Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203195
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714203195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľky: E. P., nar. XX.

XX.XXXX,bytomP.XXX,XXXXXP.,občanSR,právnezastúpená:JUDr.AndreaSlezáková,advokátka,
Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: PRO CIVITAS, s. r. o., Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: verita, s. r. o., advokátka kancelária so sídlom Karpatská
18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a určenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s., so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova č. 4, IČO: 35 862 882, vydaný pod sp. zn. PV-

C/1011/047 dňa 13. 01. 2014 sa v celom rozsahu z r u š u j e .
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v časti 3, bodu 7 Zmluvy o úvere zo dňa 22. 08. 2008, uzavretej
medzi navrhovateľkou a odporcom v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach, a zmluvná podmienka uvedená vo
Všeobecných obchodných podmienkach odporcu pre úver - verzia 2/2008 v časti Spoločné ustanovenia,
bod 10.2. "riešenie sporov" sú neprijateľné zmluvné podmienky a teda sú neplatné.

O trovách konania súd rozhodne do 30 (tridsiatich) dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 07. 03. 2014 elektronickou formou žalobu, v ktorej sa
domáhala, aby súd určil, že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. pod sp. zn. PV-C/1011/0047 zo dňa 13. 01. 2014,
ktorým bola navrhovateľka ako účastníčka rozhodcovského konania zaviazaná povinnosťou zaplatiť
peňažnú sumu 278,17 € s príslušenstvom, sa zrušuje a zároveň určil rozhodcovskú doložku za
neplatnú. Svoj návrh odôvodnila tým, že s právnym predchodcom odporcu - Poštová banka, a. s.

dňa 22. 08. 2008 uzavrela Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy bol navrhovateľke
poskytnutý úver vo výške 331,94 €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach
11x po 32,90 €, vždy k 18-temu dňu v mesiaci. Žalovaný podal na Stálom rozhodcovskom súde
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna, mediačná, a. s. návrh na začatie konania o zaplatenie
sumy 278,17 € s prísl. Svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 24. 02. 2011, uzavretej so spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITET, ktorá pohľadávku
nadobudla od spoločnosti Poštová banka, a. s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

15. 12. 2010. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 13. 01. 2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
navrhovateľke doručený dňa 07. 02. 2014. Na základe rozhodcovského rozsudku jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 278,17 €, úrok vo výške 17,38 % ročne zo sumy 278,17 € od
02. 12. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 278,17 € od 02. 12.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu poslednej čiastočnej úhrady
po splatnosti úveru vo výške 10,63 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania od nasledujúceho
dňa po započítaní poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti úveru do 01. 12. 2010 vo výške 43,65

€, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 € a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 74,08 €. V zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku
žalobkyňa podala žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku, na základe ustanovenia § 40
ods.1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z., ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa ustanovenia § 40 ods.1 písm. j/ Zákona

č. 244/2002 Z. z. Žalobkyňa poukázala na to, že v súlade s ustanovením § 7 ods.1 O. s. p. nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie o nároku žalovaného, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Stály rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského konania uvádza, že preskúmal svoju
právomoc a príslušnosť na konanie, pričom vychádzal z čl. 3 ods.7 Zmluvy o úvere a bodu 10.2.2
VOP, na základe ktorej, ak bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné

v čase začatia rozhodcovského konania. Žalobkyňa uviedla, že rozhodcovskú doložku obsiahnutú
vo Všeobecných obchodných podmienkach považuje za absolútne neplatnú, pretože bola uzavretá
v rozpore so zákonom. Rozhodcovská doložka v čase uzatvárania bola neprijateľnou podmienkou
a teda od počiatku neplatnou v súlade s ustanovením § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo

forme osobitej zmluvy. Základnou podmienkou existencie rozhodcovskej zmluvy je písomná forma
a táto je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. V tomto
prípade podmienka písomnej formy nebola dodržaná. Okrem toho súdy SR vo viacerých rozhodnutiach
judikovalineprijateľnosťrozhodcovskejdoložkyvoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,pretožetým
dochádza k porušeniu Smernice rady č. 93/13/EHS a zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými

stranami v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v časti Všeobecné
obchodné podmienky nebola medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou osobitnej vyjednaná. Podpisom
zmluvy spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami sa tým žalobkyňa reálne vopred vzdala práva
na účinnú procesnú obranu. Rovnako spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa
podmienku uvedenú v písm. q/ bod I Prílohy smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, pretože rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Takto dojednaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods.4 písm. r/
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uzatvára, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne a bez
platnej rozhodcovskej doložky je rozhodcovský rozsudok ničotným aktom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať

