Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114206056
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114206056.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: X. V., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, K. - F., zastúpený spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: J. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom A. 1, K., a žalovanej v 2. rade: T. B., rod. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. 1, K., obaja
žalovaní zastúpení JUDr. Pavlom Kubáňom, nar. 7.11.1979, bytom M. Kopernika 30, Trnava, o určenie
vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd náhradu trov konania žalovaným nepriznáva.

Štátu súd právo na náhradu trov konania - znaleckého dokazovania vo výške 687,44 € nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom došlým dňa 4.3.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil 1/
že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v Obci Trnava, k.ú. Modranka, pozemok registra C KN parc.č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2, pozemok registra C KN parc.č. XXX, záhrady o
výmere 782 m2, stavba rodinného domu so súp.č. XXXX na pozemku registra C KN s parc.č. XXX,
zapísané na LV č. XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/2-ca, a 2/ že spoluvlastnícky podiel 1/2-

ca k nehnuteľnostiam v Obci Trnava, k.ú. Modranka, pozemok registra C KN parc.č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 402 m2, pozemok registra C KN parc.č. XXX, záhrady o výmere 782 m2,
stavba rodinného domu so súp.č. XXXX na pozemku registra C KN s parc.č. XXX, zapísané na LV č.
1180, patrí do dedičstva po poručiteľke M. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom
L. ulica XXXX/XX, K. - F., a 3/ uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania. Uviedol že ako podielový spoluvlastník v podiele 1/2-ca a už nebohá M. V., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. XXXX/XX, K. - F., ako podielová spoluvlastníčka

v podiele 1/2-ca (matka žalobcu) ako predávajúci so žalovanými ako kupujúcimi uzavreli dňa 10.3.2010
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v okrese Trnava,
Obec Trnava, v k.ú. Modranka, pozemok registra C KN parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 402 m2, pozemok registra C KN parc.č. XXX, záhrady o výmere 782 m2, stavba rodinného
domu so súp.č. XXXX na pozemku registra C KN s parc.č. XXX, zapísané na LV č. XXXX; v kúpnej
zmluve bola uvedená kúpna cena 1.000,00 €. Podľa žalobcu kúpna cena je neprimerane nízka, je
v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ide o neprimerané

protiplnenie v rozpore s dobrými mravmi, keď kúpna cena bola dohodnutá v čase keď žalobca a jeho
matka sa nachádzali v hraničnej životnej situácii, a za bežných okolností by takúto kúpnu zmluvu
neuzavreli - žalobcova matka bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy ťažko chorá a nevládna, a nakoľko
žalobca nebol schopný sa o ňu postarať, podpísali obaja kúpnu zmluvu v tiesni, pretože v danej situáciinevedeli svoju situáciu riešiť inak a boli odkázaní na pomoc iných osôb, a za nápadne nevýhodných
podmienok (hodnota nehnuteľností bola v skutočnosti cca. 70.000,00 €). Z neprimerane nízkej kúpnej
ceny vyplýva že kúpna zmluva nebola prejavom vážnosti vôle žalobcu a jeho matky, ktorí nedisponovali

právnickým vzdelaním, a v čase podpisu kúpnej zmluvy už boli v pokročilom veku. Naliehavý právny
záujem žalobcu v zmysle § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tkvie v záujme žalobcu
na usporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a žalobca sleduje žalobou vnesenie istoty do
neistého právneho vzťahu týkajúceho sa nehnuteľnosti, nakoľko jeho právne postavenie by zostalo
bez využitia určovacej žaloby neisté; žalobca má naliehavý právny záujem na určení že je vlastníkom

(spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, lebo
rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri. V uznesení Okresného
súdu Trnava sp.zn. 26D/689/2012 zo dňa 5.12.2012 sa v odôvodnení konštatuje, že žalobca je jediným
do úvahy prichádzajúcim zákonným dedičom po M. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Vlastníkom
nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/2-ca je teda stále žalobca; okamihom smrti žalobcovej
matky sa žalobca ako jediný neopomenuteľný dedič stal zákonným dedičom aj spoluvlastníckeho

podielu l/2-ca k nehnuteľnosti po svojej matke - žalobca sa domáha svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam - spoluvlastníckeho podielu po svojej matke aj prostredníctvom osobitného druhu
určovacej žaloby „patrí do dedičstva po poručiteľovi“, následne po právoplatnosti rozsudku ktorý určí,
že predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po žalobcovej matke, bude
tento spoluvlastnícky podiel prejednaný v dedičstve ako novoobjavený majetok. V ďalšom poukázal na

znenie § 123, § 124, § 126, § 37, § 39, § 473, ods. 1 a § 479 Občianskeho zákonníka, § 31, ods. 1 zák.č.
162/1995 Z.z., a § 80, ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
K návrhu priložil žalobca výpis z LV č. 1180 pre Obec Trnava, k.ú. Modranka, rozhodnutie správy katastra
Trnava č. V XXXX/XX zo dňa 21.6.2010, kúpnu zmluvu uzavretú medzi matkou žalobcu a žalobcom ako
predávajúcimi a oprávnenými z vecného bremena a žalovanými ako kupujúcimi a povinnými z vecného

bremena dňa 10.3.2010, výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.2.2014 s doručenkou.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 4.2.2014 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci.

Žalovanýv1.radesaknávrhuvyjadrilpodanímdošlýmsúdudňa19.6.2014vktoromuviedolžeúčastníci
uzavreli dňa 10.3.2010 kúpnu zmluvu s vecným bremenom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, v k.ú. F., pozemok registra C KN parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 402 m2, a pozemok registra C KN parc.č. XXX, záhrady o výmere 782 m2, stavba rodinného
domu so súp.č. XXXX na pozemku registra C KN s parc.č. XXX; účastníkmi právneho vzťahu boli na

strane predávajúcich nebohá M.R., nar. XX.XX.XXXX (ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1/2-ca)
a žalobca, a na strane kupujúcich vystupovali žalovaní. Kúpna cena bola na základe zmluvnej voľnosti
a dohody zmluvných strán dohodnutá na sumu 1000,00 €, v súvislosti aj s vecným bremenom, na
základe ktorého si predávajúci vymienili užívať uvedené nehnuteľnosti bezplatne, doživotné bývanie
a užívanie nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti vzhľadom na rozmery pozemku (šírka pozemku

