Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206140
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5413206140.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: F. L., rod. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. T. XXX/XX, XXX XX N. L. - Q., v konaní o zmenkové plnenie, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/144/2013-141 zo dňa 30. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/144/2013-141 zo dňa 30. decembra 2015 vo výroku II.

o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne zo sumy 2.017,16 Eur za obdobie od 04.08.2010 do zaplatenia zastavil, výrokom
II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Predmetom
rozhodovania okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku II. rozsudku bol/zostal peňažný nárok
žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy 1.999,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy

2.071,16 Eur od 04.08.2010 do zaplatenia, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 2.071,16
Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 6,90 Eur
a vo výroku III. náhrada trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na návrh, ktorým
sa žalobca podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „nariadenie" alebo
„Nariadenie"), domáhal vydania rozsudku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 1.999,- Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 2.071,16 Eur od 04.08.2010 do zaplatenia, 6

% ročný úrok zo sumy 2.071,16 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 6,90 Eur a náhradu trov konania. Z predloženej zmenky podľa okresného súdu
vyplýva, že jej predchádzajúcim majiteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z lustrácie spisov v
elektronickom registri, vykonanej okresným súdom ex offo v rámci prvotných administratívnych úkonov
realizovaných po dôjdení návrhu (č. l. 11 spisu), spojených so skúmaním podmienok konania, vyplýva,
že tomuto konaniu predchádza o. i. aj konanie sp. zn. 7Er/96/2011, v ktorom vystupovala ako účastníčka
konania-povinná,terajšiažalovanáaakooprávnenýPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Zospisusp.zn.7Er/96/2011

okresný súd zistil, že zmenka bola vystavená v súvislosti so zmluvou o úvere č. 500100250 (jej číslo
je uvedené na zmenke vpravo hore), uzavretou medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., dňa 01.03.2010. Súdny exekútor, u ktorého bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný 01.03.2011,
doručil na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.03.2011. O tejtožiadostiexekučnýsúdrozhodoluznesenímzo17.06.2011č.k.7Er/96/2011-25tak,žežiadosťoudelenie
poverenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.07.2011. Následne okresný súd
uznesením z 19.09.2011 č. k. 7Er/96/2011-29, právoplatným 13.10.2011, exekučné konanie zastavil.

Na základe uvedeného zistenia okresný súd tlačivom B (čl. 4 bod 4. nariadenia) vyzval žalobcu na
doplnenie návrhu (žaloby) o oznámenie, či mu bola zmenkovým veriteľom postúpená aj pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 500100250, uzavretej medzi zmenkovým veriteľom a žalovanou a tiež,
aby uviedol výšku nesplateného úveru vyplývajúceho z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, ktorá bola v
čase vyplnenia zmenky a aby túto výšku dokladoval. Z uvedenej výzvy musela byť zástupcovi žalobcu

zrejmá vedomosť okresného súdu o „prepojení" zmenky so záväzkom zmenkového veriteľa a žalovanej
vyplývajúcej z úveru č. 500100250. Z vyjadrenia žalobcu z 01.04.2014 na uvedenú výzvu o. i. vyplýva,
že uplatnená pohľadávka je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej
originál žalobca predložil a že zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie
pohľadávky. Žalobca uviedol, že si uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky,
disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,

ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedených, okresnému súdu oznámiť
alebo predložiť; nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť
typ zmenky a titul jej vzniku. Z tohto vyjadrenia žalobcu podľa okresného súdu vyplýva, že: spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., previedla na žalobcu len zmenku a nie aj pohľadávku z úverovej zmluvy, na ktorej
zabezpečeniebolazmenkavystavená,výškanesplatenejčastiúveruvčasevyplneniazmenkyžalobcovi

nie je známa a nemá mu byť známy ani typ zmenky a titul jej vzniku. Následne okresný súd tlačivo na
uplatnenie pohľadávky spolu s prílohami a tlačivom na odpoveď - tlačivo C, doručil žalovanej (čl. 5 bod
2. nariadenia), ktorá ho prevzala 30.04.2014. Žalovaná okresnému súdu odpoveď nedoručila. Lehota
na odpoveď v trvaní 30 dní od doručenia tlačiva C (čl. 5 bod 3. nariadenia) žalovanej uplynula dňom
30.05.2014.Samotnýnávrhžalobcaodôvodniltým,žejenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorú

vystavila žalovaná 1. marca 2010 na zmenkovú sumu 2.071,16 Eur, zaviazala sa k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 4. augusta 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie,
pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/144/2013-68 zo dňa 14. júla 2014, ktorý bol
zrušenýuznesenímKrajskéhosúduvŽilineč.k.14Cob/321/2014-107zodňa18.08.2015.Vzmysletohto
uznesenia mal okresný súd v ďalšom konaní posudzovať uplatnený nárok podľa Zákona zmenkového a
šekovéhostým,žepredloženázmenkaspĺňavrovineformálno-právnejzákonomvyžadovanénáležitosti
a zamerať sa i na otázku úročenia zmenkovej pohľadávky a jeho rozsahu.

3. Okresný súd vo vzťahu k ďalšiemu konaniu uviedol, že v súlade s Nariadením zaslal žalovanej
Tlačivo C na odpoveď, ktoré žalovaná prevzala dňa 30.04.2014 a odpoveď súdu nepodala. Okresný
súd na prejednanie veci a na vykonanie dokazovania nariadil pojednávanie. V rámci dokazovania
vypočul žalovanú, ktorá opísala i vzťahy s predchádzajúcim majiteľom zmenky, Pohotovosť, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, Bratislava, so zdôraznením, že nevie, čo všetko podpisovala, ani nevedela, že
„medzi tými papiermi podpísala zmenku". Samotné prevzatie sumy cca 800,- Eur žalovaná potvrdila,
terajšiu výšku svojho záväzku nevie odhadnúť, ale nesúhlasí s tak vysokou sumou. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7Er/96/2011 bolo zistené podanie návrhu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 2.071,16 Eur (istina 1.777,- Eur, poplatok za

zasielanie upomienok 20,- Eur, trovy mediačného konania 274,16 Eur) spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne zo sumy 2.071,16 Eur od 04.08.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom 6 % ročne z
uvedenej sumy od 14.10.2010 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania 474,89 Eur, na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp.zn. SR 12910/10 zo dňa 03.01.2011. Okresný súd

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 7Er/96/2011-25 zo dňa
17.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.07.2011.

4. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby (č.l. 135, 137 spisu), okresný súd v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, zo sumy a za dobu ako je uvedené vo výroku I. napadnutého

rozsudku, konanie podľa § 96 ods. 1, 2 OSP zastavil.

5. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že zmenka, z ktorej si
žalobca uplatňoval nárok voči žalovanej, mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo potvrdzuje údajna zmenke totožný s číslom zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Okresný súd mal z exekučného spisu, z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu, preukázané, že medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovanou vznikol spotrebiteľský

právny vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov;
ďalej aj len „OZ"). V zmluve o úvere, ktorá je súčasťou pripojeného exekučného spisu, bola žalovaná
označená ako fyzická osoba svojím rodným číslom a údajom o bydlisku a veriteľ pri uzatváraní
zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie (spotrebiteľských) úverov
tzv. nebankovým spôsobom. V zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v

čase uzatvorenia zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obligatórne obsahovať údaje o ročnej
úrokovejsadzbe,ročnejpercentuálnejmierenákladovaopriemernejhodnoteročnejpercentuálnejmiery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Absenciu týchto údajov zákon sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru. Keďže úverová zmluva uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa úver
poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov. Hoci úver mal byť poskytnutý vo výške 1.000,- Eur,
tak zmenka bola vyplnená na sumu 2.071,16 Eur a ide tak o zmenku vyplnenú v rozpore so zákonným

ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľ môže prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Podľa okresného súdu je tak v dôsledku uvedeného zmenka neplatná. Napriek tomu spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako majiteľ zmenky, indosovala zmenku na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu
postavenia žalovanej, najmä pokiaľ ide o obranu voči uplatneným nárokom. V tomto smere okresný
súd zdôraznil i to, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., okrem porušenia zákonného zákazu vyplnenia
zabezpečovacej (blanko) zmenky nad rozsah 30 % poskytnutej istiny, takúto vadnú zmenku previedla na
tretiu osobu bez toho, aby previedla aj pohľadávku z úverovej zmluvy, čím cielene zo strany pôvodného