žiadne právne účinky. Obdobné spory sa prejednávali vo viacerých súdnych konaniach, z ktorých vzišli
súdne rozhodnutia, ktoré určili, že rozhodcovská zmluva predformulovaná vo VOP odporcu je absolútne
neplatnou (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7ECdo 41/2013). Žalobkyňa zároveň napadla aj výšku úrokov
17,38 % ročne a výšku úrokov z omeškania, na zaplatenie ktorých bola v danom rozsudku zaviazaná. V
súlade s ustanovením § 40 ods.2 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobkyňa navrhla, aby súd odložil

vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 21. 05. 2014 rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého
rozhodcovského rozsudku.

Odporca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril k podanej žalobe, ktorú žiadal v celom
rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom stanovisku poukázal na to, že právomoc rozhodcovského
súdu vyplývala z rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve bod 7, článok 3, ako aj v zmysle článku
9, bod 2 Prechodných a záverečných ustanovení obchodných podmienok pre úver. Keďže pôvodným
veriteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy bola Poštová banka, táto v súlade s ustanovením 93b ods.1

Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bola povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods.1, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z. z. tak, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodu budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Klient svojím podpisom potvrdil, že Poštová banka si splnila túto
povinnosť, t. j. ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť túto

zákonom stanovenú ponuku neprijať. To, že ju neodmietol, je prejavom osobnej a zmluvnej slobody
klienta. Súdy opomínajú skutočnosť, že Poštová banka bola zo zákona povinná klientovi ponúknuť návrh
rozhodcovskej doložky a pokiaľ by tak neurobila, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Na základe
uvedeného, keďže rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné stranyv rozhodcovskej zmluve nevylúčia, odporca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom
súde s v súlade s dohodnutou rozhodcovskou doložkou. Na námietku písomnej formy odporca poukázal
na ustanovenie § 4 ods.2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, kedy písomná forma je

zachovaná, ak rozhodcovská zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Pokiaľ je teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v obchodných podmienkach pre úver, bola dohodnutá
v súlade so zákonom. Odporca ďalej poukázal na uznesenie NS SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3NCdo

11/2010, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o preskúmavanie správnosti
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 45 ods.1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. a to v prípade,
že rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a to v rozsahu, kedy rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku.
Rozhodujúce je len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.

Ďalej uznesením č. k. 2Coe 292/2012-59 Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení rozhodnutia
poukázal, že príslušný okresný exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku
považoval za spotrebiteľovi vnútenú, keď z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka
nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto
rozhodcovskou doložku alebo bez nej. Odporca poukázal na to, že na základe vtedy platného zákona

o bankách č. 483/2001 Z. z., banka bola povinná rozhodcovskú doložku ponúknuť, čo neznamená, že
by ju klientovi vnútila, ale dala klientovi možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez
toho, aby to malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere. Obdobné právne závery boli prijaté aj v iných
rozhodnutiach, na ktoré odporca poukázal. Odporca ďalej uviedol, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou
SR, priamo vyvodzovať práva a povinnosť zo Smernice rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý
členský štát, nemožno ju však použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva,
obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Odporca ďalej uviedol, že rozhodcovská
doložka v spotrebiteľských zmluvách je platným právnym úkonom, ktorý je v súlade so zákonom, pokiaľ
sa „ak hoc“ v každom jednotlivom prípade nepreukáže, že je možné ju považovať za neprijateľnú

podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. To sa vzťahuje predovšetkým na
zmluvy uzavreté po 01. 01. 2008, dovtedy sa na spotrebiteľské zmluvy o úveroch vzťahoval výlučne
Zákon č. 129/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako špeciálny predpis. Aplikácia Občianskeho
zákonníka nebola prípustná taxatívnym vymedzením typov zmlúv, na ktoré sa jeho úprava vzťahovala.
Odporca ďalej uvádzal, že úverová zmluva, ktorej plnenie predmetom konania predstavuje štandardnú

úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike
v súlade so Zákonom č. 483/2011 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Nejde o žiaden nebankový subjekt mimo dohľadu NBS. Pokiaľ spotrebiteľ prejavil vôľu uzavrieť zmluvu
s uvedenou doložkou, toto potvrdil svojím podpisom a prejavil tak svoju vôľu. Pokiaľ by súd svojím
rozhodnutím vyslovil takúto vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nahrádza svojím rozhodnutím túto

vôľu postavením nad zákon. Zasiahol by tak do zmluvnej voľnosti strán a odňal by odporcovi právo
uspokojiť svoju pohľadávku, čím by došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu, ako aj
viacerých právnych noriem, odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa, dôvodiac rozporom s dobrými
mravmi. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy aj to, že sám navrhovateľ bol v rozhodcovskom
konanínečinný,nereagovalnavýzvysúdu,nenamietalrozhodcovskúdoložku.Rozhodcovskýsúdzaslal

navrhovateľovi výzvu na žalobnú odpoveď zo dňa 30. 12. 2011, ktorú navrhovateľ prevzal dňa 10.
01. 2012 a žiadnym spôsobom na ňu nereagoval, nepredložil žiadne dôkazy, nenavrhol vykonanie
iných dôkazov, neustanovil si rozhodcu zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu, ani nenamietal
rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ zostal vo veci nečinný. Napokon odporca uviedol, že pokiaľ súd
zruší rozhodcovský rozsudok, v súlade s ustanovením § 43 Zákona č. 244/2002 Z. z., odporca žiadal,

aby súd pokračoval v konaní a aby vydal rozsudok tak, že zaviaže navrhovateľa zaplatiť odporcovi istinu
vo výške 278,17 €, úrok vo výške 17,38 % ročne zo sumy 278,17 € od 02. 02. 2010 do zaplatenia
istiny, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 278,17 € od 02. 02. 2010 do zaplatenia istiny,
sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady
žalovaného po splatnosti úveru vo výške 10,63 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú

za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného, po splatnosti úveru
do dňa 01. 12. 2010 vo výške 43,65 €, náhradu súdneho poplatku v rozhodcovskom konaní vo výške
33,19 € a náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú vo výške 74,08 €.Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 24. 03. 2015 a to v neprítomnosti odporcu a
jeho právneho zástupcu. Právny zástupca odporcu bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, svoju
účasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu boli

splnené podmienky vykonať pojednávanie v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu v súlade
s ustanovením § 101 ods.2 O. s. p.

Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Svoje stanovisko doplnila v súlade s
písomným vyjadrením zo dňa 17. 03. 2015 tak, že zároveň poukázala na skutočnosť, že od 01.

01. 2015 sa stal účinný Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj novela
Zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným
od 01. 01. 2015 Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), sa ustanovenia novelizovaného
zákona použijú aj na konania začatým pred 01. 01. 2015. V zmysle novelizovaného ustanovenia
§ 1 ods.4 ZRK, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať spory medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou

zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Postup v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní je upravený Zákonom č. 335/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015. V zmysle
prechodných ustanovení § 73 ods.1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
ZSRK), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred

01. 01. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015
zostávajú zachované. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že v tomto prípade sa nepochybne
jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobkyňa uzavrela ako spotrebiteľka, klientka banky s právnym
predchodcom odporcu bankou ako dodávateľom, čím bol splnený spotrebiteľský charakter zmluvy v
súlade s ustanovením § 53 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákona účinného ku dňu podpisu zmluvy.

V čl. 7 Zmluvy o úvere sa uvádza, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedené vo VOP. Vo VOP je
rozhodcovská doložka bližšie špecifikovaná. Navrhovateľka poprela platnosť rozhodcovskej doložky s
poukazomnaustanovenie§45ods.1písm.e/ZSRKzdôvodu,žeideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
ako aj z dôvodu nedodržania písomnej formy. Právna zástupkyňa navrhovateľky zdôraznila, že pokiaľ

rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo VOP, nie je možné toto považovať za uzavrete rozhodcovskej
zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky sa v rámci kontraktácie nemenia ak klient tieto príjme alebo
zmluva nevznikne. Klient ako spotrebiteľ je preto vo vyjednávacej pozícii ako aj čo do informovanosti
v nevýhodnejšom postavení ako dodávateľ. Klientka ako spotrebiteľka nemohla nijako ovplyvniť obsah
Všeobecných obchodných podmienok a z ničoho nevyplýva, že by ako spotrebiteľ bola s nimi riadne

oboznámená amalamožnosťmedziprijatímaleboneprijatímrozhodcovskejdoložky.Pokiaľchcelaúver
získať, bola nútená prijať podmienky vopred určené bankou na tlačive. Pokiaľ odporca poukazuje na
znenie ustanovenia § 93b Zákona o bankách, právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že tento zákon
má na mysli povinnosť ponúknuť, ale nie nanútiť klientovi uzavretie rozhodcovskej zmluvy. To znamená,
že klient musí mať možnosť voľby, či tento návrh príjem alebo nie. V tomto konkrétnom prípade klientka

možnosť voľby nemala, pretože rozhodcovská doložka bola uvedená len ako súčasť VOP. Rovnako
neobstojíaninámietka,ženavrhovateľkanenamietalaplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní, pretože v spotrebiteľských veciach je ochrana práv spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami daná z úradnej moci súdu.

