Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208388
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816208388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT

Slovakia s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 45 882 053, zastúpený: BBH advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovanému: B. B.,
narodený X.X.XXXX, trvale bytom L. ulica XXX/X, I. o zaplatenie 193,99 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 132,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne:
- zo sumy 66,98 EUR od 24.06.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 43,94 EUR od 24.07.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 21,25 EUR od 24.08.2013 do zaplatenia,
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu 24.06.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 193,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy

66,98 EUR od 24.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 54,48
EUR od 24.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 66,53 EUR od
24.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 6,- EUR od 24.09.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu O2 Slovakia
s.r.o. uzatvoril dňa 13.12.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44
zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné
podmienky a cenník. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému elektronické

komunikačné služby. Žalovaný sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a cenníku. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby, pričom mu vystavil vyúčtovacie faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 87,98 EUR so
splatnosťoudňa23.06.2013,faktúruč.1056143018nasumu65,48EURsosplatnosťoudňa23.07.2013,
faktúruč.XXXXXXXXXXnasumu77,53EURsosplatnosťoudňa23.08.2013afaktúruč.XXXXXXXXXX
na sumu 17,- EUR so splatnosťou 23.09.2013. Žalovaný ani po viacerých pokusoch faktúry neuhradil,
preto právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil dňom 06.09.2013. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka taktiež uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm podľa nar.
vl. č. 87/1995 Z.z.. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 05.11.2015 došlo medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu.2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zostal v konaní pasívnym.

3. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná suma je nižšia ako 1000 EUR a ide o drobný spor, súd konal

a rozhodol v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku ( CSP ) bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže

sa jednalo o jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznamom dňa 16.12.2016 vyveseným
na úradnej tabuli súdu.

6.Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o

poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.12.2012, faktúr s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu.

7.Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. (ďalej poskytovateľ) uzatvorila dňa
13.12.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej zriadil poskytovateľ
služieb žalovanému prístup k dohodnutým službám - O2 Paušál. Faktúrami č. 1054670534 v sume
87,98 EUR so splatnosťou dňa 23.06.2013, č. 1056143018 v sume 65,48 EUR so splatnosťou dňa

23.07.2013, č. 1057726770 v sume 77,53 EUR so splatnosťou dňa 23.08.2013 a č. 105932926 v
sume 17,- EUR so splatnosťou 23.09.2013. t.j. v celkovej sume 247,99 EUR, pohľadávky z nich bola
na žalobcu postúpená vo výške 193,99 EUR, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha spolu s príslušným
úrokom z omeškania. Žalovaný faktúry v lehote splatnosti celkom neuhradil.

8.Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné

podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznalplnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z
5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
štandardizovanouspotrebiteľskouzmluvou.Žalovanýokremvýberuprogramuasvojhopodpisužiadnym
spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť

tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení
určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným
produktom aj na slovenskom trhu.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej„ Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách .

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včasne splní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

9.Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne
len sčasti. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní

verejných služieb. Žalobca sa zaviazal zriadiť žalovanému potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a
sprístupniť mu s tým súvisiace služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa
platného cenníka. Žalobca poskytol žalovanému služby, ktorých cenu v zmysle tarify mu vyúčtoval
faktúrami. Žalovaný si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby poskytované v súlade spredmetnou zmluvou nesplnil riadne a v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované
poplatky a hovorné za užívanie služieb v sieti žalobcu, v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok, ktorý
si žalobca uplatnil v tomto konaní. Ak žalobca resp. jeho právny predchodca v konaní tvrdil, že dňom

