Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217599
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714217599.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa

B. M., nar. 4. 9. XXXX, trvale bytom R. V. XXXX/X, P. O. Z. XXX, E.-W., zast. Z., Jančiar, Levrinc,
advokáti, s.r.o. so sídlom J. Kozáčeka 13E, Zvolen, IČO: 36 859 842, proti odporcovi POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, 811 09, IČO: 35 807 598 o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, určenie
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovská zmluva zo dňa 4. 12. 2012, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je n e p
l a t n á .

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10. 11. 2014, spisová značka SR 11961/14, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sa z r u š u j e .

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.12.2014 domáhal určenie neplatnosti zmluvy úvere č. 601800123

zo dňa 4. 12. 2012, určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4. 12. 2012 a zrušenia rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. značka SR 11961/14 zo dňa 10. 11. 2014.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, zo Zmluvy o úvere č. 601800123 zo
dňa 4. 12. 2012, z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4. 12. 2012, z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

SR 11961/14 zo dňa 10. 11. 2014 zistil tento skutkový stav:

Súd zo Zmluvy o úvere č. 601800123 zo dňa 4. 12. 2012 zistil, že uvedenú zmluvu uzatvorili účastníci
konania na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi úver vo výške 200,- Eur a navrhovateľ sa
zaviazal zaplatiť túto sumu, zvýšenú o príslušný poplatok 196 Eur, teda celkovo zaplatiť čiastku 396 Eur
v mesačných splátkach po 23,- Eur, počnúc dňom 20. 12. 2012. V tejto úverovej zmluvy nie je uvedená
RPMN ani úroková sadzba ani konečný termín splatnosti.

Súd z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4. 12. 2012 zistil, že túto uzatvorili účastníci konania s tým, že
rozhodcovskýmsúdomnaúčelytejtozmluvysarozumieStályrozhodcovskýsúd,zriadenýspoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava a všetky spory, ktoré vzniknúzo zmluvy o úvere č. 601800123, uzatvorenej dňa 4. 12. 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie

budú riešené:
a) Pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podala žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od

doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca, ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) Pred príslušným súdom SR ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
predpisu.

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov, uvedených v bode 1 tohto článku Zmluvy,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj
bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v

písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strany.

Súd z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, SR 11961/14 zo dňa 10. 11. 2014 zistil, že rozhodcovský súd
týmto rozsudkom zaviazal žalovaného Petru Abrmanovú, bytom R. Jašíka 1872/8, Zvolen na zaplatenie

istiny 74,- Eur s prísl. a trovami konania žalobcovi firme Pohotovosť, s.r.o.

Navrhovateľ uviedol, že je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy o úvere č. 601800123 zo dňa
4. 12. 2012 a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4. 12. 2012 nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a teda v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako

spotrebiteľ. Odporca je právnická osoba, poskytujúca úvery, ktorá pri uzatváraní a plnení zo zmluvy o
úvere č. 601800123 zo dňa 4. 12. 2012 a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4. 12. 2012 konala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a teda v predmetnom zmluvnom
vzťahu vystupuje ako dodávateľ. Navrhovateľ, ako dlžník uzatvoril s odporcom ako veriteľom zmluvu
o úvere č. 601800123 zo dňa 4. 12. 2012 na základe vyššie špecifikovanej úverovej zmluvy poskytol

veriteľ dlžníkovi úver vo výške 200,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu, zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t.j. celkovú čiastku 396,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,-
Eur, počnúc dňom 20. 12. 2012. Dňa 4. 12. 2012 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník s odporcom ako
veriteľom rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dňa
10. 11. 2014 bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 11961/14, ktorým bolo rozhodnuté,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 74,- Eur s prísl. a trovami konania. Nepochybne zmluva o
úvere, uzatvorená medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa a
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv.
Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa v danej veci je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších zmien a doplnkov a príslušných ustanovení zákona č.
40/1964 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluva o
úvere neobsahuje všetky údaje, ktoré má takáto zmluva obsahovať, podľa ustanovení § 9 ods. 2 Zákona
NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako napríklad úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravuje uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu na ktorých je

výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsoby vykonania tejto zmeny
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa
tieto informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, výška ročnejpercentuálnej miery nákladov, výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver, platný ku dňu
podpísania zmluvy o úvere a podobne. Podľa názoru navrhovateľa, absencie vyššie špecifikovaných
základných náležitostí zmluvy o úvere spôsobia absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere ako celku.

Navrhovateľ uviedol, že v zmysel rozhodcovskej zmluvy všetky spory , ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej výklad, platnosť alebo zrušenie budú riešené:

a) Pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde
b) Pred príslušným súdom SR ak žalujúca strana podá žalobu na súde, podľa príslušného právneho
predpisu.