Navrhovateľka pred súdom uviedla, že o možnosti úveru z Poštovej banky sa dozvedela z letáčika,
ktoré sa nachádzali na každej pošte. Vypísala ho a zaslala na posúdenie, či má nárok na úver alebo
nie. Vypisovala svoje základné osobné údaje, údaje o príjme a o tom, o akú výšku úveru má záujem.
Následne jej prišlo vyrozumenie, nepamätá si, či už poštou alebo telefonicky a bola jej zaslaná Zmluva
o úvere v znení tak, ako bola súdu doložená príslušným rozhodcovským súdom (čl. 29). Na zmluve

boli vypísané jej osobné údaje, následne tam navrhovateľka doplnila údaje o príjmoch v domácnosti, o
pracovnom zaradení a o ďalších výdavkoch. Dostavila sa na poštu, kde pracovníčka skontrolovala, či sú
vyplnené všetky údaje, zmluvu od nej prevzala a potvrdila ju svojim podpisom a pečiatkou. Spolu s touto
zmluvou, pokiaľ si navrhovateľka pamätá, jej neboli zaslané žiadne iné listiny ako Všeobecné obchodné
podmienky a podobne. Pokiaľ sa teda oboznámila so zmluvou, zistila v akej výške jej poskytnutý úver a

v akých výškach, od kedy a do kedy ho má splácať, aká je výška úrokovej sadzby. Posúdila, že bude
schopná takto úver splácať a prvé splátky úveru aj uhrádzala. Zhruba po dvoch mesiacoch od uzavretia
zmluvy zostala nečakane PN a pridružili sa jej aj ďalšie zdravotné problémy. Podstúpila niekoľko operácií
a krátko na to zostal PN aj jej manžel s vážnymi zdravotnými problémami a to viac ako jeden rok. Ichjedinýmpríjmombolinemocenskédávky.SnažilasatelefonickyspojiťsPoštovoubankouachcelažiadať
o odklad splátok, s čím však nesúhlasili. Navrhli jej splátkový kalendár, kedy súhlasila so splátkami po
20,00 € mesačne. Avšak ani tento splátkový kalendár z finančných dôvodov neboli schopní dodržať.

Mali aj ďalšie záväzky, ktoré museli riešiť. Následne jej začali chodiť rôzne upomienky a výzvy, kde
však dlžoba bola značne navýšená a teraz sú od nej žiadané sumy, ktoré sa jej zdajú oproti úveru
neprimerané. Je pravdou, že jej prišla zásielka poštou o začatí rozhodcovského konania, kde žiadne
písomné námietky ne uvádzala. V podstate ani nevedela čo je to rozhodcovské konanie, ako sa má
brániť a v tom čase riešila množstvo iných osobných problémov, takže zrejme to mohla aj prehliadnuť.

Až následne sa bola poradiť s advokátkou a rozhodla sa podať žalobu na súd. Je pravdou, že do dnešnej
doby na dlhu neuhradila žiadnu splátku.

Z kópií spisu Stáleho rozhodcovského súdu pod č. Pvc 10110047 súd zistil, že dňa 17. 10. 2011 bola
na Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s., Bratislava, podaná
žaloba odporcom proti žalobkyni o zaplatenie sumy 278,17 € s prísl. V žalobe odporca uviedol, že

žalobkyňa a Poštová banka, a. s., uzavreli dňa 22. 08. 2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení
s obchodnými podmienkami pre úver. V zmysle článku 10, bod 10.2.2 VOP bolo dohodnuté, že riešenie
sporov bude pred uvedeným Stálym rozhodcovským súdom. Dňa 15. 12. 2010 uzavrela Poštová banka
Zmluvu o postúpení pohľadávok vyplývajúcich z bankových produktov, ktorou žalovanú pohľadávku
odstúpila spoločnosti BOSNUT INVESTMENT LIMITET 8 GREGORY, ASKSENTIOU so sídlom na

Cypre. Dňa 24. 02. 2011 táto spoločnosť uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok so žalovaným, podľa
ktorej bola žalovaná pohľadávka postúpená na žalovaného. Žalovaný ďalej v žalobe špecifikoval svoj
uplatnený nárok. Prílohou žaloby bola tiež Zmluva o úvere, Obchodné podmienky pre úver, aktuálny
stav úveru, Všeobecné obchodné podmienky, výzva na splatenie úveru s doručenkou.