6.9.2013 odstúpil od zmluvy, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno platného
odstúpenia od zmluvy, pretože v konaní nepreukázal doručenie tohto odstúpenia žalovanému. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 5.11.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu a to
faktúry č. 1054670534 vo výške 66,98 EUR, faktúry č. 1056143018 vo výške 54,48 EUR, faktúry č.
1057726770 vo výške 66,53 EUR a faktúry č. 1059319266 vo výške 6,- EUR. Súd na základe vyššie

uvedeného priznal žalobcovi nárok z vystavenej faktúry č. 1054670534 v sume 66,98 EUR, z faktúry č.
1056143018 v sume 43,94 EUR ( ako nedôvodnú považoval vyúčtovanú sumu poplatku za obmedzenie
služieb, za upomienku a ostatné administratívne poplatky), z faktúry č. 1057726770 v sume 21,25 EUR
( ako nedôvodnú považoval vyúčtovanú sumu poplatku za obmedzenie služieb, za upomienku a ostatné
administratívnepoplatky),zfaktúryč.1059319266nepriznalnárokanisčastikeďfaktúrabolavystavená
na sumu 17,- EUR, pohľadávky z tejto sumy bola postúpená v sume 6,- EUR a vznikla ako poplatok za

upomienkunaktorýžalobcovinevznikolnárok.Tým,žežalovanýnedodržallehotusplatnostijednotlivých
faktúr, v lehote splatnosti vystavené faktúry nezaplatil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho mu
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Výška
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v čase omeškania jednotlivých faktúr vo

výške 0,50 %, preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z. výška úroku z omeškania je z jednotlivých faktúr 8,50 % ročne. V prevyšujúcej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

10. Súd nepriznal žalobcovi nárok n a úhradu časti faktúry č. 1056143018 vo výške 6,- EUR za
upomienku a časti faktúry č. 1057726770vo výške 6,- EUR za upomienku. Súd v konaní nemal
preukázané, že takúto službu žalobca resp. právny predchodca žalobcu skutočne poskytol, t.j. či
skutočne bola upomienka v zúčtovacom období vystavená a žalovanému aj zaslaná a preto súd v tejto
časti žalobu o zaplatenie sumy 2 x 6,- EUR i spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal

súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol
žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného
poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho

zákonníka.

12. Taktiež súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úhradu časti faktúry č. 1056143018 vo výške 10,- EUR

ako poplatku za obmedzenie služieb a vo výške 1,28 EUR ako ostatné administratívne poplatky a faktúry
č.11057726770vovýške10,-EURakopoplatkuzaobmedzenieslužieb,sumu29,-EURakopoplatkuza
odpojenie avovýške1,28EURakoostatnéadministratívnepoplatky.Súdmázato,žežalobcažiadnym
spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanému hradiť žalobcom vyúčtované poplatky, tak ako ich
uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej

pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu,
či skutočne došlo k prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v
súvislostisvykonanímtakéhotoúkonyvznikli,abysúdmoholtietonásledneposúdiťvzmysleustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Takéto

poplatky nevyplývajú zo zmluvy ani z priloženého cenníku a iný doklad o tom, že by medzi žalobcom a
žalovaným boli takéto poplatky dohodnuté, žalobca súdu nepredložil. O dôkaznej povinnosti bol žalobca
riadne poučený. Žalobca teda nepreukázal nárok na tieto poplatky, neuniesol ani dôkazné bremeno o
správnosti vyrubenia týchto poplatkov, ani nepreukázal, že skutočne došlo k takýmto službám. Okrem
toho v spotrebiteľských vzťahoch nemožno akceptovať vyberanie poplatkov od spotrebiteľa za úkony,

ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ale výlučne v záujme dodávateľa, aj v prípade keď sú tieto poplatky
uvedené v cenníku služieb. Z pohľadu súdu obmedzenie služby a odpojenie nemožno považovať za
službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Obmedzenie službya odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech
žalovaného a preto súd aj v tejto časti žalobu i spolu s príslušenstvom zamietol.

13. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval žalobu za dôvodnú v časti istiny 132,17
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 66,98 EUR od 24.06.2013 do
zaplatenia, zo sumy 43,94 EUR od 24.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 21,25 EUR od 24.08.2013 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP)
tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol v rozsahu 36,26 % úspešný žalobca,
ktorému súd priznal trovy konania s poukazom na § 255 CSP. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP
len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením
rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

15.Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.