Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213766
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615213766.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, dieťa rodičov J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. X,
X., zastúpená JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom T.G. Masaryka 29, Lučenec, otca Y. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX, U., zastúpený JUDr. Michalom Matalom, advokátom, so sídlom
M. Rázusa 19, Lučenec, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny K., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca maloletého
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 12. 04. 2017 č. k. 5P/59/2015 - 200, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že otec Y. Q. j e p o v i n n ý zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý párny týždeň
od piatka od 15.00 h do piatka nasledujúceho týždňa do 15.00 h tak, že v období školského vyučovania
prevezme maloleté dieťa v stanovenú dobu spred budovy školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa
navštevuje a v stanovenej dobe maloleté dieťa vráti do školského zariadenia; v období mimo školského

vyučovania prevezme maloleté dieťa v stanovenú dobu pred bydliskom matky maloletého dieťaťa a
v stanovú dobu maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa odovzdá pred bydliskom matky maloletého
dieťaťa.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že matka J. K. j e p o v i n n á zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý nepárny týždeň
od piatka od 15.00 h do piatka nasledujúceho týždňa do 15.00 h tak, že v období školského vyučovania
prevezme maloleté dieťa v stanovenú dobu spred budovy školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa

navštevuje a v stanovenej dobe maloleté dieťa vráti do školského zariadenia; v období mimo školského
vyučovania prevezme maloleté dieťa v stanovenú dobu pred bydliskom matky maloletého dieťaťa a
v stanovú dobu maloleté dieťa otcovi maloletého dieťaťa odovzdá pred bydliskom matky maloletého
dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.
k. 9P/40/2015 - 24 zo dňa 18. 08. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 08. 2015 čo do výroku o
zverenímaloletejF.Q.,doosobnejstarostlivostiotca,akoaj výrokuovýživnomazverilmaloletédieťado

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň od piatka od 15.00 h do piatka
do 15.00 h tak, že si prevezme maloletú v stanovenej dobu spred budovy školy a vráti ju v stanovenej
dobe do školského zariadenia. Rozhodol, že matka maloletého dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnústarostlivosť o maloleté dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku každý nepárny týždeň od piatka
od 15.00 h do piatka do 15.00 h tak, že si prevezme maloletú v stanovenej dobe spred budovy školy a
vrátijuvstanovenejdobedoškolskéhozariadenia.Uložilpovinnosťkaždémurodičoviodovzdaťmaloleté

dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami a dieťa na styk s druhým rodičom
riadne pripraviť. Otcovi maloletého dieťaťa uložil prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v
sume 100,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré výživné je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy mesačne predom do 20. dňa toho-ktorého mesiaca. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, a to po doplnení dokazovania, keď Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoP/23/2016 - 93 zo dňa 29. 04. 2016 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie
po doplnení dokazovania vrátane znaleckého dokazovania mal za preukázané, že maloletá F. Q. je

dcérou matky J. K. a Y. Q.. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti X rokov, z ktorého vzťahu
pochádza aj brat maloletej J. Q., nar. XX. XX. XXXX. Od apríla 2015 rodičia maloletého dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti, keď matka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu existencie nového
partnerského vzťahu s R. K., s ktorým neskôr uzavrela manželstvo. Rozsudkom Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 9P/40/2015 zo dňa 18. 08. 2015 súd schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletých detí

tak, že obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať
na výživu maloletého J. sumou 50,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 30,- Eur mesačne,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 08. 2015. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.
k. 5P/59/2015 - 69 zo dňa 12. 02. 2016 bol syn J. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého J. mesačne sumou 60,- Eur od 12. 02. 2016. Súd prvej

inštancie v súlade so závermi uznesenia odvolacieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/23/2016 - 93 zo dňa 29. 04. 2016 doplnil
dokazovanie. Zo Znaleckého posudku č. 8/2016 zo dňa 11. 11. 2016 znalkyne z odboru psychológie,
odvetvie klinická psychológia detí a poradenská psychológia Y.. R. X. mal za preukázané, že obaja
rodičia majú osobnostné vlastnosti vhodné na výchovu dieťaťa, kedy osobnostné vlastnosti rodičov