Podľa Zmluvy o úvere (čl. 29) zo dňa 22. 08. 2008 Poštová banka, a. s. uzavrela so žalobkyňou Zmluvu o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000,-- Sk (331,94 €). Bolo dojednaných 11
mesačných splátok po 991,-- Sk (32,90 € ), pričom prvá platba bola splatná 18. 09. 2008 a každá ďalšia
splátka k 18-temu dňu v mesiaci), dátum konečnej splatnosti bol 18. 07. 2009. Celková výška nákladov
bola 1.139,82 Sk (37,84 €), priemerná RPMN na trhu bola 123,99 %, RPMN banky bola 25,18 % a

úroková sadzba bola určená na 17,38 %. Zmluvou o úvere vznikol banke záväzok poskytnúť klientovi
peňažné prostriedky do výšky uvedenej v Zmluve o úvere a poskytnutím prostriedkov vzniká klientovi
záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a ostatné povinnosti v zmysle OP pre
úver. Podľa čl. 3, bod 3 zmluvy, právne vzťahy neupravené Zmluvou o úvere a riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, oboznámením

spotrebiteľasniektorýmizmluvnýmipodmienkamidostupnejpôžičky,oznámenímoúrokovýchsadzbách
a informáciami o poistení. Klient svojím podpisom potvrdil, že bol s nimi oboznámený a súhlasil s nimi.
Podľa čl. 3, bod 7, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou
vo Všeobecných obchodných podmienkach. V zmluve žalobkyňa ako klientka ďalej vyplnila údaje o

príjme do domácnosti, mesačných splátkach ďalších pôžičiek, druhu bývania, rodinnom stave, druhu
pracovného pomeru a pracovnej pozície. Zmluva bola podpísaná bankou dňa 18. 08. 2008 a klientkou
dňa 22. 08. 2008 v Banskej Bystrici, čo bolo potvrdené aj pečiatkou obchodného miesta v Banskej
Bystrici dňa 22. 08. 2008.

Podľa Obchodných podmienok pre úver verzia 2/2008 (čl. 30) a to čl. 11 - Prechodné a záverečné
ustanovenia bod 11.2, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZOU budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka
uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Podľa VOP
(čl. 31, 32), časť prvá, sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri

Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a. s. Podľa bodu 10.2 riešenie sporov - bod 10.2.2 sa banka
a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi
vzniknúzprávnychvzťahovvzniknutýchpriposkytovaníslužieb,bankovýchproduktovalebovykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predlož tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3, ak klient

najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/ alebo zmluvy, nedoručí banke písomné oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa zato, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.5, banka a klient sa ďalej
dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Podľa
bodu 10.2.6, banka a klient sa dohodli, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek,
ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom.

Listom zo dňa 17. 03. 2009 bola žalobkyňa vyzvaná Poštovou bankou, a. s. na splatenie úveru a bolo
jej oznámené, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere a preto sa jej úver k 17.
03. 2009 stáva predčasne splatným v celom rozsahu. Bola vyčíslená dlžná suma a to istina 278,17
€, úrok 0,64 €, poplatky za poistenie 3,32 €, čo spolu činí 282,13 €. Bola vyzvaná, aby svoj záväzok
uhradila v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zároveň bola upozornená, že záväzok

je stále úročený. Rovnako bola upozornená, že v prípade nedodržania 10 dňovej lehoty, banka svoju
pohľadávku odpredá spoločnosti zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok. Podľa doručenky bola táto
výzva žalobkyni doručená 20. 03. 2009.

Dňa 30. 12. 2011 vyzval Stály rozhodcovský súd žalobkyňu na podanie žalobnej odpovede v žalobe

podanej žalovaným. Bola vyzvaná, aby v lehote do 7 dní od doručenia výzvy doručila žalobnú
odpoveď, v ktorej sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, aby ustanovila z
priloženého zoznamu rozhodcov jedného rozhodcu. Zároveň bola upovedomená, že ak neoznámi svoju
žalobnú odpoveď, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento
nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, pričom rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom

konaní a vydať rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Rovnako bola upozornená,
že ak sporová strana v určenej lehote neustanoví rozhodcu alebo ak určenie rozhodcu ponechá na
rozhodcovskom súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov predsedníctvom rozhodcovského
súdu. Prílohou výzvy bola žaloba s prílohami a zoznam rozhodcov. Výzva súdu bola žalobkyni podľa
doručenky doručená 10. 01. 2012.