majiteľa zmenky došlo k sťaženiu obrany žalovanej proti takto len zmenkovo uplatňovaným nárokom
indosatára. V danom prípade bol okresný súd názoru, že došlo k zneužitiu inštitútu indosácie zmenky
tak zo strany pôvodného majiteľa zmenky ako aj žalobcu (indosatára). Podľa okresného súdu výkonu
práva, ktorý je jeho zneužitím, súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust. §
3 OZ a najmä s čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo

dňa 18.07.2013). Konštatoval zneužitie práva zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., i zo strany
žalobcu s tým, že správaniu sa uvedených subjektov nemožno z uvedených dôvodov poskytnúť ochranu
a priznať žalobcovi nárok z výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím (zákaz zneužitia práva je silnejší
než dovolenie dané právom), a to ani čiastočne. Okresný súd zdôraznil, že v podmienkach danej veci
žalobca musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu; ide o vedomé konanie žalobcu na

škodu žalovanej a o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, predstavujúci zneužitie
práva indosovať zmenku, ktorá mala (len) zabezpečovať záväzok žalovanej z úverovej zmluvy ako
spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade podľa výpovede žalovanej, ktorú žalobca nespochybnil, z
preukázaných okolností, za ktorých došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, naviac vyplynulo, že na strane
žalovanej bol nedostatok vôle pre uzavretie dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru a k vystaveniu zmenky, čo malo za následok neplatnosť týchto úkonov
aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Okresný súd svoj postup a rozhodnutie, v ktorých sa čiastočne odchýlil
od záverov zrušujúceho predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, zdôvodnil poukazom na
zjednocujúce spoločné Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 č. 93,

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015,
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa (ďalej aj len „Stanovisko"). O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle §
142 ods. 1 OSP.

6. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu (č.l. 151-155 spisu). S odkazom na dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f)
OSP žalobca uviedol, že žalovaná okresnému súdu nedoručila žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s
čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, preto bolo potrebné postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a
bez pojednávania vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke. Žalobca vytkol okresnému súdu, že vo

veci vykonal dokazovanie bez návrhov sporových strán; v tomto smere zdôraznil právnu úpravu v §
120 ods. 1 OSP. V danej veci mal podľa názoru žalobcu rozhodnúť okresný súd len z predloženej
zmenky. K vykonaniu iných, než účastníkmi (sporovými stranami) navrhnutých dôkazov, bolo potrebné
pristupovať vyvážene, bez narušenia rovnosti strán v spore, pričom okresný súd svoj postup v danomkonaní nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky; ide o listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej právo žalobcu. Žalobca poukázal
na koncentračnú zásadu v Nariadení. Vytkol okresnému súdu, že vychádzal z podľa neho nesporných

skutočností a za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili
zmluvu o úvere, že predmetná zmenka je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti však podľa žalobcu neboli tvrdené ani jednou stranou sporu
a ak k nim okresný súd dospel z dokazovania, ktoré „si sám navrhol", tak nejde o nesporné skutočnosti
a žalobca ani žalovaná sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Uvedené označil žalobca za vadný

postup okresného súdu, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd podľa
žalobcu dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Žalobca uviedol, že je vlastníkom cenného
papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu a nie je účastníkom spotrebiteľského vzťahu. Ide
o platnú zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke podľa zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej aj len „Zákon zmenkový a šekový"
alebo „ZZŠ") nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým úpravou v § 17 ZZŠ, podľa ktorého
ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne

námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Za
určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo žalovanej strany, ktorá v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Za nesprávny označil žalobca záver okresného súdu o zneužití inštitútu indosácie zmenky, a
to v danom prípade bez vykonania dokazovania v tomto smere. Podľa žalobcu len samotné využitie

tohto právneho inštitútu nie je možné hodnotiť ako jeho zneužitie. Za nelegitímne a nelogické označil
žalobca očakávanie, že zmenka by mala byť na žalobcu postúpená cesiou podľa OZ a že veriteľ bude
využívať inštitúty výhodnejšie pre dlžníka. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako
dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene

vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky.
Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje
námietky a tieto v konaní aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže
podľa § 17 zákona č. 191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky
vyplývajúcezjehovzťahukremitentovi,čiinýmskoršímmajiteľomzmenky.Dokazovanienapreukázanie

dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný
v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď,
sa vyjadrí k podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola

doručená súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok.
Žalobca poukázal na čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že
v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca

poukázal i na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na
žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

7. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným
vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej

časti a vo výroku III. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.9. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 01.06.2016 (č.l. 162 rub - 169 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný
postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len ,,CSP"), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa ust. § 379 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

11. S odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný

v medziach odvolacích dôvodov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalobcu, a to len tých
odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov
produkovaných v prvoinštančnom konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle
§ 383 CSP, zisteným súdom prvého stupňa, keďže z obsahu písomných predvolaní (č.l. 134) vyplývalo
vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 OSP, v znení

platnom a účinnom k momentu jej vykonania.