cca. 7 metrov) sú nevhodné na stavbu, a v súvislosti s uvedeným vecným bremenom má hodnotu
30.000,00 €. Predávajúci na znak toho že obsahu zmluvy porozumeli a prejavili svoju slobodnú a vážnu
vôľu, podpísali kúpnu zmluvu pred notárkou. Tvrdenie žalobcu o tom že predmetná kúpna zmluva je
absolútne neplatná z dôvodu nízkej kúpnej ceny považujú žalovaní účelové a absurdné - úmyselne v
návrhu neuviedol že kúpna zmluva obsahuje aj vecné bremeno bezplatného doživotného bývania a

užívania celej nehnuteľnosti predávajúcimi. Poukázal na skutočnosť že obsah kúpnej zmluvy s vecným
bremenom je určitý, a predávajúci porozumeli obsahu zmluvy, o čom svedčí aj fakt že prejav svojej vôle
vykonali pred notárom - v čase podpísania kúpnej zmluvy s vecným bremenom mala nebohá M. V. 75
rokov a žalobca 46 rokov, v čase uzavretia zmluvy nemali obmedzenú právnu spôsobilosť, ani neboli
pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Kúpna zmluva s vecným bremenom uzavretá dňa 10.3.2010

netrpí žiadnymi právnymi vadami, bola uzavretá riadne pred notárom osobami spôsobilými na právne
úkony. Žiada aby súd návrh zamietol.

Žalovaná v 2. rade sa k návrhu vyjadrila podaním došlým súdu dňa 19.6.2014, totožným s vyjadrením
žalovaného v 1. rade.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
26.8.2014 v ktorom uviedol že trvá na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy za nehnuteľnosť sneprimerane nízkou cenou 1.000,00 €, čo spôsobuje rozpor zmluvy s dobrými mravmi; ani zriadenie
vecného bremena nemohlo kompenzovať neprimerane nízku kúpnu cenu.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej 4x platobný doklad SIPO II. o platbách žalobcu za plyn,
6x poštový poukaz na platby pre Mesto Trnava a platby za spotrebu elektriky žalobcom, 4x príjmový
pokladničný doklad za platbu dane z nehnuteľnosti za rok 2009 a 2010 žalobcom a M. V., Platobný
výmer č. XXXXXX/XXXX vydaný Mestom Trnava za daň z nehnuteľností za rok 2010 (na meno žalobcu
a M. V.), príjmový pokladničný doklad za poplatok za KO za rok 2009 žalobcom, výzvu Mesta Trnava zo

dňa 7.7.2010 na zaplatenie nedoplatku na miestom poplatku adresovanú žalobcovi, úmrtný list M. V.,
nedatované potvrdenie Mesta Trnava o vybavovaní pohrebu, vyúčtovanie spoločnosti RIGSTAV, spol.
s r.o. č. 01466/09/2012 pre žalobcu ako objednávateľa vo veci pohrebu M. V., 38 strán výpisov zo
zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a nálezov žalobcu vyhotovených F.. A. G., F.. F. G., F.. L. V.,
F.. P. P., F.. A. A., X.. I. F., F.. D. F., F.. T. A., F.. Q. U., potvrdenie sociálnej poisťovne o výplate dávok
dôchodkového zabezpečenia žalobcovi vo výške 160,80 € invalidný dôchodok s oznámením o výplate

dôchodku v hotovosti, potvrdenie sociálnej poisťovne o výplate dávok dôchodkového zabezpečenia M.
V. vo výške 61,80 € starobný dôchodok a 186,50 € vdovský dôchodok mesačne (potvrdenie bolo súdu
doručené až dňa 1.10.2015).

Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 právny zástupca žalobcu uviedol že uzavretá kúpna zmluva

je neplatná, a to vzhľadom na neprimerane nízku cenu, keď celá nehnuteľnosť spolu s pozemkom
má hodnotu okolo 70.000,00 €, predaná však bola za sumu 1.000,00 €, pričom táto dokonca nebola
ani zo strany žalovaných uhradená. Poukázal na skutočnosť že žalobca s matkou v čase uzavretia
kúpnej zmluvy boli v ťaživej životnej situácii, žalobca trpel depresiami, jeho matka bola približne na 50%
nepočujúca a tiež mala depresie, preto je otázne, či žalobca a jeho matka v čase podpisu kúpnej zmluvy

boli príčetní, či netrpeli psychickou poruchou; žalobca a jeho matka v čase podpisu kúpnej zmluvy boli
tiež v ťaživej finančnej situácii. Poukázal aj na skutočnosť že spolu s kúpnou zmluvou bolo dohodnuté aj
zriadenie vecného bremena, pričom nebolo riešené udržiavanie nehnuteľnosti, tzn. podpísanie takejto
kúpnej zmluvy s vecným bremenom bolo nelogické, nakoľko na postavení bývalých vlastníkov by sa
tým nič nezmenilo.

Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 žalobca uviedol že žiada aby mu bol vrátený dom zo strany
žalovaných, a to z dôvodu že vôbec nebola vyplatená kúpna cena vo výške 1.000,00 €, a takisto o neho
ani o jeho nebohú matku zo strany žalovaných nebola poskytnutá starostlivosť.
Na otázky sudcu žalobca uviedol že o jeho matku sa mali starať žalovaní, mali jej poskytovať hygienické
zaopatrenie, voziť ju k lekárovi a pod., čo však nerobili (museli sa o ňu starať iní susedia), pričom

práve z dôvodu potreby starostlivosti o matku bola podpísaná kúpna zmluva; o starostlivosti sa zmluvné
strany dohodli ústne. V čase podpisu kúpnej zmluvy jeho matka mala starobný dôchodok vo výške okolo
250,00 € mesačne, žalobca v tom čase nepoberal dôchodok (bol mu zadržaný pretože sa nedostavil
na posudkovú komisiu). Za ťaživú situáciu v čase podpisu kúpnej zmluvy považuje to, že mali spolu s
matkou iba jeden príjem z ktorého nedokázali vyžiť. Mali predstavu že žalovaní sa o matku, a v prípade

zhoršenia jeho zdravotného stavu aj o žalobcu, postarajú. O uvedenej starostlivosti sa žalobca a jeho
matka dohodli s rodičmi žalovanej v 2. rade, priamo so žalovanými sa na starostlivosti nedohodli; rodičia
žalovanej v 2. rade sú susedmi žalobcu, dovtedy ako bola podpísaná zmluva mali medzi sebou dobré
vzťahy, odvtedy sa to „pokazilo“. Návrh na súd dal po 4 rokoch od podpisu kúpnej zmluvy preto, že o
neho nebolo postarané - žalovaní sa o neho starali maximálne pol roka po podpise zmluvy; návrh nedal

