Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/258/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206536
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413206536.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou , v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so

sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 264 29 705, zastúpený: C. F.O., X..H..E..,
X. X. L. X, W., G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. X.O., A..XX.XX.XXXX, W. W. XXX, W., o zaplatenie
príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1665,27 eur od
28.09.2010 do 13.01.2011, zo sumy 1602,87 eur od 14.01.2011 do 06.03.2011, zo sumy 1540,47 eur
od 07.03.2011 do 17.04.2012 z a s t a v u j e.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
príslušenstva pohľadávky podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č.861/2007 ( ďalej aj „ nariadenia “ ),ktorá pozostáva zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1665,27 eur od 28.09.2010 do 13.01.2011 čo predstavuje sumu 449,63 eur, zo sumy 1602,87
eur od 14.01.2011 do 06.03.2011 čo predstavuje sumu208,37 eur, zo sumy 1540,47 eur od 07.03.2011

do 17.04.2012 čo predstavuje sumu 1571,29 eur, 6 % ročný úrok zo sumy 1665,27 eur od 28.09.2010
do 13.01.2011 čo predstavuje sumu 6,59 eur, zo sumy 1602,87 eur od 14.01.2011 do 06.03.2011 čo
predstavuje sumu13,74 eur, zo sumy 1540,47 eur od 07.03.2011 do 17.04.2012 čo predstavuje sumu
103,60 eur a zmenkovej odmeny vo výške 1,3 % zmenkovej sumy, teda 5,55eur z dôvodu, že ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 29.04.2009 na
zmenkovú sumu 1665,27 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 28.09.2010 a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu.

2.Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, ktorý mal doručenie predvolania riadne
vykázané dňom 26.08.2016 . Podaním zo dňa 21.09.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť , pretože úver ktorý si zobral vrátil .

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených listinných dôkazov, výpisu z obchodného
registra, zmenky, pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 9Er/1119/2012, zmluvy o úvere,
všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zistil tento skutkový a právny stav:Dňa 29.04.2009 žalovaný ako dlžník uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava ako veriteľom zmluvu o úvere č. 4193648 na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške

1000,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 872 eur, t.j. celkovo
čiastku 1872,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 156 eur počnúc dňom20.05.2009. V zmluve bolo
uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň na druhej strane
zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v článku 17 sú uvedené
ustanovenia dohody o vyplnení zmenky, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka

ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa
v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa

voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zároveň žalovaný dňa 29.04.2009 podpísal veriteľovi zmenku s
tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 1665,27 eur a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 28.09.2010, pričom zmenková suma, ako aj dátum začiatku úročenia

boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava ( zmluva o úvere a zmenka ).

V exekučnom konaní tunajšieho súdu 9Er/1119/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava,

Pribinova 25, ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako povinnému vymoženia sumy 1665,27 eur
s príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o
úvere č. 4193648 zo dňa 29.04.2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 00263/11
zo dňa 16.03.2011, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky). Okresný súd Nové
Zámkysvojimuznesením9Er/1119/2012-9zodňa 05.09.2012zamietolžiadosťoudeleniepovereniana

vykonanie exekúcie. Uznesením 9Er/1119/2012-15 zo dňa 21.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
02.08.2013 súd exekučné konanie zastavil. Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu
v Prahe od 24.01.2001 s obchodným menom CD Consulting s.r.o. a s prideleným IČOm: 264 29 705
(výpis z obchodného registra).

Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil , že žalovanú pohľadávku neuznáva, je pravdou, že podpísal
zmluvu o úvere zo dňa 29.04.2009 kvôli zdravotným problémom dcéry. Bližšie dojednania si nepamätal,
avšak určite mu vysvetlené neboli, jednoducho peniaze potrebovali. Pre splátky si chodila F.. X. a ak s
nejakou splátkou meškal, zaplatil ju následne naraz. Bližšie mu zmluvné dojednania vysvetlené neboli.V
žiadnom prípade si nespomínal na to, že by pri uzatváraní zmluvy bola podpísaná i zmenka v zmysle

ktorej mal byť dohodnutý zmenkový úrok a vôbec si nepamätal, že by bol poučený o následkoch
podpísania zmenky, prípadne čo zmenka obnáša. Ak by bol povinný zaplatiť žalovanú pohľadávku ,
požiadal o možnosť splácania v splátkach vzhľadom na svoje finančné možnosti maximálne do výšky
50 eur mesačne.

4.Podľa čl.2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

5.Podľa čl.3 ods.1a 3 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy , ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.6.Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j.
ku dňu 24.11.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

8.Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 24.11.2009 (ďalej aj Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

9.Podľa§3ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

10.Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11.Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

12.Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

13.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14.Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

15.Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).

16.Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisuzmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

17.Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

18.Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

19.Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

20.Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo

alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
Nariadenia naopak hovorí, že súd vy prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že
žalobe musí vyhovieť.

21.Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý

čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

22.Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné

úroky odo dňa zročnosti.

23.Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť

nemá.