u každého rodiča sú iné. Osobnostné vlastnosti oboch predurčujú byť dobrými rodičmi. Obaja majú
rovnaký negatívny vplyv na maloletú tým, že majú vzájomné konflikty, čo je pre dieťa zaťažujúce. Otec
dieťaťa vnáša do výchovy konvenčnosť, spoločenské hodnoty, vzdelanie, matka emocionálnu blízkosť s
dieťaťom. Súd vyhodnotil, že otec má vytvorené lepšie materiálne podmienky, má väčší priestor v dome,
avšak dieťa u neho je viac osamotené. Materiálne a bytové podmienky u matky vzhľadom pre veľký

počet osôb nie sú dostatočné, avšak nevylučujú schopnosť matky zabezpečiť pre maloletú potrebné
výchovné podmienky, teda neeliminujú matku z možnosti vychovávať maloletú dcéru. Súd ustálil, že
tak by tomu bolo len v prípade, keby prostredie matky škodlivo vplývalo na maloleté dieťa. Poukázal
na to, že prítomnosť detí v domácnosti matky okrem najstaršej dcéry manžela matky, majú na dieťa
pozitívny vplyv a dieťa ich aj pozitívne vníma. Vo vzťahu k najstaršej dcére manžela matky, maloletej T.,

s ktorou majú vzájomne negatívny vzťah, súd poukázal na to, že T. bude od septembra študovať v P. P.
na H., bude bývať u T. I., takže domov bude chodievať len na víkendy. Okolnosť, že otec v sprievode
maloletej navštevuje pohostinské zariadenie v obci, súd nepovažoval za okolnosť, ktorá by vylučovala
náležitú starostlivosť otca o maloleté dieťa. S prihliadnutím k tomu, že matka maloletého dieťaťa v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa, skúmal aj otázku, či matka

vzhľadom k tehotenstvu, pôrodu a starostlivosti o novonarodené dieťa bude vedieť zabezpečiť výchovu
maloletej F.. S prihliadnutím na to, že matka maloletého dieťaťa je matkou už dvoch detí, ustálil, že
pôrod a neskôr starostlivosť o novonarodené dieťa nepredstavuje také riziko, aby sa matka nevedela
postarať o maloletú F.. Poukázal na to, že matka je zdravá; čo sa týka maloletej, je dostatočne aktívna
aj počas tehotenstva, pretože pravidelne realizuje styk s maloletou F. a stará sa o svoju domácnosť.

Ustálil, že zabezpečiť návštevu školy maloletou F. je matka rovnako schopná ako otec, keď matka
vlastní motorové vozidlo, má aj vodičské oprávnenie a vozidlo aj používa. Súd dospel k názoru, že obaja
rodičia sú schopní zabezpečiť výchovu maloletej. Matka a preukázateľne zaujíma o školu maloletého
dieťaťa, má záujem o maloleté dieťa. Keďže obaja rodičia sú schopní vychovávať maloleté dieťa, súd
ďalej skúmal, u ktorého z rodiča sú vytvorené lepšie výchovné podmienky a v tejto súvislosti skúmal

aj názor maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa bolo vypočuté súdom, nezávisle od výsluchu súdom bolo
vypočuté kolíznym opatrovníkom a pohovor s dieťaťom vykonala aj znalkyňa Y.. R. X.. Vo všetkých
prípadoch bolo bez akýchkoľvek pochybností súd zistil, že maloletá chce byť vo výchovnom prostredí
oboch rodičov, chce byť u každého z nich rovnako dlhú dobu, pričom v súčasnej dobe (v čase zverejniaotcovi) preferuje matku. Maloletá napriek svojmu nízkemu veku má v tejto otázke veľmi jasno. Súd
prihliadol k názoru maloletého dieťaťa a vyhovel tak aj návrhu matky, ktorá súhlasila v priebehu konania
aj so zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kedy maloleté dieťa

bude striedavo u toho-ktorého rodiča v týždenných intervaloch od piatka, pričom súd poukázal na to, že
spôsob striedavej starostlivosti súdom je vyrovnanejší a spravodlivejší pre rodičov, kedy obaja rodičia
budú môcť byť s maloletou nielen počas školského týždňa alebo len počas víkendov, ale striedavo, čo
bude aj na prospech maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, súd poukázal na
to, že otec maloletého dieťaťa v priebehu konania žiadal výživné neurčiť, matka v prípade striedavej

starostlivosti navrhla určiť výživné v sume 100,- Eur mesačne. Súd na základe zisteného skutkového
stavu dospel k záveru, že je v schopnostiach, možnostiach otca a záujme maloletého dieťaťa, aby otec
maloletého dieťaťa prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- mesačne, keď mal preukázaný
priemerný príjem za obdobie od januára 2015 do septembra 2015 vo výške 840,87 Eur, v januári 2017
mal príjem 1 253,31 Eur, vo februári 2017 752,57 Eur a v marci 2017 vo výške 862,73 Eur s poukazom
na to, že otec obýva rodinný dom spolu s jeho matkou, poplatky za bývanie činia mesačne okolo 80,-