ani potom pretože stále čakal, že sa to zmení.
Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 žalovaný v 1. rade uviedol že ešte pred uzavretím spornej
kúpnej zmluvy sa matka žalovanej v 2. rade dlhší čas starala o matku žalobcu, umývala ju, varila (aj
pre žalobcu). V čase podpisu zmluvy oslovila matka žalobcu matku žalovanej v 2. rade s tým, že by
chcela dom aj so záhradou jej predať za symbolickú cenu, aby sa aj naďalej o ňu a o jej syna (žalobcu)

starali. Matka žalovanej v 2. rade však kúpnu ani inú zmluvu uzavrieť nechcela, preto žalovaní sa dohodli
so žalobcom a jeho matkou že nehnuteľnosť od nich odkúpia a budú sa starať o dom aj o žalobcu a
jeho matku. Po podpise kúpnej zmluvy žalovaní zaplatili priamo žalobcovi do jeho rúk v hotovosti sumu
1.000,00 €, následne sa o nehnuteľnosť starali, vymaľovali, starali sa o záhradu, zbúrali staré búdy,
spravili plot a pod., približne rok až dva roky matka žalovanej v 2. rade žalobcovi varila a posielala

mu jedlo, žalovaní ho finančne podporovali (50,00 € týždenne). Pred smrťou matky žalobcu sa začali
problémy, keď žalobca ich z domu vyhadzoval napriek tomu, že mu chceli pomáhať. Niekedy v roku 2012
matka žalobcu išla do nemocnice, starala so o ňu výlučne matka žalovanej v 2. rade (do nemocnice
jej nosila jesť, oblečenie, drogériu a pod.), žalobca sa o ňu vôbec nestaral; následne matka žalobcuzomrela, o pohreb sa postarali žalovaní (žalobca sa ani nezúčastnil pohrebu). Následne sa žalobcovo
správanievočižalovanýmajrodičomžalovanejv2.radezhoršilo,začalichpodedineohováraťajnapriek
tomu, že mu poskytovali starostlivosť, pomáhali mu s vybavením dôchodku, vozili ho do nemocnice a

pod.
Na otázku sudcu žalovaný v 1. rade uviedol že starostlivosť v poslednej dobe žalobcovi poskytovať
nemôžu, nakoľko ich z domu vyháňa, sám to nechce.
Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 žalovaná v 2. rade uviedla že rodiny žalobcu a jeho matky a
žalovanej v 2. rade sa poznajú veľmi dlho, sú susedia, pričom matka žalovanej v 2. rade im poskytovala

rôznu pomoc. V čase podpisu kúpnej zmluvy oslovila matka žalobcu matku žalovanej v 2. rade že by
chcela spraviť poriadok s nehnuteľnosťou, núkala aby ju matka žalovanej v 2. rade ju kúpila s tým, že
sa postará o ňu aj o jej syna (žalobcu) - vzhľadom na vysoký vek matka žalovanej v 2. rade na ponuku
pristúpiť nechcela, ponúkla nehnuteľnosť žalovaným, ktorí najskôr pre vecné bremená nehnuteľnosť
nechceli, napokon sa však dohodli, avšak odrazom záväzku starostlivosti bola kúpna cena vo výške
1.000,00 €. Kúpnu cenu zaplatili žalobcovi v hotovosti, boli pri tom iba účastníci. Následne starostlivosť

o žalobcu a jeho matku pokračovala, matka žalovanej v 2. rade ju umývala, varila jej, nakupovala lieky a
hygienické potreby, starala sa o ňu po návrate z nemocnice - následne však samotný žalobca povedal
žalovaným že si nepraje, aby sa ani o jeho matku ani o neho starali.
Na otázky sudcu žalovaná v 2. rade uviedla že pri podpise kúpnej zmluvy na žalobcu ani jeho matku
nebol robený žiaden nátlak, uzavretie kúpnej zmluvy ponúkli predávajúci, pri uzatváraní prišiel notár

pred ktorým všetci kúpnu zmluvu podpísali. Po smrti matky žalobcu zistili žalovaní, že žalobca nepoberá
žiaden dôchodok, pomáhali mu s vybavením dôchodku, v čase keď bol v nemocnici mu upratali a
vymaľovali celý dom. Približne tri mesiace platili platby za spotrebu, finančne ho podporovali.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná v 2. rade uviedla že o podrobnostiach kúpnej zmluvy
so žalobcom nekomunikovala, dala mu na prečítanie a podpísanie už vyhotovenú kúpnu zmluvu -

ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy však so žalobcom a jeho matkou hovorili (rozhovory sa viedli iba
medzi účastníkmi). Kúpnu cenu ktorú uhradili žalobcovi neposielali na účet, ani si nedali o tom vyhotoviť
potvrdenie, nakoľko žalobcovi dôverovali.

Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 svedkyňa D. B. (susedka žalobcu) uviedla že približne trištvrte

roka pred smrťou M.R. ju oslovil žalobca s prosbou aby mu pomohla pri starostlivosti o ňu, hlavne s
umývaním - vzhľadom na dobré vzťahy s M. V. ju chodila svedkyňa umývať až do jej smrti; žiadnu inú
činnosť, resp. pomoc (napr. varenie, nakupovanie, upratovanie) nerobila.
Na otázky sudcu svedkyňa uviedla že žalovaných v nehnuteľnosti vídavala, väčšinou pracovali na dvore
a v záhrade, vnútri domu ich nestretla. M. V. sa svedkyni nikdy nesťažovala, že by sa o ňu žalovaní

nestarali, sťažovala sa iba že keď ju umývajú tak to robia v rukaviciach, sťažovala sa tiež že v byte má
zimu. Podľa svedkyne sa žalovaní o M. V. starali, keď bolo treba jej zabezpečili lekársku starostlivosť
a pod.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla že v roku 2010 bol dom V. zanedbaný, v takom
stave sa nachádza doposiaľ, rodina V. žila skromne, nakoľko ich jediným príjmom bol dôchodok M.

V.. Zdravotný stav M. V. bol zlý už pred rokom 2010, ku koncu už sa ani nevedela postaviť, zdravotný
stav žalobcu bol tiež zlý. Žalobca ani M. V. okolo roku 2010 dom neopravovali, nič na ňom nerobili,
pravdepodobne nemali dostatok finančných prostriedkov.
Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 svedkyňa M. I. (matka žalovanej v 2. rade) uviedla že v
roku 2000 sa nasťahovala do susedstva rodiny V., jej svokra bola s pani V. kamarátka, pomáhali si.