Dňom 10. 08. 2012 došlo zo strany žalovaného k čiastočnému späťvzatiu návrhu a to z dôvodu, aby
sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa neboli vyššie ako ustanovuje vykonávací predpis
a z dôvodu zjednotenia účtovnej evidencie, vzal navrhovateľ návrh späť v časti úrokov z omeškania
presahujúcej 8,5 % a žiadal, aby Stály rozhodcovský súd konanie v tejto časti zastavil.

Dňa 09. 01. 2014 vydal Stály rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. Pv-c/1011/0047,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 02. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 03. 2014. Vo výroku
rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému istinu vo výške 278,17 €, úrok
vo výške 17,38 % ročne zo sumy 278,17 € od 02. 12. 2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo

výške 8,50 % ročne zo sumy 278,17 € od 02. 12. 2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a
úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti
úveru vo výške 10,63 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa
nasledujúceho po dni započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného, po splatnosti úveru do dňa
01. 12. 2010 vo výške 43,65 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 €, náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 74,08 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia rozhodcovský súd okrem iného sa zaoberal aj svojou právomocou,
kedy uviedol, že sa jedná o spor medzi žalobcom ako právnym nástupcom banky a žalovaným zo
Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere neobsahuje ustanovenia, ktoré by vylučovalo viazanosť právnych
nástupcov zmluvných strán rozhodcovskou doložkou. Žalobca tiež preukázal rozhodcovskému súdu, že

postúpeniepohľadávkyboložalovanémuoznámené.ŽalovanýsvojímpodpisomZmluvyoúverepotvrdil,
že sa oboznámil s VOP, OP pre úver, Sadzobníkom poplatkov, oznámením spotrebiteľa s niektorými
zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o
poistení a súhlasí s ich obsahom. V dôvodoch bolo ďalej poukázané na obsah čl. 3, ods. 7 Zmluvy o
úvere,bod10.2.2VOP,zktorýchvyvodilsvojuprávomoc.Ďalejsavdôvodochrozhodnutiarozhodcovský

súd venuje odôvodneniu priznaného nároku žalovanému. Rozhodcovským uznesením zo dňa 09. 01.
2014 bolo zastavené rozhodcovské konanie v časti úroku z omeškania vo výške prevyšujúcej úrok z
omeškania 8,5 % ročne zo sumy 278,17 € od 02. 12. 2010 do zaplatenia. Rozhodcovský rozsudok spolu
s uznesením podľa doručenky do vlastných rúk, bol doručený žalobkyni dňa 11. 02. 2014.Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že na Okresnom súde Zvolen sa vedie
exekučná vec pod č. 6Er 513/2014, v ktorej veci predložila súdu odvolanie odporcu, z ktorého vyplýva,

že odporca na podklade napadnutého rozhodcovského rozsudku podal návrh na vykonanie exekúcie
na Exekútorskom úrade D.. O.. D. G. H.. so sídlom v Rimavskej Sobote a Okresný súd Zvolen v
tejto exekučnej veci vydal uznesenie, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Bližšie sa však k stavu exekučnej veci vyjadriť nevedela.

Ďalej právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že navrhovateľka nemala k dispozícii
Všeobecné obchodné podmienky ani Obchodné podmienky, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere. Po prvý
krát sa s textom rozhodcovskej doložky mohla navrhovateľka oboznámiť až v rámci rozhodcovského
konania z rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že nebola dodržaná ani predpísaná
písomná forma a teda nedošlo k dvojstrannému právnemu úkonu tak, ako to predpisuje zákona. Odkaz
na Všeobecné obchodné podmienky neznamená splnenie písomnej formy právneho úkonu, okrem

toho, tieto neboli navrhovateľke predložené. Z týchto dôvodov nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní úč. do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva
jedohodamedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. úč. do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ods. 2 rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. úč. do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm.
j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Hoci je pravdou, že od 1.1.2015 platí novela zákona rozhodcovského konania a to zákon č.