Eur, má jednu vyživovaciu povinnosť voči J. Q. vo výške 60,- Eur mesačne. Náklady otca na cestovnom
pri striedavej starostlivosti budú činiť cca 65,- Eur v školskom roku a u matky cca 25,- Eur. Matka u
svojho zamestnávateľa dosiahla priemerný mesačný zárobok 379,08 Eur, avšak od mesiaca apríl 2017
bude čerpať materskú dovolenku, jej príjem bude nižší. Súd pri určení vyživovacej povinnosti otca k
maloletému dieťaťu vzal do úvahy aj náklady spojené s kupovaním O. N. a cestovným na rehabilitáciu po

absolvovaní operácie V. maloletej. Príjem otca za I. štvrťrok 2017 dosiahol priemerne mesačne 956,20
Eur, vzhľadom na to, že pracuje na polovičný úväzok, má otec dieťaťa aj iné možnosti zárobku. Naopak,
matka bude poberať rodičovský príspevok, jej možnosti a schopnosti mať ďalší zdroj príjmov nie sú
žiadne. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že je daný dôvod na určenie výživného vo výške
100,- Eur mesačne so strany otca s prihliadnutím aj na zvýšené potreby dieťaťa vzhľadom k jej veku a

zdravotnému a zdravotnému stavu.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa, a to proti výrokom I., II., III., IV. a V. V odvolaní uviedol, že má za to, že nie sú splnené podmienky
pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Od posledného

rozhodnutia, keď súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti
otca, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 08. 2015, nedošlo k takej podstatnej zmene, ktorá
by odôvodňovala nové rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že matka podala nový návrh o zverenie do
starostlivosti a úpravu práv a povinností len po uplynutí 21 dní od právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 9P/40/2015. V odvolaní uvádzal, že maloletá má u otca vytvorené vhodnejšie

výchovné podmienky, vrátane zabezpečenia stability výchovného prostredia v rodine a zabezpečenia
pravidelnosti pri plnení školských úloh. V konaní bolo preukázané, že maloletá má závažné zdravotné
problémy, pričom otec vie zabezpečiť vhodnejšie pravidelnosť návštev lekára. Matka dňa XX. XX.
XXXX porodila svoje tretie dieťa a vzhľadom na túto skutočnosť si je ťažko predstaviť, že by vedela
vhodne zabezpečiť všetky vyššie uvedené potreby maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že maloleté

dieťa sa aj pri svojom výsluchu vyjadrilo, že nemá dobrý vzťah s dcérou terajšieho manžela svojej
matky T., ako aj so svojím starším bratom J.. Takéto prostredie by, podľa názoru otca, nevytváralo pre
maloletú stabilné výchovné prostredie. Pokiaľ sa maloletá vyjadrila, že má záujem o striedavú osobnú
starostlivosť, zrejme išlo o to, že celkom nechápe zmysel a význam tohto inštitútu, resp. že nechce
poškodiť žiadnemu zo svojich rodičov. V prítomnosti otca sa opakovane maloletá spontánne vyjadrila, že

jej vyhovuje doterajší systém, keď je zverená do starostlivosti otca. Namietal nevykonateľnosť výrokov
II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, keď súd v týchto rozsudkoch zaviazal obidvoch rodičov prevziať
maloletú v stanovenej dobe spred budovy školy a vrátiť ju v stanovenej dobe do školského zariadenia,
čo v praxi nie je možné realizovať pre školské prázdniny. Navrhol, aby maloleté dieťa zostalo v osobnej
starostlivosti otca a zároveň, aby bol upravený styk matky s maloletou F., a to každý párny týždeň od

