Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201261
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný
úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti V. J. Á., Ž. X,
O. o opravnom prostriedku navrhovateľa z 20.12.2013 proti rozhodnutiu odporcu č. V-7585/12 zo dňa
18.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-7585/12 zo dňa 18.11.2013 p o t v r d
z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-7585/12 zo dňa 18.11.2013 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v
čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. Y., parc. č. XXX/X (ďalej aj ako „založená nehnuteľnosť“), a
to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 043/2012-SUB zo dňa 13.3.2012, na základe ktorej
sa mal vykonať vklad k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“
alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa.
Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.

102300978 (datovaná iba ako 05/2011) uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou
osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej
osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“).
Odporca v rozhodnutí konštatoval, že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení
uzatvorenej za uvedeným účelom dňa 13.3.2012 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore
so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon
vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej dohody vypracovanej ako predtlačený
formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte
s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho
záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť, že združenie ProHelp vystupuje
ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa
vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení,

pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného splnomocnenca vytvára
nevyvážený zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa prieči dobrým mravom. Odporca
pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou
predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v rozpore s dobrýmimravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej osoby). Odporca
na záver uviedol, že zaužívaný postup navrhovateľa v obdobných prípadoch (t.j. v prípade uzatvárania
záložných zmlúv v zastúpení ním zvoleného splnomocnenca) bol už predmetom preskúmavania súdmi,

a pretože tieto dospeli k záveru, že uvedený postup je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, jeho rozhodnutie je v súlade s princípom právnej istoty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 20.12.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na

ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež
namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu
zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej
obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola
podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.
Dôvodil,žesajednáosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkonuzatvorenýnažiadosťzúčastnenej

osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou
osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa
(navrhovateľa)azástupcuzáložcu(zúčastnenejosoby)vdohodeosplnomocneníargumentačnepoužité
v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné

z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.
Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v prípade, ak
skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dodal, že odôvodnenie odporcu v tejto časti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa požiadavky vymedzené v § 47 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). K zriadeniu záložného práva k

nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník)
dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca
(dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi
riadne vrátiť.

Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila podaním zo dňa 26.6.2014, v
ktorom uviedla, že plne súhlasí s rozhodnutím odporcu a výslovne nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľa
obsiahnutom v odvolaní (návrhu). Ďalej uviedla, že služby odporcu využila a svojich záväzkov si
je vedomá, avšak splnomocnenca si sama nevybrala, toho jej vybral veriteľ prostredníctvom vopred
predtlačeného formulára - dohody o splnomocnení.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.7.2014 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, pričom títo svoju neprítomnosť
ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti. Súd v prítomnosti zúčastnenej osoby a za
použitiaust.§250qods.2O.s.p.dospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutieodporcujepotrebnépotvrdiť
ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby na pojednávaní, z ktorého
zistil, že táto telefonicky kontaktovala odporcu, ktorého pracovníčka jej poskytla kontakt na pána Kučeru
(zamestnanca navrhovateľa). S tým sa po telefonickom dohovore stretla na Alstrovej ulici v Rači a
uzavrela zmluvu o úvere na sumu 300 eur. Pán Kučera priniesol už pripravené dokumenty na podpis,

pričom jej nechal iba zmluvu o úvere, rozhodcovskú zmluvu a splátkový kalendár (tieto súdu predložila).
Nepýtal sa na jej majetkové pomery, teda na vlastníctvo nehnuteľnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorú
zúčastnená osoba spolu ostatnými dokumentmi podpísala, jej zamestnanec odporcu nenechal. Ďalej na
otázku súdu uviedla, že nikdy nechcela aby ju niekto v súvislosti so zmluvou o úvere zastupoval, dohoduo splnomocnení nečítala a podpísala ju pretože bola v domnienke, že je to potrebné v rámci poskytnutia
pôžičky. Na otázku súdu, či zúčastnená osoba podpisovala nejaké listiny u notára táto odpovedala, že
nikdy nebola žiadne listiny podpisovať na notárskom úrade.

Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa
13.3.2012 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil
dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva. Po preskúmaní návrhu na vklad odporca
prerušil konanie z dôvodu, že podpisy konateľa spoločnosti (navrhovateľa) na predmetných listinách

nie sú originálnymi podpismi. Zároveň vyzval navrhovateľa na predloženie originálov, príp. úradne
osvedčených kópií týchto listín. Predmetné originály navrhovateľ doložil dňa 12.6.2012.

Po preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet
dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému a riadne identifikovanému splnomocnencovi,
ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa

§ 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.
Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná
zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 25.5.2011 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti

jej podpisu, avšak zúčastnená osoba poprela podpísanie listiny pred notárom), splnomocnenec ju
akceptoval dňa 13.3.2012.

V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa je identifikovaná nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné

uviesť, že táto je vyplnená už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné údaje
o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej
nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už
v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere.

Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná
dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu

pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel

vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných
práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu a z výsluchu zúčastnenej osoby, navrhovateľ na
strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere a v ten istý deň udelila

zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc
na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v
rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností
vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako je zrejmé z výsluchu zúčastnenej osoby vykonanej na pojednávaní,
a čo možno vyvodiť i z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a

vpísaných údajov o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach
neboli do dohody vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou),
ale boli doplnené až následne. Ako ďalej vyplýva z predmetného výsluchu, zúčastnená osoba obsah
dohody o splnomocnení nepoznala, nevedela že ide o splnomocnenie, do nej žiadnu identifikáciu
nehnuteľnostínevpisovalaaakovýslovneuviedla,anizamestnanecodporcusajejnepýtalnavlastníctvo

nehnuteľností. Zúčastnená osoba predmetnú dohodu - ako to výslovne uviedla - ani nepodpisovala pred
notárom.

Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená
osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti,

ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné,
pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho
splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach
udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,
pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve

zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia
rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba
udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam musí spĺňať tie isté
náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony

urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o
tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie
ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto

okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,
dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas.
Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade
navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nienaopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení jej bola predložená
len zo strany navrhovateľa spolu so zmluvou o úvere a osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho
zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu vyhodnotil obsah výpovede zúčastnenej
osoby za pravdivý, a má za preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o
splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody
o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné,

že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho
rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca v napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje
v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa,
pričom správanie sa (postup) navrhovateľa pri uzatváraní zmlúv - osobitne „dohôd o splnomocnení“ je
totožné.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa

so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode

o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannostizástupcu,aletentorozpormusíreálneexistovať,atonielenpreto,žekomentárkzákonunie
je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila

združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,

keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne

zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné
kompetencie priznané mu v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie
odporcu v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezpredmetnú, a to z dôvodu, že odporca túto

zmluvu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal
len zmluvu o zriadení záložného práva, a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade
a v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívnehospisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri

výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).