Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Kvetková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8Csp/101/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816206465
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2017:6816206465.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova č. 8, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti žalovanej: K. T., C..
XX.XX.XXXX, D. S. D., Š. XXXX/XX o zaplatenie 156,40 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 130,17 Eur od 18.06.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 66,5 %.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý vyčísliť si trovy konania, ktorých náhradu si uplatňuje, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podal dňa 28.11.2016 na tunajšom súde proti žalovanej žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 156,40 Eur s príslušenstvom. Časť dlžnej sumy vo výške 130,17 Eur si žalobca uplatnil z
titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a časť dlžnej
sumy vo výške 26,23 Eur si žalobca uplatnil z titulu náhrady škody. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
len CSP alebo Civilný sporový poriadok) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 156,40
Eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd
preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.
3. Súd po prečítaní žaloby vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov -
zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. X. zo dňa 14.06.2012, dodatku k tejto zmluve zo dňa
14.06.2012 s prílohou, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu (ďalej len všeobecné podmienky), faktúr
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, pokusu o pokonávku zo dňa 03.06.2015 a
oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:4. Strany sporu uzatvorili dňa 14.06.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto
zmluve, na základe ktorých bola žalovanej zapožičaná mikroprocesorová karta - SIM karta a predané
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 1,- Euro, pričom predajná cena telekomunikačného
zariadenia bola 95,- Eur. Žalovaná nezaplatila jednotlivé faktúry - cenu poskytnutých služieb za obdobie
30.12.2014 - 23.04.2015, čím jej vznikol dlh v celkovej výške 130,17 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy do 17.06.2015.
5. Podľa čl. 2, bodu 2.2, prvej vety všeobecných podmienok je zmluva dvojstranný právny úkon medzi
žalobcom a účastníkom, ktorým sa žalobca zaväzuje účastníkovi zriadiť prístup k jeho sieti a sprístupniť
účastníkom požadované služby a účastník sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie
dohodnutých služieb.
6. Žalovaná sa v zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazala platiť žalobcovi cenu poskytnutých
služieb. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neuhradila
cenu poskytnutých služieb za obdobie 30.12.2014 - 23.04.2015. Celková výška neuhradenej ceny
poskytnutýchslužiebzauvedenéobdobieje130,17Eur.Porušenímvyššieuvedenejzmluvnejpovinnosti
žalovanou vznikol žalobcovi nárok na úhradu ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 130,17 Eur.
7.Vzhľadomnauvedenémásúdzato,žežalobaohľadnedlžnejsumyvovýške130,17Eur,čižeohľadne
dlžnej ceny poskytnutých služieb, je dôvodná a zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.
8. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z.
alebo Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9.Podľa§10cnariadeniaVládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Nakoľko dlžná suma nebola riadne a včas uhradená, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania
v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa citovaného
vykonávacieho predpisu. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenia dlžnej sumy do 17.06.2015, teda
od 18.06.2015 bola žalovaná v omeškaní s jej úhradou. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň
omeškania (18.06.2015) bola 0,05 % ročne, a teda úrok z omeškania žalobcovi patrí vo výške 8,05 %
ročne.
12. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 130,17 Eur vo výške
8,05 % ročne od 18.06.2015 do zaplatenia.
13. Žalobca sa okrem ceny poskytnutých služieb domáhal aj náhrady škody vo výške 26,23 Eur, pričom
škoda mu mala vzniknúť tým, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej (predajnej). Podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala používať
služby a za tieto služby platiť cenu po dobu viazanosti. Žalovaná si bola pri podpise zmluvy vedomá,
že telekomunikačné zariadenie je jej predávané za zníženú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala
užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu. Žalovaná porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a tak žalobcovi vznikla škoda.
Škoda vo výške 26,23 Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou telekomunikačného
zariadenia.Nedodržaniezáväzkuzostranyžalovanejspôsobilo,žežalobcovivzniklauvedenáškoda.Pri
výpočte skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku
k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.14. Podľa § 420 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Podľa § 442 ods. 1 O.z. sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosti protiprávnym
konaním (alebo protiprávnym úkonom) a spôsobenie škody inej osobe. Môže ísť o porušenie
záväzkových povinností, ale aj porušenie iných zákonom uložených povinností. Ďalšou podmienkou
vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.
Ide o vzťah príčiny a následku, čiže škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho
konania. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu, pričom
občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, čiže zavinenie sa predpokladá, kým škodca
nepreukáže opak. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých
uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vzniku zodpovednosti za škodu (s
výnimkou zavinenia) nesie ten, kto tvrdí, že k takejto škode došlo a že za ňu škodca zodpovedá.
17. V predmetnej veci žalobca tvrdí, že žalovaná zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie
uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu.
18. V predmetnej veci nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody. Škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka je škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by
bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo
očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí).
19. Rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo
odpredané žalovanej, nie je škodou podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Rozdiel medzi trhovou cenou
a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nie je škodou, pretože nie je následkom protiprávneho
konania žalovanej, ale výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán. Žalobca sa pri uzatváraní zmluvy
rozhodol, že žalovanej odpredá telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, jeho vôľa bola slobodná
a jeho rozhodnutie nebolo ničím podmienené. Táto kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá
a to bez ohľadu na to, či dôjde v budúcnosti k ukončeniu zmluvného vzťahu niektorým z dohodnutých
spôsobov, resp. k porušeniu zmluvných povinností. Akciová kúpna cena bola teda zmluvnými stranami
riadne dojednaná a ani v prípade porušenia zmluvných povinností niektorou zmluvnou stranou sa výška
tejto kúpnej ceny nemení. Žalobca si so žalovanou dohodol kúpnu cenu telekomunikačného zariadenia
tak, že ide o cenu akciovú, nižšiu. Nemá preto nárok na trhovú cenu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade
porušenia zmluvných povinností žalovanou nedochádza k zníženiu majetku žalobcu, teda k vzniku
škody. Zároveň z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že žalovaná porušila záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom počas doby viazanosti.
20. Keďže v predmetnej veci žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky zodpovednosti za
škodu a neuniesol dôkazné bremeno, súd považuje žalobu žalobcu ohľadne zaplatenia škody vo výške
26,23 Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy za nedôvodnú, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi,
ktorý mal vo veci úspech v prevažnej miere, priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v
pomernej časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne sumy 130,17 Eur s príslušenstvom a žalovaná bola
úspešný v časti ohľadne zaplatenia sumy 26,23 Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu strán je 83,23 :
16,77, čistý úspech žalobcu je v rozsahu 66,46 %, čo je po zaokrúhlení 66,5 %. Nárok na náhradu trov
konania preto patrí žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 66,5 %.22. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. Súd určil
žalobcovi sudcovskú lehotu na vyčíslenie trov, ktorých náhradu si uplatňuje. Ak nebudú trovy v tejto
lehote vyčíslené, žalobcovi budú priznané trovy vyplývajúce zo spisu, resp. podľa posledného vyčíslenia
trov nachádzajúceho sa v spise.
Poučenie:
Proti výrokom I. až III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach. Proti výroku IV. tohto rozsudku nie je odvolanie
prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.