Keďže aj svedkyňa mala dobré vzťahy s pani V. a jej synom (žalobca), vždy jej pomáhala, keď niečo
navarila odniesla im, následne keď sa zhoršil zdravotný stav M. V. ju chodievala kúpať a pomáhala
jej pri upratovaní a s drobnými prácami (pomáhal aj manžel svedkyne). V tomto období M.R. ponúkla
svedkyni že jej daruje svoj dom, nakoľko sa bála že jej syn (žalobca) zostane bezdomovec, pretože je
nezodpovedný a mohol by o dom prísť - svedkyňa sa mala o žalobcu postarať a do smrti ho nechať v

dome bývať. Svedkyňa však o dom záujem nemala, M. V. ju presviedčala asi rok aj spolu so žalobcom
- následne samotná M. V. aj so žalobcom oslovili zaťa a dcéru svedkyne (žalovaní) aby dom kúpili oni,
podmienkou bolo že by žalobcovi a jeho matke pomáhali (pomoc prisľúbila aj svedkyňa). Po uzavretí
kúpnej zmluvy začali žalovaní žalobcovi a jeho matke pomáhať, starali sa o záhradu, keď bola M. V. v
nemocnici kupovali pre ňu lieky, pyžamo, uteráky, hygienické potreby a iné (žalobca za ňou v nemocnici

ani nebol). Niekedy v roku 2012 žalobca bez udania dôvodu vyhnal žalovaného v 1. rade zo záhrady, aj
svedkyni povedal že nechce aby mu pomáhala, preto do smrti M. V. tam už neboli; pri smrti M. V. oslovil
žalobca žalovanú v 2.rade, táto vybavila pohreb, následne vybavila aj poberanie dôchodku pre žalobcu
a tiež lekársku starostlivosť o neho.Na otázky splnomocneného zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla že darovanie nehnuteľnosti
iniciovala M. V. spolu so žalobcom. Podľa svedkyne M. V. netrpela žiadnymi psychickými problémami,
žalobca sa liečil z alkoholizmu. Žalovaní v nehnuteľnosti vyčistili dom a dvor, opravili okná, dom

vymaľovali - ďalšie investície však žalobca nepovolil. O žalobcu a jeho matku sa svedkyňa starala
rovnako pred uzavretím kúpnej zmluvy ako i po nej, žalobcovi dávala istý čas sumu 50,00 € mesačne,
po pohrebe M.R. do času keď si žalobca vybavil dôchodok sa o neho žalovaní starali, vypomáhali mu
aj finančne; starostlivosť skončila zo dňa na deň.
Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 právny zástupca žalobcu uviedol že cena pozemkov v lokalite

Trnava - Modranka je približne 103,00 € za m2, pričom pri výmere pozemku 1.200 m2 vychádza cena
približne na 122.800,00 € - keďže nehnuteľnosť bola predaná za sumu 1.000,00 € je zrejmá neprimerane
nízka kúpna cena, a v spojitosti s ťaživou finančnou a zdravotnou situáciou žalobcu a jeho matky je
potom táto kúpna zmluva neplatná. Uviedol že žalobca aj M. V. pri podpise kúpnej zmluvy neboli príčetní
vzhľadom na užívanie antidepresív - ak by príčetní boli, nemohli by podpísať kúpnu zmluvu v uvedenom
znení; navrhuje aby súd dal znalecky vyšetriť psychiatrický stav žalobcu a M. V. v čase podpisu kúpnej

zmluvy.

Uznesením č. 37C/47/2014-112 zo dňa 6.2.2015 bol do konania ustanovený znalec F.. F. Q., znalec z
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo posúdiť a zistiť či žalobca a M. V. ku dňu
10.3.2010 trpeli duševnou chorobou alebo poruchu, v prípade že áno tak akou, a od kedy ňou trpeli, a

akým spôsobom ovplyvňovala konanie a správanie sa žalobcu a M. V., zvlášť ku dňu 10.3.2010, resp. či
mohla ovplyvniť ich konanie a správanie sa, či zdravotný stav žalobcu a M. V. ku dňu 10.3.2010 vylučuje,
že by právny úkon v tento deň bol nimi vykonaný slobodne a vážne, či zdravotný stav žalobcu a M. V. ku
dňu 10.3.2010 vylučuje, že by právnemu úkonu tohto dňa nimi vykonanému nerozumeli, neboli by pre
nich zrozumiteľný, nevedeli by posúdiť jeho následky, či zdravotný stav žalobcu a M. V. v čase 10.3.2010

bol taký, že konali v duševnej poruche, ktorá by ich robila na vykonanie právneho úkonu neschopnými,
či existujú záznamy z vyšetrení o prejavoch duševnej choroby alebo poruchy žalobcu a M. V. ku dňu
10.3.2010.
Znalec podal znalecký posudok č. 65/2015 vypracovaný dňa 15.4.2015 (vo veci M. V.).
Na otázku č. 1 či nebohá M. V., zvlášť ku dňu 10.3.2010, trpela duševnou poruchou a o akú poruchu

jedná, odkedy ňou trpela a akým spôsobom ovplyvňovala jej konanie a správanie, resp. či mohla
ovplyvniť jej konanie a správanie uviedol že podľa zistení znalca (od jej praktickej lekárky, zisťovania
v rajónnych psychiatrických zariadeniach) počas života nebola psychiatricky liečená, podľa zdravotnej
dokumentácii ani podľa vedomostí jej praktickej lekárky, netrpela duševnou poruchou či chorobou ktorá
by mohla ovplyvniť jej správanie a konanie, a to aj dňa 10.3.2010.

Na otázku 2. či zdravotný stav nebohej M. V. ku dňu 10.3.2010 vylučuje, že by právny úkon z tohto
dňa bol ňou vykonaný slobodne a vážne uviedol že podľa dostupných zistení znalca (od praktickej
lekárky, zisťovania v rajónnych psychiatrických zariadeniach) počas života nebola psychiatricky liečená,
v jej zdravotnej dokumentácii ani podľa vedomostí jej praktickej lekárky netrpela duševnou poruchou či
chorobou, a zrejme ani takou, ktorá by mohla ovplyvniť jej správanie a konanie, a to aj dňa 10.3.2010;

psychiatricky počas života nebohá liečená nebola, nebolo jej zistené duševné ochorenie.
Na otázku č. 3. či zdravotný stav nebohej M. V. ku dňu 10.3.2010 vylučuje, že by právnemu úkonu
tohto dňa ňou vykonanému nerozumela, nebol by pre ňu zrozumiteľný, nevedela by posúdiť jeho
následky uviedol že psychiatricky počas života liečená nebola, nebolo jej zistené duševné ochorenie
podľa objektivizácie z dostupnej dokumentácie.