335/2014 Z.z., ktorou došlo k podstatnej zmene pri rozhodovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv
v rozhodcovskom konaní a to najmä ustanovenie spotrebiteľského rozhodcovského konania, súd
konštatuje, že v tejto konkrétnej veci bolo rozhodcovské konanie právoplatne ukončené do uvedenej
novely, preto na posúdenie žaloby súd vychádzal z právnej úpravy platnej pred účinnosťou novely
zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 ( v čase uzavretie
záväzkového vzťahu ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3) Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Na základe citovaného zákonného ustanovenia nie sú žiadne pochybnosti a odporca to ani nenamietal,
že základ sporu, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol zo záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom odporcu ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a

navrhovateľom ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu úverovú ako spotrebiteľskú.
V tomto prípade súd ex offo poskytuje právnu ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane zmluvného
vzťahu do takej miery, že sám preskúmava, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje také zmluvné
podmienky, ktoré možno posúdiť ako neprimerané a teda neplatné v zmysle právnych predpisov.Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2) za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods.3) ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Podľa ods. 4) písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5) neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 93b ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z o bankách úč. do 31.8.2008 banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o
tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba v tejto veci
bola podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy za účelom
posúdenia, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu konať o návrhu odporcu v rozhodcovskom
konaní. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodcovskú zmluvu môžu zmluvné strany

uzavrieť buď ako osobitnú zmluvu, alebo formou rozhodcovskej doložky. V tomto konkrétnom prípade
bolo v Zmluve o úvere čl. 3, bod 7 uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade
s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. To znamená, že
v tejto časti sa jednalo o zmluvnú podmienku, ktorá odkazovala na rozhodcovskú doložku, ktorej

znenie bolo uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z uvedeného vyplýva, že v tomto
prípade nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania, ale odporca
vo Všeobecných obchodných podmienkach formuloval obsah rozhodcovskej doložky v znení tak,
ako je citovaná zo Všeobecných obchodných podmienok. Tu treba konštatovať, že pri každej forme
rozhodcovskej zmluvy je potrebné dodržať písomnú formu, v prípade jej nedodržania zákon spája

takýto úkon s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd je toho názoru, že písomná forma
je zachovaná v tom prípade, ak prejav vôle, obsahom ktorej má byť dohoda strán o riešení sporov
rozhodcovským konaním, je podpísaný týmto zmluvnými stranami a to či už na jednej listine alebo aj
v prípade, že dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 Občianskeho zákonníka).
V kontexte ochrany práv spotrebiteľa potom nestačí, ak odporca rozhodcovskú doložku upraví len vo

Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré Zmluva o úvere odkazuje. Tak ako už bolo mnohokrát
konštatované, v spotrebiteľských vzťahoch je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože
má nielen odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému služby poskytuje, ale je to subjekt v zmluvnom
vzťahu, ktorý určuje zmluvné podmienky vo forme tzv. formulárových zmlúv a ustanovení v rozličnýchVšeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú zo strany spotrebiteľa len veľmi ťažko ovplyvniteľné.
Na základe výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka okrem žiadanej výšky úveru
nemala vplyv na žiadnu zo zmluvných podmienok. Na žiadosť navrhovateľky bol tejto predložený návrh

zmluvy, kde všetky zmluvné podmienky boli vopred naformulované, vrátane čl. 3, bod 7 zmluvy, v ktorých
sa nachádza zmluvná podmienka s odkazom na rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdila, že žiadne Všeobecné podmienky
spolu so zmluvou neobdržala. Odporca nijako nepreukázal, či navrhovateľke bolo reálne umožnené
pred podpisom zmluvy sa oboznámiť so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Napriek tomu, že v

čl. 3, bod 3 Zmluvy o úvere je predformulované znenie, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol
oboznámený a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver,
Sadzobníkom poplatkov, oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej
pôžičky, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo,
že k tomu tak i reálne došlo. V tomto prípade bolo dôkazné bremeno na odporcovi, aby preukázal, či
skutočne navrhovateľke ako spotrebiteľke boli Všeobecné obchodné podmienky vopred známe a tieto

boli súčasťou Zmluvy o úvere tak, aby mala možnosť sa oboznámiť aj s navrhovanou rozhodcovskou
doložkou. Toto súd považuje za podstatné zvlášť s poukazom na to, že pokiaľ sa odporca bránil tým,
že navrhovateľka mala možnosť písomne odmietnuť rozhodcovskú doložku a preto sa nejedná sa o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa čl. 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok však klient
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy musí doručiť banke písomné oznámenie,