24.Podaním zo dňa 22.12.2015 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, v dôsledku čoho

súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

25.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v zostávajúcej časti
nie je dôvodná. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej

veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný
z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom
konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z rozhodovacej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent
- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú

zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež
vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná
spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské /iné úvery. Preto si súd zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd mal postupovať podľa procesných pravidiel nariadenia,

súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže
nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia
je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prejednaciu zásadu podľa §185 CSP, na ktorú odkazoval žalobca, súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského
charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je žalovaný prípadne

nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje
len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovaného konať a vydať rozsudok; to však neznamená,
že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom
nariadenia je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce
vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu

spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej
únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie, Charta základných
práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom
vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi,
ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa musí súd dbať o to,

aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012). V zmysle čl. 3 nariadenia
sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom
štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a
rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 o príslušnosti,

uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý
účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod
1 písm. a) nariadenia. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým
sa daný spor má riešiť. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať

za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
- alebo výlučne za spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov
(keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca a žalovaná zvolili rozhodné právo) - daný

právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená
v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta
bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo
však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.
Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia je konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaná netrvali na nariadení

ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania
oboznámením sa s časťou spisu Okresného súdu Nové Zámky 9Er/ 1119/2012, ktorý obsahuje zmluvu
o úvere medzi predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a žalovaným, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými

vzťahmi s tým, aby sa strany sporu mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Vzhľadom na
vyššie citované ustanovenia článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov
o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a
na zhodu dátumu vystavenia zmenky súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená

žalobcom bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola
vystavená v súlade s článkom 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Vo
všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí
úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský
úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo

šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej
funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od
01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú žalobcom, ktorá bola
nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej len za zabezpečovaciu
zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovanej. Predmetom tohto

konania je teda nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovanou pôvodne vo
forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere.
V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. UvedenáZmluva o úvere č. 4193648 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako

veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo
vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania, avšak z rozhodovacej praxe
súdu je známe, že tieto úvery neboli poskytované na výkon zamestnania, tak ako to potvrdil i žalovaný,

pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal účel poskytnutia úveru
na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská. Keďže pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné
bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania zaťažuje
toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon zamestnania “) súdu
preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda

na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či
ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len

všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Po preskúmaní celej
zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a
všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v

takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku
17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek

tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie
blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007. Právo zo zmenky,
ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho predchodcom

na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovskýmsúdommalnadobudnúťprávoplatnosťavykonateľnosťamalsastaťexekučnýmtitulom,
pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanej na vymoženie priznanej
sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol, pričom vo svojom
rozhodnutí jednoznačne konštatoval rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi.

Vzhľadom k tomu, že vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
tak vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili, ba dokonca neznemožnili spotrebiteľovi
presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok súdneho dvora
v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie
práv vystaviteľa zmenky napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky

a právo veriteľa na vyplnenie blanko zmenky. Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa
zmenky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až znemožnené.
Žalobca sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po jej
indosácii a za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl.6 ods.1 smernice
Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty

majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo
svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ proti Korčkovská ) aj plnenia úrokov a
poplatkov pri neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Článok 6 smernice je treba považovať
za ustanovenie rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je trebanaplniť v rovine pravidiel verejného poriadku, teda vždy a za každých okolností. Zmenkové práva
žalobcu môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami žalovanej, keďže spotrebiteľské právo vnáša
osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a zákaz

jeho zneužitia ( nález Ústavného súdu ČR vo veci IV.ÚS 457/10, podľa ktorého je zákaz zneužitia
práva silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva , ktorý je jeho zneužitím nemôžu
súdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale predovšetkým čl.36 Listín).
Súd preto nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si vedomý prísnej
formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k

využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť
zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní
obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty
sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie naznačeným
postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska, ktoré by zneužívaniu práv
zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne

od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods.6 zákona č.258/2001 Z.z.) uzákonil ich
úplný zákaz (§ 17 ods.3 zákona č.129/2010 Z.z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s
ustanovením § 54 ods.1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. Z
dôvodublízkostiprincípovzmenkovéhoprávajeprerozhodovaciučinnosťsúdovinšpiratívneprelomenie
prísnej formálnosti zmenkového práva nemeckou judikatúrou (rozsudok BGH, 25.2.1965 - II. ZHR

191/62 Hamm). Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva
spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok,
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky
( rozsudok NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky potom determinuje výsledok sporu. V
prejednávanom spore je jednoznačné, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah založený

zmluvou o úvere č. 4193648 zo dňa 29.04.2009, pričom v ten istý deň žalovaná vystavila veriteľovi
zmenku v zmysle čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu uvedená
zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný
veriteľ a následne žalobca domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za
obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného

ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť
a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým
mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie
sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva ,

ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR
vo veci 4Obo 161/2007). Ustanovenie článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve
o úvere zo dňa 28.08.2009 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka na ochranu spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi
tohtozáväzkovéhovzťahuapretozmenku,ktorábolavystavenánazákladetohtozmluvnéhodojednania

je potrebné považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná vzhľadom
na vyššie uvedené. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru

síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danom spore
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady

č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Vtakomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval

a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavenímzmenkyvrozsahunadzákonompovolenýlimit,vzhľadomnapovahutohtocennéhopapiera,
bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade

takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto
závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava, platná do 31. 12. 2010, umožňovala
používaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretožekeďžezmenkovéprávoakotakévsúdnomkonaní
znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá

umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je
nepoužiteľná. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť
platný zmenkový záväzok.
Na záver súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach súdov v
rámci Slovenskej republiky sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 20. októbra

2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberalo posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou,
pričom podľa stanoviska z tohto zasadnutia, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne
námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného ,
je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces

dosahuje. Súd zohľadnil aj záver spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s
prejednávanou vecou. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak procesne úspešnej strane sporu,
t.j. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne zo spisu nevyplývajú a
vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.