Na otázku č. 4. či zdravotný stav nebohej M. V. ku dňu 10. 03. 2010 bol taký, že konala v duševnej
poruche, ktorý by ju robila na vykonanie právneho úkonu neschopnou uviedol že psychiatricky počas
života nebohá liečená nebola, nebolo jej zistené duševné ochorenie psychiatrom.
Na otázku č. 5. či existujú záznamy z vyšetrení o prejavoch duševnej choroby nebohej M. V. ku dňu
10.3.2010 uviedol, že podľa dostupných zistení znalca počas života nebola psychiatricky liečená, v

jej zdravotnej dokumentácii ani podľa vedomostí jej praktickej lekárky netrpela duševnou poruchou či
chorobou, a zrejme ani takou ktorý by mohla ovplyvniť jej správanie a konanie, a to aj dňa 10.3.2010.

Znalec podal znalecký posudok č. 59/2015 vypracovaný dňa 8.4.2015 (vo veci žalobcu).
Na otázku č. 1 či žalobca, zvlášť ku dňu 10.3.2010, trpel duševnou poruchou a o akú poruchu sa jedná,

odkedy ňou vyšetrovaný trpel a akým spôsobom ovplyvňovala jeho konanie a správanie, resp. či mohla
ovplyvniť jeho konanie a správanie uviedol že žalobca trpel ku dňu 10.3.2010 duševnou poruchou,
a to depresívnou poruchou, somatoformnou poruchou a alkoholovou závislosťou v štádiu viacročnej
abstinencie. Tieto prítomné duševné poruchy z hľadiska psychiatrického neovplyvňovali jeho schopnosťkonania a správania do tej miery a do takého rozsahu, že by nebol schopný vykonávať právne úkony
a rozpoznať ich následky.
Na otázku č. 2. či zdravotný stav žalobcu ku dňu 10.3.2010 vylučuje, že by právny úkon z tohto dňa

bol ním vykonaný slobodne a vážne uviedol že jeho zdravotný stav z hľadiska psychiatrického ku dňu
10.3.2010 nevylučuje, že by právny úkon z tohto dňa bol ním vykonaný slobodne a vážne.
Na otázku č. 3 či zdravotný stav žalobcu ku dňu 10.3.2010 vylučuje, že by právnemu úkonu tohto dňa
ním vykonanému nerozumel, nebol by pre neho zrozumiteľný, nevedel by posúdiť jeho následky uviedol
že jeho zdravotný stav ku dňu 10.3.2010 nevylučuje že by právnemu úkonu tohto dňa ním vykonanému

nerozumel, nebol by pre neho zrozumiteľný, nevedel by posúdiť jeho následky.
Na otázku č. 4. či zdravotný stav žalobcu ku dňu 10.3.2010 bol taký, že konal v duševnej poruche, ktorá
by ho robila na vykonanie právneho úkonu neschopným uviedol že jeho zdravotný stav ku dňu 10.3.2010
nehol taký, že konal v duševnej poruche ktorá by ho robila na vykonanie právneho úkonu neschopným.
Na otázku č. 5. či existujú záznamy z vyšetrení o prejavoch duševnej choroby ku dňu 10.3.2010 uviedol
že žalobca je liečený psychiatricky pre depresívnu poruchu, somatoformnú poruchou a alkoholovú

závislosť v štádiu viacročnej abstinencie. Tieto prítomné duševné poruchy, z hľadiska psychiatrického
neovplyvňovali jeho schopnosť konania a správania do tej miery a do takého rozsahu, že by nebol
schopný vykonávať právne úkony a rozpoznať ich následky. V zdravotnej dokumentácii žalobcu znalec
nenašiel také lekárske - psychiatrické nálezy, ktoré by svedčili o prítomnosti duševnej poruchy či
choroby od obdobia vykonania predmetného právneho úkonu, resp. pred jeho vykonaním až ku

dňu vypracovania znaleckého posudku, ktorá spôsobuje zníženie či vymiznutie jeho rozpoznávacích
a ovládacích schopností, čiže takého duševného ochorenia ktoré z hľadiska psychiatrického by mu
znemožňovalo vykonať právne úkony dobrovoľne a slobodne.
Uznesením č. 37C/47/2014-147 zo dňa 30.4.2015 bola znalcovi priznaná odmena za podané znalecké
posudky (znalečné) vo výške 687,44 €.

K znaleckému posudku sa vyjadrili žalovaní podaním došlým súdu dňa 4.6.2015 v ktorom uviedli že
znalecké posudky jednoznačne preukázali, že spôsobilosť na právne úkony nebola v akomkoľvek smere
obmedzená u M. V. ani u žalobcu - nimi vykonaný úkon bol urobený slobodne a vážne, bez akýchkoľvek
vád.

Na pojednávaní konanom dňa 17.8.2015 znalec F.. F. Q. uviedol že sa pridržiava znaleckých posudkov.
Vyšetrením žalobcu a preštudovaním relevantnej zdravotnej dokumentácie zistil že trpí, a trpel i
v čase vykonania predmetného právneho úkonu, duševnou poruchou, a to depresívnou poruchou,
somatoformou poruchou a alkoholovou závislosťou v štádiu viac ročnej abstinencie - toto sú duševné

ochorenia ktoré závažným a podstatným spôsobom neznižujú schopnosť, či mieru vykonávať právne
úkony. Z hľadiska psychiatrického znalec nezistil u žalobcu takú duševnú poruchu či chorobu, ktorá by
vylučovala vykonanie právneho úkonu dňa 10.3.2010 žalobcom slobodne a vážne.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu znalec uviedol že žalobca trpí hystriónskou štruktúrou osobnosti,
pričom sa jedná o črtu osobnosti, nie však o psychiatrické ochorenie - takáto osoba má hysterické sklony,

rôzne situácie ju môžu rozsušiť, koná afektívne a pod.; nejedná sa však o žiadnu diagnózu, ale o typ
osobnosti. Je pravdou, že takýto typ osobnosti je ľahšie ovplyvniteľný, za svoje rozhodnutia a úkony je
však zodpovedný, aj takáto osobnosť musí vedieť čo koná a robí.
Na otázku splnomocneného zástupcu žalovaných znalec uviedol že u žalobcu nezistil ochorenie z
medicínskeho hľadiska, ktoré by spôsobovalo jeho nepríčetnosť, resp. to že by konal v poruche, teda

