Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209043
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416209043.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum

JustitiaSlovakia,s.r.o.,sosídlomKaradžičova8,Bratislava,IČO:35831154,vkonaníprávnezastúpený
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: S. M., J.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XX/XX, v konaní o zaplatenie 268,76 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 238,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne z tejto sumy od 21.01.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.10.2016 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance
Holding a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 268,76 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od
19.11.2013dozaplateniaanahradiťtrovykonaniaztituluzmluvyopôžičketvrdiac,žeposkytolžalovanej
sumu 380,- Eur, z ktorej táto uhradila len sumu 70,- Eur. Dlh žalovanej potom predstavuje žalovanú
sumu 268,76 Eur (dlh žalovanej ku dňu podania žaloby 338,76 Eur mínus úhrady v sume 70,- Eur).

2. Uznesením č. k. 20Csp/45/2016-40 zo dňa 07.04.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.

3. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 23.02.2017, no k veci sa nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného

sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako
veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 15.11.2012 zmluvu označenú ako „zmluva o pôžičke“, na

základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla v prospech žalovanej čiastku 290,80 Eur. Táto suma je v
zmluve uvedená v kolónke „pôžička (finančné plnenie)“ s tým, že išlo o čiastku financovanú veriteľom
v prospech predávajúceho Š. K. železiarstvo, Ž. J. E., u ktorého žalovaná zakupovala kachle za kúpnu
cenu 290,80 Eur. V zmluve je uvedená akontácia 0,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú sumuv 38. mesačných splátkach po 10,- Eur. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti „1/2016“ s
tým, že celková suma pôžičky je 380,- Eur a celkové náklady sú 89,20 Eur. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 18,80 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota

RPMN je uvedená vo výške 45,60 %.

6. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky,
ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v
pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/
alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok,
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných
obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

7. Žalovanej teda nebola poskytnutá pôžička 380,- Eur ako je to tvrdené v žalobe, ale len v sume 290,80
Eur, ktorú mala vrátiť v 38. mesačných splátkach po 10,- Eur splatných 20. dňa príslušného mesiaca so
splatnosťou prvej splátky dňa 20.12.2012. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že
žalovaná na vrátenie pôžičky uhradila len sumu 70,- Eur.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2016 medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie
balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu k
zmluve.Súdubolapredloženáspolusozmluvouidentifikáciapostúpenejpohľadávky,vktorejjeuvedená

pohľadávka voči žalovanej vo výške 268,76 Eur zo zmluvy č. XXXXXXXX. Toto číslo je uvedené aj na
samotnej zmluve o poskytnutí pôžičky.

9. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou, ktorého obsahom

bola povinnosť žalovanej vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky vrátila len čiastočne.

10.Zhľadiskaprávnehoposúdeniapredmetnejzmluvyjenepochybné,žeideospotrebiteľskýúverpodľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b)
cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

11.Zmluvamápísomnúformuaobsahujevšetkypodstatnézákonnénáležitostivyžadovanéust.§9ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu
úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15
vo veci Biróová). Nakoľko si žalovaná svoju povinnosť zo zmluvy nesplnila, je povinná zaplatiť žalobcovi

sumu 268,76 Eur (338,76 Eur mínus uhradených 70,- Eur), na ktorej zaplatenie má žalobca právo v
nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 31.08.2016 a oznámenia o postúpení zo dňa
23.01.2017 (č.l. 38 spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom
spore.

12. Súd však nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celej sumy 268,76 Eur, nakoľko je
potrebné predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníčkou dňa 15.11.2012 podriadiť aj pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý

ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa
a žalovaná v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je
dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo,

že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci
spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných
strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená
v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade
spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje

a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v
tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne
podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník
iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj
následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne

doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie

celého dlhu (t.j. sumu 268,76 Eur). Splátky v sume 10,- Eur, v ktorých mala žalovaná vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky
dňa 20.12.2012 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 20.01.2013, 20.02.2013, atď. Odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajší

súd dňa 03.10.2016, premlčanými boli splátky splatné do 20.09.2013, teda premlčanými boli splátky
splatné dňa 20.07.2013, 20.08.2013 a 20.09.2013, pretože podľa prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu)
žalovaná uhradila prvých 7 splátok v plnom rozsahu (t.j. splátky splatné dňa 20.12.2012, 20.01.2013,
20.02.2013, 20.03.2013, 20.04.2013, 20.05.2013 a 20.06.2013). Súd preto kvôli premlčaniu nemohol
priznať žalobcovi sumu 30,- Eur (tri splátky splatné dňa 20.07.2013, 20.08.2013 a 20.09.2013 po 10,-

Eur) a tak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 238,76 Eur (268,76 Eur mínus 30,-
Eur). Vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať
v zamietajúcej časti ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto
úrokového vzťahu.18. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné

ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013
platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Súd nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré
by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať
jednorazovú úhradu dlhu, ako to tento realizoval listom zo dňa 26.10.2013 (č.l. 5 spisu). Žalobca
teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne

neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o
možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o
možnostižiadaťoúhraduceléhodlhunarazpriomeškaníjednejsplátkysúdpriznalúrokzomeškanialen
odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, čo vychádza na deň 21.01.2016, kedy základná
úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,05 % ročne. Súd tak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

úrok z omeškania 8,05 % ročne (0,05 % + 8 percentuálnych bodov) od 21.01.2016 do zaplatenia zo
sumy 238,76 Eur.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 268,76 Eur s príslušenstvom,
úspešný bol v rozsahu 238,76 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po
zaokrúhlení 89 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 11 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje
78 % (89 % mínus 11 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.
Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom

na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.