Navrhovateľ uviedol, že rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby

sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v deň podpisu zmluvy o úvere. Odporca
ju v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu
a neurčitého počtu. Podľa názoru navrhovateľa je dojednanie rozhodcovskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor opiera o

to, že spotrebiteľ sa s porovnaním s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky,
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetu zmluvy
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva totiž bola predložená oprávnene na vopred pripravenom formulári,

kde sa doplnili len údaje povinného a číslo a dátum uzatvorenia úverovej zmluvy. Nebola individuálne
dojednaná, keď povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Veriteľ mohol na základe
predmetnej rozhodcovskej zmluvy predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu,
resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nároku veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.

Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutoční jednostranne sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie svojej formulárovej rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vydanie
rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa
zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná nemôže byť založená právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Vprípade,aksauskutočnilorozhodcovskékonanieabolvynesenýrozhodcovský

rozsudok aj napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je neplatná, toto sa uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť právomoc rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon
exekúcie. Neplatná rozhodcovská zmluva totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je novitný a ako exekučný titul je neúčinný. Z vyššie

uvedených dôvodov sa navrhovateľ domáhal teda aj zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 10. 11. 2014, sp. značka SR 1196/14. Odporca uviedol, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom
na základe zmluvy o úvere, uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh
zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskomúvere.Poukázalnato,žeúčastníciuzatvorilipodľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka

nepomenovanú zmluvu. Preto sa na ňu zákon č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.
Uviedol, že v tomto prípade bola uzatvorená zmluva o úvere medzi účastníkmi konania s tým, že táto
zmluva je tzv. absolútnym obchodom. Odporca zároveň uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o celkovej
neplatnostizmluvyoúverezdôvoduúdajnýchneprijateľnýchpodmienkachjemylné.Akbysapredmetná
zmluva o úvere posudzovala ako spotrebiteľská zmluva, čo žalovaný dôrazne odmieta tak podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto
ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok.
Navyše podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností

za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Odporca uviedol, že v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s názorom navrhovateľa, že rozhodcovská
doložka,uvedenávrozhodcovskejzmluveneboladohodnutáplatne.Odporcasnavrhovateľomuzatvorilirozhodcovskú zmluvu, v ktorej dohodol nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal
navrhovateľ možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom
SR. Navrhovateľ sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu,

poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru
odporcu rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti, vyžadované zákonom a preto je odporca toho
názoru, že rozhodcovská zmluva je platná. Odporca poukázal na to, že uzavretie zmluvy o úvere v
predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Ďalej odporca poukázal na
to, že je nanajvýš otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám porušuje právo

a súčasne žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§37Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa§40ods.1písm.a)Zákonač.244/2002Z.z. orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchzmiena
doplnkov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby

účastníka rozhodcovského konania, podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak
účasník rozhodcovského konania preukáže, že:
1. Nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, už takáto dohoda nebol uzavretá podľa právneho poriadku SR

2. Nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní.
3. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o
rozhodcovi, alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo

veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti rozsudku, rozhodujúcich o veciach,
ktoré nie sú podrobené súd zruší rozsudok len v dotknutej časti.
4. Rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebehlo spôsobom, dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela ak ustanovenierozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanovením tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Zmluvu a rozhodcovskú zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným súd posúdil ako zmluvy
spotrebiteľské v zmysle § 52 ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
v zmysle § 52 ods. 3 O.z., nakoľko podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem
iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom povinný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení

spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O. z., keď súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom
postavení ako fyzickej osoby - nepodnikateľa, čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy. V dôsledku uvedeného
je preto nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi
ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Pri skúmaní obsahu rozhodcovskej zmluvy súd vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho

zákonníka.Základnouzásadouspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Výnimky
z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky uvedeného ustanovenia, podľa ktorých takéto
podmienky môžu byť akceptovaným obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak sa tieto týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Pričom podľa §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané sa nepovažujú podmienky, s ktorými
síce spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah,
pričom ust. odseku 3 stanovuje vyvratiteľnú domnienku absencie individuálneho dojednania týchto

podmienok. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby
sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva,

alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť
takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od
ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky
v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje,
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia
zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v
spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Medzi absolútne

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r)
aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v citovanom znení je neprijateľnou podmienkou,

nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd
dáva do pozornosti, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť
dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a ajsubjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi
(iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu
rozhodcovským súdom, tak i všeobecným súdom. Túto nerovnováhu teda nie je spôsobilé eliminovať

ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné,
nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý

pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,keďžetopredpokladáprvotnéprejednanieatiežrozhodnutiesporuzvoleným
rozhodcovským súdom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu vykonaného
zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené obmedzenie možnosti domáhať

sa ochrany na všeobecnom súde neeliminuje ani ustanovenie, ktoré dáva účastníkovi možnosť podať
stálemurozhodcovskémusúdužiadosťopreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuinýmrozhodcomtohto
súdu, keďže rozhodovanie sa len presunie na iného rozhodcu toho istého súdu. Taktiež obmedzením
možnosti spotrebiteľa domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje
možnosť žalovať spor zo zmluvy na všeobecnom súde, ak už bol na rozhodcovskom súde započatý

akýkoľvek spor z tejto zmluvy, na ktorý má rozhodcovský súd právomoc.

Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto
neprijateľná podmienka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny
plnenia, ale právomoci orgánu, bola vyhotovená drobným písmom v troch bodoch obsahujúcich ešte

podbody, ktoré sa môžu spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, a napokon
ustanovenia zmluvy sú vo forme formulárovej vyhotovenej na predtlači s okienkami pre dopísanie údajov
spotrebiteľa, t. j. zjavne neboli dohodnuté individuálne pre konkrétneho spotrebiteľa, ale hromadne
pre viacero spotrebiteľov naraz, pričom tomu svedčí aj zákonná domnienka § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a možnosť oboznámenia sa s uvedenou podmienkou bez možnosti ovplyvniť jej obsah

jej individuálne dojednanie nezakladá (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Nakoľko bol obsah
rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je
potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Preto sa aj

možnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany odstúpiť od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od uzatvorenia
tejto zmluvy míňa účinkom ochrany zmluvných strán pred účinkami rozhodcovskej doložky a nastolenia
možnosti riešenia sporu na všeobecnom súde. Toto všetko je dôkazom koncipovania Rozhodcovskej
zmluvy predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej
rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou

rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.Účinkom uplatnenia
tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred
nezávislým súdom.

Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky, uvedenej vyššie a teda rozhodcovskú
doložku poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci
zo zmluvy a takto ich spôsob vyriešenia prípadného sporu (s poukazom na možné vystupovanie
v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného odporcu tak i dnešného navrhovateľa)
s uvedenými doplnkami nemožno považovať za také zmluvné dojednanie ktoré je z pohľadu

rešpektovania európskych domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného
vzťahu dostatočne šetrným a nespĺňa predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné
spotrebiteľské ustanovenia. Takéto zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania na čo musí súd prihliadnuť z
úradnej povinnosti ex offo. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že tu nebola platne založená ani

právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo užívať aj
náležitú ochranu. V procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým
podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Súd teda najskôr skúmal platnosť rozhodcovskej doložky a
následne sa zaoberal tým, či exekučný titul teda rozsudok vydal orgán na to oprávnený. Nakoľko súd

vyhodnotil, že rozhodcovská zmluva je zo dňa 4. 12. 2012 je z vyššie uvedených dôvodov neplatná
a následne na to teda súd zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10. 11. 2014, sp.
značka SR 11961/14, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská,a.s. sosídlomKarloveskérameno8,Bratislava,IČO:35922761,nakoľkotentorozsudok
nemohol byť vydaný rozhodcovským súdom, keďže rozhodcovská zmluva je neplatná.

Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní titulu konštatuje, že žalovaný
rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd tento rozsudok zrušil.

Pokiaľnavrhovateľsadomáhalurčenia,žezmluvaoúvereč.601800123zodňa4.12.2012jeneplatnás

poukazomnaabsenciuzákladnýchnáležitostízmluvyoúvere,súdkonštatuje,žeskutočnevtejtozmluve
o úvere sa nenachádzajú viaceré zákonom predpokladané náležitosti ako výška úrokovej sadzby, výška
ročnej percentuálnej miery nákladov, výška priemernej hodnoty ročnej RPMN, konečná splatnosť úveru
a podobne. Súd však v tomto prípade je toho názoru, že tieto skutočnosti nespôsobujú absolútnu
neplatnosť zmluvy o úvere ale v takomto prípade v zmysle príslušných ustanovení sa úver považuje za

úver bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru súdu pokiaľ by bol chcel zákonodarca určiť, že v takomto
prípade je zmluva neplatná, bol by to stanovil priamo v zákone. Zákonodarca však do zákona uviedol,
že v dôsledku porušeniu týchto povinností sa stáva úver bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov
súd potom zamietol návrh navrhovateľa v časti o určenie, že zmluva o úvere č. 601800123 zo dňa 4.
12. 2012 je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204
ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).