Jeho svojvoľné počínanie nemôže byť na ťarchu maloletého, ktorý má právo nasvoj všestranný rozvoj, pokrývanie objektívnych potrieb v súvislosti s jeho vývojom, rastom, prípravou
na povolanie atď. Otec sa na jeho výchove nepodieľa žiadnym spôsobom, nestretáva sa s ním a nad
rámecbežnéhovýživnéhonanehoneprispieva/naviacanibežnévýživnéneplatídobrovoľne,aleformou

exekúcie/. K ďalším deťom otca z terajšieho vzťahu má vyživovaciu povinnosť i jeho matka, náklady
na bývanie /i nové/ sa otcovi nezvýšili. Na strane otca neboli zistené objektívne skutočnosti /zdravotné
problémy a podobne/, ktoré by mu bránili riadne pracovať a riadne si plniť určenú vyživovaciu povinnosť.
Jeho počínanie nemôže byť na ťarchu maloletého. Výlučnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje
matka, ktorá s maloletým žije sama, a teda aj náklady na domácnosť na rozdiel od otca znáša sama, na

strane maloletého od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov nástupom na 2. stupeň ZŠ
a jeho objektívne potreby v súvislosti s rastom a s tým súvisiacimi nákladmi na stravu, oblečenie a iné
bežné potreby sú navýšené. S poukazom na uvedené teda nemožno konštatovať, že by na strane otca
došlo objektívne k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.
Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Zníženie výživného by
nebolo na prospech maloletého a bol by ohrozený jeho zdravý vývoj.

10.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.