jeho konanie bolo relevantné.
K znaleckému posudku na nebohú M. V. uviedol že skúmal jej zdravotnú dokumentáciu - bolo zistené
že M. V. počas života nebola psychiatricky liečená ústavne ani ambulantne, ani nebola vyšetrovaná,
podľa údajov ošetrujúcej lekárky počas života netrpela duševnou poruchou, či chorobou. Na základe
týchto údajov znalec uviedol že M. V. v čase vykonania právneho úkonu dňa 10.3.2010 zrejme netrpela

duševnou poruchou či chorobou, ktorá by spôsobila, že by nebola schopná vykonať predmetný právny
úkon.
Na otázky sudcu znalec uviedol že má k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, ktorú lekárka M. V. viedla
v elektronickej forme, a z tejto sa dá posúdiť jej zdravotný stav; z predloženej dokumentácie znalec
nezistil, že by M.R. bola liečená na psychickú chorobu, zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva že by

bola psychiatricky chorá, resp. že by trpela nejakou poruchou. Ošetrujúca lekárka znalcovi potvrdila že
M. V. nikdy liečená nebola.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu znalec uviedol že M. V. vzhľadom na jej vek, ochorenia a
zdravotné problémy mohla byť ľahšie ovplyvniteľná - zo zdravotnej dokumentácie však nevyplývapsychiatrická choroba či porucha, ktorá by zakladala skutočnosť, že predmetný právny úkon by mal byť
neplatný; nie je možné len vzhľadom na vek osoby povedať, či je alebo nie je ovplyvniteľná.

V záverečnej reči splnomocnený zástupca žalovaných navrhol aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú,
nakoľko je založená na účelových tvrdeniach žalobcu, a neexistujú žiadne dôvody na podporu týchto
tvrdení. Kúpna zmluva nebola uzatvorená ani v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok a nijako
sa neprieči dobrým mravom. Kúpna zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu a jeho matky, a obaja
majú k nehnuteľnosti bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania. Zmluva bola uzatvorená

slobodne, vážne a zrozumiteľne; pokiaľ žalobca tvrdí že bola uzatvorená v tiesni a za nápadne
nevýchodných podmienok, mohol v trojročnej premlčacej dobe od zmluvy odstúpiť, čo však neučinil.
Vzhľadom na to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a jeho účelové tvrdenia sa ukázali ako
nepravdivé žiada, aby súd zamietol žalobu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaných a ich

splnomocneného zástupcu, svedkýň D. B. a M. I., oboznámením sa so znaleckými posudkami F.. F. Q. č.
XX/XXXX (vo veci M. V.) a č. 59/2015 (vo veci žalobcu) a osobným výsluchom znalca, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
M.V.ažalobcaakopredávajúciažalovaníakokupujúciuzatvorilidňa10.3.2010kúpnuzmluvunaprevod

nehnuteľností vo vlastníctve predávajúcich (každý v 1/2-ci) na kupujúcich (do BSM), nachádzajúcich
sa v Obci Trnava, k.ú. Modranka, pozemok registra C KN parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 402 m2, pozemok registra C KN parc.č. XXX, záhrady o výmere 782 m2, stavba rodinného domu
so súp.č. XXXX na pozemku registra C KN s parc.č. XXX, zapísané na LV č. XXXX. Kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 1.000,00 €, ktorá bola vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy, čo predávajúci potvrdili

v Článku II. Kúpnej zmluvy (opak, t.j. nezaplatenie kúpnej ceny žalobca nijakým spôsobom nepreukázal).
V kúpnej zmluve bolo zároveň dohodnuté (Článok IV.) a zriadené vecné bremeno, na základe ktorého
predávajúci sú oprávnení predávané nehnuteľnosti bezplatne doživotne užívať, kupujúci sa zaviazali
riadne zabezpečovať a umožniť predávajúcim výkon práva vyplývajúceho z vecného bremena.
Podpisy všetkých účastníkov na kúpnej zmluve boli dňa 25.5.2010 overené Notárskym úradom P..

K. I.. Vklad vlastníckeho práva pre žalovaných bol povolený Správou katastra Trnava dňa 21.6.2010,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2010, právne účinky vkladu nastali dňom 21.6.2010.
V konaní nebolo preukázané, že pri podpise kúpnej zmluvy žalobca a M. V. konali v tiesni, a neboli
preukázané ani nevýhodné podmienky pri uzavretí zmluvy, nakoľko v zmluve sa kupujúci / žalovaní
zaviazali vecným bremenom k záväzku umožniť predávajúcim (žalobca a M. V.) doživotne užívať

predávané nehnuteľnosti. Ak by však aj bola zmluva uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, žalobca v premlčacej lehote neodstúpil od zmluvy (zmluva bola uzavretá dňa 25.5.2010,
návrh na súd bol podaný dňa 4.3.2014).
Žalovaní sa o žalobcu a M. V. riadne starali najneskôr do smrti M. V. (dňa 19.9.2012), do tejto doby
nehnuteľnosti udržiavali a opravovali, žalobcovi a M. V. poskytovali pomoc a podporu, zabezpečovali

pobyt M. V. počas jej hospitalizácie v nemocnici, postarali sa o jej pohreb, boli nápomocní pri vybavení
dôchodku pre žalobcu - následne samotný žalobca znemožnil vstup žalovaných do nehnuteľností, a
odmietol ich pomoc a starostlivosť.
Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom F.. F. Q. vo vzťahu k M. V. nebohá M. V. ku dňu
10.3.2010 (deň podpisu zmluvy) netrpela duševnou poruchou či chorobou ktorá by mohla ovplyvniť jej

správanie a konanie, počas života nebola psychiatricky liečená, z jej zdravotnej dokumentácii ani podľa
vedomostí jej praktickej lekárky nevyplýva, že by trpela duševnou poruchou či chorobou ktorá by mohla
ovplyvniť jej správanie a konanie (a to aj dňa 10.3.2010).
Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom F.. F. Q. vo vzťahu k žalobcovi tento ku dňu
10.3.2010 (deň podpisu zmluvy) trpel duševnou poruchou, a to depresívnou poruchou, somatoformnou

poruchou a alkoholovou závislosťou v štádiu viacročnej abstinencie - tieto prítomné duševné poruchy z
hľadiska psychiatrického neovplyvňovali jeho schopnosť konania a správania do tej miery a do takého
rozsahu, že by nebol schopný vykonávať právne úkony a rozpoznať ich následky, jeho zdravotný stav z
hľadiska psychiatrického ku dňu 10.3.2010 nevylučuje, že by právny úkon z tohto dňa bol ním vykonaný
slobodne a vážne, že by mu nerozumel, nebol by pre neho zrozumiteľný, nevedel by posúdiť jeho