12. Krajský súd uvádza, že predmetom nároku žalobcu uplatneného návrhom v zmysle čl. 4 ods. 1
Nariadenia, je peňažný nárok odvodený od zmenky vystavenej žalovanou dňa 01. marca 2010 so
zmenkovou sumou 2.071,16 Eur a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 4. augusta 2010.

13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a procesným postupom okresného
súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, nezistil v postupe okresného
súdu vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd pritom považuje za
potrebné vyjadriť sa k svojim predchádzajúcim rozhodnutiam, vydaným pred 20. októbrom 2015.

Krajský súd pri týchto rozhodnutiach vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného
nároku v spojení s účelom Nariadenia, bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu, z ktorého nárok bol vystavenou zmenkou zabezpečovaný. V čase rozhodovania
krajského súdu ohľadom tohto odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, však bolo potrebné
vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach, ktorú

zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občianskoprávnych a obchodnoprávnych, č. 93, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 ako Spoločné
stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom

na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či
obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú
judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka
právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj
k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

14. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení
s ustanoveniami OSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho

stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnostiposúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že

nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý
je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahysúdutakýtoexcesdosahuje",keďzabezpečilprieskumnárokuuplatnenéhožalobcomvintenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak

žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda aj na bližšie zistenie
povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie
záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis
súvisiacisozmluvou,ktorábolaoznačenáčíslomzmluvynaoriginálizmenkyaktorábolauzavretámedzi
žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský
charakter predmetnej zmluvy.

15. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 7Er/1356/2011
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej
ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečujúcej poskytnutý

spotrebiteľský úver. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období
(do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako
tak indosácia zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie
ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd
zhodne so spoločným stanoviskom akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom,

aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a
z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu

zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;

toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010".

16. Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti

spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný". „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré

vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd

sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestaťprostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR".

17. Odvolací súd uvádza, že v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ mohol v rozhodnej
dobe prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia bola vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť

vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu
zmenkovú sumu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, pričom za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok
za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť
maximálne o 30 % vyššia, než bola suma poskytnutého úveru. Ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001

Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pri nerešpektovaní
uvedenej právnej úpravy bol opodstatnený záver okresného súdu, že súdnu ochranu veriteľovi nemožno
poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 OZ.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre jeho rozhodnutie bol relevantný stav vo veci a v konaní k momentu

vyhlásenia rozsudku. Vyplýva to z ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia, vo väzbe na § 378 ods. 1 CSP, podľa ktorého na konanie na odvolacom súde
sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje
inak. Odvolací súd preto nemal dôvod neprihliadať pri rozhodovaní na tie skutkové zistenia a závery,
ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania vykonaného okresným súdom, vrátane výsluchu žalovanej

vykonaného na nariadenom pojednávaní 02.12.2015 a obsahu pripojeného exekučného spisu sp.zn.
7Er/96/2011, s ktorým bolo dôvodné sa zo strany okresného súdu oboznámiť vzhľadom na vykonanú
lustráciu predchádzajúcich iných konaní vedených na Okresnom súde Dolný Kubín za účasti žalovanej
(viď úradný záznam na č.l. 11 spisu), primárne pri skúmaní podmienok konania (prekážka litispendencie,
res iudicatae). K uvedenému pristupujú okolnosti, na ktoré poukázal okresný súd (č. zmluvy na zmenke

zhodné s číslom úverovej zmluvy v exekučnom spisu) a ktoré ho dôvodne viedli k postupu ex offo,
v súlade so Stanoviskom. Okresným súdom zvolený procesný postup potom nemožno označiť za
porušujúci zákonnú úpravu OSP, a to ani pokiaľ ide o žalobcom poukazovanú (ne)vyváženosť v prístupe
k sporovým stranám. V tomto smere nie je možné reštriktívne interpretovať ust. § 18 veta prvá OSP,
podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní (do 30.06.2016; pozn. odvolacieho súdu)