že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Inak sa má zato, že ju prijal. Takto formulovaná možnosť
neprijatia rozhodcovskej doložky predpokladá, že klient, t. j. navrhovateľka musela byť vopred ( t. j.
pred uzavretím Zmluvy o úvere ) informovaná o možnosti riešenia vzájomných sporov rozhodcovským
konaním, ako aj o možnosti neprijať rozhodcovskú doložku v zmysle návrhu odporcu. Pokiaľ odporca
nepreukázal, že by navrhovateľka mala možnosť vopred sa oboznámiť s takouto zmluvnou podmienkou,

uvedené znenie predstavuje len formálnu možnosť spotrebiteľa ako klienta banky neprijať rozhodcovskú
doložku, čo súd považuje za rozpor so spotrebiteľským právom. Obdobne súd hodnotí aj námietku
odporcu v tom, že v súlade so zákonom o bankách bol právny predchodca odporcu povinný ponúknuť
navrhovateľke ako svojej klientke riešenie sporu v rozhodcovskom konaní. Je pravdou, že táto povinnosť
pre banky vyplýva z citovaného ustanovenia zákona o bankách. Nemožno však túto povinnosť vykladať

v tom zmysle, že táto povinnosť bola splnená postupom tak, ako zvolil právny predchodca odporcu.
Tak ako už bolo konštatované, právny predchodca odporcu mal povinnosť ponúknuť navrhovateľke
ako svojej klientke riešenie sporu pred rozhodcovským konaním, avšak bol povinný to urobiť takým
spôsobom, aby navrhovateľka mala reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto návrhu a
poskytnúť taktiež klientke reálnu možnosť rozhodnúť sa o prijatí alebo neprijatí uvedeného návrhu.

Takto však právny predchodca odporcu nepostupoval a preto súd konštatuje, že došlo k porušeniu
práv spotrebiteľa. Súd preto vyhlásil zmluvnú podmienku podľa čl. 3, bod 7 Zmluvy o úvere za
neprijateľnú a tým za neplatnú, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
účastníkov konania. Navrhovateľka ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť oboznámiť sa s
rozhodcovskou doložkou, na ktorú táto zmluvná podmienka odkazuje, napriek tomu by mala byť ňou

viazaná.
Rovnako tak posúdil aj zmluvnú podmienku uvedenú v bode 10.2 Všeobecných obchodných podmienok
pre úvery - riešenie sporov. Obsahom tejto zmluvnej podmienky má byť dohoda strán o riešení sporov v
rozhodcovskom konaní, ako aj možnosť neprijať túto zmluvnú podmienku tak, ako bolo uvedené vyššie.
Takto formulovaná zmluvná podmienka obsiahnutá vo VOP predstavuje pre spotrebiteľa neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Súd preto uzatvára, že medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu
nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky a preto Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovská
arbitrážna a mediačná, a. s. Bratislava nemal právomoc konať v rozhodcovskom konaní o návrhu
odporcu a vydať rozhodcovský rozsudok.

Na podporu svojich záverov súd uvádza i rozhodnutia Ústavného súdu ČR, pretože v rámci Českej
republiky je obdobná ochrana práv spotrebiteľa ako na území Slovenskej republiky. Tu súd vo svojich
rozhodnutiach ( nález Ústavného súdu sp. zn. 1US 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, nálezu Ústavního
soudu sp. zn. III.ÚS 562/12, zo dňa 24. 10. 2013) konštatoval, že v rámci spotrebiteľských zmlúv,
dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu alebo rozhodcovskú doložku v zásade nemôžu byť súčasťou

tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, t. j. listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis. V obdobných sporoch boli takto koncipované zmluvné podmienky o
rozhodcovskej doložke preskúmaná viacerými súdmi Slovenskej republiky a to aj v rámci exekučných
konaní a s poukazom na právoplatné rozhodnutia predložené navrhovateľom, súd konštatuje, žev obdobných prípadoch bol prijatý rovnaký záver, aký prijal súd v tomto konkrétnom prípade, t. j.,
že rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá. Tieto okolnosti musia
byť známe aj odporcovi, ktorý vystupuje v obdobných sporoch opakovane, čo je známe z vlastnej

činnosti súdu. Uvádzanie obšírnejšej právnej argumentácie by bolo preto nadbytočné. Súd konštatuje,
že zmluvné podmienky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, možno považovať
za neprijateľné, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. Súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 40
ods.1 písm. c/ a písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o zrušení vydaného rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ako aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu

boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Hoci sa rozhodcovský
súd v dôvodoch rozhodcovského rozsudku zaoberal svojou právomocou, aj spotrebiteľským právom,
nekonal tak v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a preto jeho závery neboli správne.

Záverom súd konštatuje, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom
súdnom konaní a to na základe protinávrhu odporcu ( § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).