následky. Zdravotný stav žalobcu ku dňu 10.3.2010 nehol taký, že konal v duševnej poruche ktorá by
ho robila na vykonanie právneho úkonu neschopným, v jeho zdravotnej dokumentácii znalec nenašiel
také lekárske - psychiatrické nálezy, ktoré by nasvedčovali o prítomnosti duševnej poruchy či choroby
v dobe vykonania predmetného právneho úkonu.Podľa § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť

na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 151n Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o, ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa Kúpnej zmluvy s vecným bremenom uzavretej medzi Etelou Šuranovou a žalobcom ako
predávajúcimi a oprávnenými z vecného bremena a žalovanými ako kupujúcimi a povinnými z vecného

bremena dňa 10.3.2010
Článok II.
Predávajúci a kupujúci sa navzájom dohodli, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti, ktoré sú
podrobne špecifikované v článku 1. tejto zmluvy je 1 000,- EUR /slovom tisíc euro/.
Predávajúci a kupujúci sa dohodli, že kúpna cena vo výške 1 000,- EUR bude vyplatená predávajúcim

pri podpise tejto kúpnej zmluvy.
Článok IV.
Zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zriadený vecného bremena, na základe ktorej si predávajúci
a oprávnení z vecného bremena M.R. rod. Horváthová a X. V. rod. V. vymieňujú v predávanýchnehnuteľnostiach podrobne špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy bezplatné doživotné bývanie a užívanie
celej nehnuteľnosti.
Kupujúci J. B. rod. B. a T. B. rod. I. sa zaväzujú toto právo oprávneným z vecného bremena riadne

zabezpečovať a umožniť oprávnením nerušený výkon práva vyplývajúceho z tohto vecného bremena.
Článok VI.
Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ich zmluvné voľnosť nie je obmedzená, zmluvu si prečítali,
jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú.

Podľa R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Podľa Z IV (s. 176) ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v
zmysle ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku treba preukázať naliehavý právny
záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by

bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov.
Podľa Z IV (s. 456): Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38, ods. 1 Občianskeho
zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia§ 38, ods.

1 Občianskeho zákonník vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže
posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti
odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená,
že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
Právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, a vznikom, zmenou alebo

zánikom práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych následkov ktoré právo s prejavom vôle
spája. Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon je prejav vôle, pričom musí jestvovať jednota
vôle a jej prejavu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúcej osoby k zamýšľanému následku tohto
konania, existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti
za ktorých došlo k prejavu vôle; osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav

vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, ktorá však musí byť poznateľná inými osobami
- skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu; ak prejav vôle
nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium).
Iba ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle
(nebol urobený určite a zrozumiteľne), je neplatný - každý kto má na tom naliehavý právny záujem,

môže sa bez časového obmedzenia dovolávať jeho neplatnosti. Právny úkon nie je urobený slobodne
(nedostatok slobody vôle) ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka,
alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel, a aj to využil (nátlakom môže byť priame
fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka, keď pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka
nahradená vôľou donucovateľa, pri bezprávnej / protiprávnej vyhrážke je psychické donútenie takej

intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka). Právny úkon nie je urobený vážne,
ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky ktoré by inak v
dôsledku jeho prejavu nastali (napr. zo žartu); takto urobený právny úkon je neplatný (ak by však druhej
osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé že prejav vôle nie je vážny,
treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný).

Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nemá samo osebe za následok neplatnosť
právneho úkonu - v týchto prípadoch možno od zmluvy odstúpiť, resp. dovolať sa relatívnej neplatnosti
tohto úkonu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý prislúcha len dotknutému
účastníkovi zmluvy a je adresovaný druhej zmluvnej strane - právo na odstúpenie možno uplatniť
najneskôr vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže ide o majetkové právo.

Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon ktorý robí - ak túto
spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon neplatný. Absolútne neplatný je právny úkon
ktorý urobila osoba v duševnej poruche, ak išlo o takú poruchu, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť
(neschopnosť) na urobenie právneho úkonu; skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruchetreba preukazovať. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom
duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon - v
tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne

úkony, je však potrebný dôkaz o tom že osoba konala v duševnej poruche, ktorá sa musí zistiť v
súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie,
patopsychológie a pod.), a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu.
Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v
okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že je
vlastníkom nehnuteľností v Obci Trnava, k.ú. Modranka, pozemok registra C KN parc.č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 402 m2, pozemok registra C KN parc.č. XXX, záhrady o výmere 782 m2,
stavba rodinného domu so súp.č. XXXX na pozemku registra C KN s parc.č. XXX, zapísané na LV
č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/2-ca, a že spoluvlastnícky podiel 1/2-ca k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam patrí do dedičstva po poručiteľke M. V., nar. 21.10.1935, zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom L. ulica XXXX/XX, K. - F., nie je dôvodný, a nie je možné mu ani len čiastočne vyhovieť.
Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané (z dokazovania to nevyplýva), že by kúpna zmluva
s vecným bremenom, uzavretá medzi žalobcom a M. V. ako predávajúcimi a oprávnenými z vecného
bremena a žalovanými ako kupujúcimi a povinnými z vecného bremena dňa 10.3.2010, ktorou

predávajúci previedli predmetné nehnuteľností v ich vlastníctve (každý v 1/2-ci) na kupujúcich (do BSM),
trpela vadami namietanými žalobcom, ktoré by robili túto zmluvu neplatnou.
Je síce pravdou, že dohodnutá kúpna cena vo výške 1.000,00 € sa môže zdať nízka (čo bolo hlavným
dôvodom ktorý uvádzal žalobca pre zneplatnenie zmluvy), treba však pri hodnotení tohto faktu brať
do úvahy všetky okolnosti a súvislosti prípadu - hlavne skutočnosť, že žalovaní / kupujúci sa zároveň

s kúpou nehnuteľností zaviazali umožniť predávajúcim predávané nehnuteľnosti bezplatne doživotne
užívať, žalovaní / kupujúci sa zaviazali riadne zabezpečovať a umožniť predávajúcim výkon práva
vyplývajúceho z vecného bremena. Svoj záväzok žalovaní v prípade M. V. bezpochyby splnili, keď táto v
nehnuteľnosti bývala a užívala ju do svojej smrti, žalovaní (resp. aj prostredníctvom svojich príbuzných)
jej poskytovali pomoc pri jej zdravotných problémoch, hospitalizácii v nemocnici (mimochodom, žalobca