rovnaképostavenie,bezprihliadanianazvýšenúochranuspotrebiteľa,akovyplývalanapr.ajzust.§153
ods.3,4OSP.Vtomtosmerepotomodvolacísúdnevyhnutnemuselvychádzaťztohoskutkovéhostavu,
ktorý bol uzavretý (do 30.06.2016) súdom prvej inštancie (§ 213 ods. 1 OSP) a ktorým bol v odvolacom
konaní viazaný (§ 383 CSP). Odvolací súd tiež zdôrazňuje tie zistenia a závery, ktoré vyplynuli z
dokazovania výsluchom žalovanej, pokiaľ išlo o okolnosti pred a pri uzatváraní úverovej zmluvy s

pôvodným veriteľom a pri podpise (vystavení) samotnej zmenky, ako uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd. Tieto osobitné okolnosti hodnotené okresným súdom ako nedostatok vôle dlžníka
pri kreovaní a vzniku právnych úkonov, v ktorých mala mať uplatnená (zabezpečovacia blanko) zmenka
svoj skutkový a právny základ, v spojení s vyššie uvedenými dôvodmi pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 OZ,
viedli opodstatnene k záveru o dôvodnosti neposkytnutia právnej ochrany súdom žalobcovým nárokom

zo zmenky voči žalovanej. Odvolací súd zvýrazňuje, že okresný súd v danom prípade nevychádzal
zo skutkových zistení ako z nesporných (§ 120 ods. 3 OSP, § 153 ods. 1 OSP), ale z preukázaných
dokazovaním vykonaným na pojednávaní (02.12.2015, 30.12.2015). Žalobca bol pritom riadne poučený
v zmysle § 120 ods. 4 OSP (č.l. 120-122 spisu) a bolo jeho vlastným rozhodnutím, že sa ani na jedno
z vykonaných pojednávaní nedostavil. Okresným súdom mu bola doručená aj zápisnica o pojednávaní

z 02.12.2015, v ktorej bol obsiahnutý záznam výpovede žalovanej, ku ktorej sa však žalobca nevyjadril
(č.l. 128-134 spisu); ani v ospravedlnení svojej neúčasti na nasledujúcom pojednávaní 15.12.2015 túto
možnosť nevyužil. Okresný súd potom dôvodne konštatoval, že žalovanej výpoveď nebola žalobcom
spochybnená a vychádzal zo skutkového stavu ako vyplynul aj z tohto vykonaného dôkazu (§ 132 OSP).

19. K vyššie uvedenému odvolací súd za opodstatnené považuje konštatovanie okresného súdu, že už
exekučný súd v rámci rozhodnutí v konaní sp.zn. 7Er/96/2011 považoval celú dohodu o zabezpečení
úveru blankozmenkou za neprijateľnú podmienku, pretože táto nebola individuálne dojednaná a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Uvedené vo svojom dôsledku spôsobuje neplatnosť dojednania v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Odvolací súd
dodáva, že v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, tak právo na vyplnenie
zmenky remitentovi nevznikne. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo

na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a ak následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu,
tak veriteľ svojím postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.
Okresný súd správne poukázal na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ust. § 4 ods. 2 vtedy platného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím v
dôsledku absencie údaju o ročnej úrokovej miere, ročnej percentuálnej miere nákladov, bolo nevyhnutné

úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ by právnemu predchodcovi žalobcu malo v zmysle úverovej zmluvy vzniknúť právo na vrátenie
poskytnutej istiny úveru (maximálne) vo výške 1.000,- Eur, z čoho podľa výpovede žalovanej na
pojednávaní 02.12.2015 mala už zaplatiť časť (minimálne 96,- Eur), tak napriek tomu žalobca v konaní
uplatňuje právo na zaplatenie zmenkovej sumy 1.999,- Eur s príslušenstvom zo sumy 2.071,- Eur.

20. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom žalobcu
právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu
vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne okolnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany
spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom Slovenskej republiky a EÚ, a to i v rozhodnej dobe

vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie súdu prvej inštancie tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v

závislom výroku III. o náhrade trov konania potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387
ods. 1 CSP.

21.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s ust. § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. Krajský súd však

z obsahu spisového materiálu nezistil vznik trov žalovanej spojených s týmto odvolacím konaním, preto
rozhodol, že žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.