ako jej syn, ju v nemocnici počas hospitalizácie nebol ani len navštíviť), postarali sa o jej pohreb (na
ktorý sa žalobca ani len nedostavil!). Čo sa týka žalobcu, aj ten až doposiaľ v nehnuteľnosti býva a užíva
ju, žalovaní mu tiež poskytovali starostlivosť a pomoc - z neznámych dôvodov túto pomoc a starostlivosť
však samotný žalobca začal odmietať, žalovaným nedovolil sa o nehnuteľnosť starať, odmietal aj pomoc
poskytovanú jemu osobne. V tomto kontexte sa preto nemôže žalobca dovolávať neplatnosti zmluvy z

dôvodu údajného rozporu s dobrými mravmi (v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka).
Žalobca tiež namietal ako jeden z dôvodov pre ktorý mala byť zmluva neplatná skutočnosť, že žalovaní
ako kupujúci mu (resp. spolu s jeho matkou M. V.) údajne vôbec nezaplatili kúpnu cenu - v článku II,
tretí odsek však predávajúci (a teda aj žalobca) potvrdili, že kúpna cena bude vyplatená pri podpise
kúpnejzmluvy,pričomžalovanítvrdiližeuvedenúpovinnosťsisplnili,žalobcadôkazoopakunepredložil,

tvrdenie žalovaných teda nevyvrátil (v tomto smere neuniesol dôkazové bremeno); aj ak by však
dohodnutá kúpna cena zaplatená žalovanými ako kupujúcimi nebola, nerobilo by to samo o sebe riadne
uzavretú zmluvu neplatnou (žalobca by sa mohol domáhať plnenia z uvedenej zmluvy).
Na ďalší údajný dôvod pre určenie neplatnosti zmluvy žalobca poukázal v priebehu konania, keď zmluva
mala byť neplatná z dôvodu že predávajúci (žalobca a M. V.) v čase podpisu zmluvy konali v duševnej

poruche (neboli príčetní), ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými (§ 38, ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Takýto stav / duševná porucha ani choroba u žalobcu resp. M. V. však v konaní nebola
preukázaná; znaleckými posudkami F.. F. Q. bolo bezpečne preukázané, že zdravotný, psychiatrický
stav žalobcu ani M. Šuranovej nevylučoval vykonanie predmetného právneho úkonu. Znalec uviedol že
M. V. ku dňu 10.3.2010 (deň podpisu zmluvy) netrpela duševnou poruchou či chorobou ktorá by mohla

ovplyvniť jej správanie a konanie, z jej zdravotnej dokumentácii nevyplýva, a ani podľa vedomostí jej
praktickej lekárky netrpela duševnou poruchou či chorobou. Znalec uviedol že žalobca ku dňu 10.3.2010
(deň podpisu zmluvy) trpel síce duševnou poruchou (depresívnou poruchou, somatoformnou poruchou
a alkoholovou závislosťou v štádiu viacročnej abstinencie) - tieto prítomné duševné poruchy však z
hľadiska psychiatrického neovplyvňovali jeho schopnosť konania a správania do tej miery a do takého

rozsahu, že by nebol schopný vykonávať právne úkony a rozpoznať ich následky; jeho zdravotný stav ku
dňu 10.3.2010 nevylučuje že by právny úkon z tohto dňa bol ním vykonaný slobodne a vážne, že by mu
nerozumel, nebol by pre neho zrozumiteľný, nevedel by posúdiť jeho následky, jeho zdravotný stav tedanehol taký, že konal v duševnej poruche ktorá by ho robila na vykonanie právneho úkonu neschopným.
Ani z tohto žalobcom uvádzaného dôvodu preto nemohla byť predmetná zmluva vyhlásená za neplatnú.
Žalobca tiež poukazoval na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných

podmienok, a z tohto dôvodu mala byť neplatnou. Tu súd pripomína že obe uvedené podmienky (t.j.
nápadne nevýhodné podmienky a tieseň) musia kumulatívne nastať odrazu - v konaní však nebola
preukázaná ani jedna z nich, keď neboli zistené nápadne nevýhodné podmienky uzavretia zmluvy
(viď odôvodnenie vyššie, v súvislosti so zriadením vecného bremena), ani tieseň (podpisy všetkých
účastníkov na zmluve boli dňa 25.5.2010 overené Notárskym úradom P.. K. I., vklad vlastníckeho práva

pre žalovaných bol povolený Správou katastra Trnava dňa 21.6.2010, teda mesiac po podpise zmluvy!).
Súd iba naviac pripomína, že aj kedy čo i len teoreticky bolo možné dospieť k záveru že zmluva bola
uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, mali žalobca a M. V. o možnosť odstúpiť od
zmluvy - toto právo je však potrebné uplatniť vo všeobecnej (trojročnej) premlčacej lehote, ktorá uplynula
dňa 10.3.2013 (t.j. tri roky po uzavretí zmluvy), pričom návrh bol podaný na súd až dňa 4.3.2014 (t.j.
úplne zrejme po uplynutí uvedenej premlčacej lehoty).

S poukazom na všetky opísané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, teda návrh zamietol.
Vzhľadom k tomu, že žalovaným plne úspešným v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadali (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
im nepriznal.

Súd napokon rozhodol že štátu náhradu trov konania vo výške 687,44 € za trovy znaleckého
dokazovania nepriznáva. Uvedené trovy vznikli z dôvodu, že povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu
(znaleckého posudku) nebola súdom uložená, nakoľko vypracovanie znaleckého posudku navrhol
výlučne žalobca, a tento dôkaz bol vykonávaný v jeho záujme (Uznesením č. 37C/47/2014-112 zo dňa
6.2.2015)-keďžežalobcovibolRozhodnutímCentraprávnejpomociHlohoveczodňa4.2.2014priznaný

nároknaposkytovanieprávnejpomoci,čímsapovažujezaoslobodenéhoodplateniasúdnychpoplatkov
(ktoré sa v zmysle § 138, ods. 1, druhá veta Občianskeho súdneho poriadku vzťahuje na celé konanie,
t.j. aj na platenie trov znaleckého dokazovania), sumu 687,44 €, ktorá bola priznaná znalcovi za podanie
znaleckého posudku, znáša štát; súd v zmysle § 148, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil že
na náhradu / zaplatenie (žiadnou platbou) nepokrytých trov znaleckého dokazovania vo výške 687,44

€ štát nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.