piatku od 15.00 h do najbližšej nedele do 17.00 h a zároveň, aby matka bola povinná prispievať na výživu
maloletej primeranou sumou. Určenie povinnosti otca prispievať matke na maloleté dieťa výživným vo
výške 100,- Eur mesačne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, takto určená vyživovacia povinnosť
nezodpovedá schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom otca a ani oprávneným potrebám
dieťaťa. Finančné možnosti a majetkové pomery otca sú limitované jeho vyživovacou povinnosťou k

staršiemu synovi J., ako aj ďalšími nevyhnutnými nákladmi. Poukázal na to, že má priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 750,- Eur, v odvolaní uviedol pravidelné mesačné výdavky - splátka úveru na
rekonštrukciu domu 380,- Eur, náklady spojené s bývaním 80,- Eur, výdavky na vozenie dcéry z Y. do K.
80,-Eur,výživnépresynaJ.60,-Eur,strava,ošatenie,hygienicképotrebyaostatné 150,-Eurmesačne.Poukázal na výšku vyživovacej povinnosti určenej na staršieho syna J. a disproporciu v rozhodnutí súdu,
keď súd v jednom konaní priznal staršiemu súrodencovi zverenému do starostlivosti matky podstatne
nižšiu sumu výživného a podstatne mladšiemu súrodencovi, ktorý bol zverený do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, priznal 100.- Eur mesačne. Má za to, že nie je namieste určenie
povinnosti platiť výživné na maloletú pre otca v prípade striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

4. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním
otca nesúhlasí, skutkové zistenia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu vychádzajú z vykonaného

dokazovania. Má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pričom právne posúdenie
vykonal zo skutkových okolností prípadu. Poukázala na to, že súd pri rozhodovaní o zmene rozsudku
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti vychádza zo skutkového stavu, ktorý existuje v čase
rozhodovania, pričom súd rozhodoval s odstupom jedného roka a osem mesiacov od ostatnej úpravy.
Pre dôvodnosť zmeny predošlého súdneho rozhodnutia nie je ani tak podstatný časový odstup, ale
to, či v medziobdobí došlo k podstatnej zmene pomerov, odôvodňujúcich zmenu súdneho rozhodnutia.

Poukázala na zmenu pomerov, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním a najmä znaleckým
skúmaním a tiež výsluchom maloletého dieťaťa, ktoré prejavilo vôľu zmeniť doterajší stav osobnej
starostlivosti poskytovanej zo strany otca na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Uviedla,
že dcéra sa pravidelne pýta, kedy už bude môcť byť u matky rovnako dlho ako u otca. Nesúhlasí s
tvrdením, že maloleté dieťa má v domácnosti otca vytvorené vhodnejšie výchovné podmienky, vrátane

pravidelnosti pri plnení školských úloh. Od času, ako maloletá začala navštevovať základnú školu
bola zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom sa u dieťaťa prejavovali problémy s dosiahnutým
prospechom a pripravenosťou na vyučovanie, výsledkom čoho je špeciálny učebný program. Výchovné
prostredieuotcanebolobezchybné,keďžetopreukázališkolskévýsledkymaloletéhodieťaťa.Nesúhlasí
s tvrdením otca, že vie vhodnejšie zabezpečiť pravidelnosť návštev lekára, poukázala, že ona bola

s maloletým dieťaťom aj hospitalizovaná v súvislosti s operáciou maloletého dieťaťa, zabezpečila jej
príchod aj odchod do nemocnice, pričom aj pooperačnú liečbu v podobe rehabilitácie zabezpečovala
ona v rozsahu, ako jej to otec dovolil. Čo sa týka nákladov v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom
dcéry, poukázala na to, že dieťa vyžaduje špeciálnu N. N. vyrábanú ručne na mieru, ona naposledy
zakupovala J. N. v apríli 2017. Nestotožňuje sa s názorom otca, že z dôvodu narodenia jej dieťaťa by

nevedela vhodne zabezpečiť všetky potreby maloletej F.. Potvrdila, že ich domácnosť je viacčlenná,
avšak všetci jej členovia presne poznajú svoje postavenie v rodine a úlohy s tým spojené, pričom
prejavom bezproblémového fungovania ich rodiny je aj skutočnosť, že maloleté deti, ktoré sú jej členmi,
dosahujú v škole výborný prospech. Neboli zaznamenané ani žiadne výchovné problémy s maloletými
deťmi, ich domácnosť je čistá, harmonická a všetci členovia rodiny v nej majú svoje miesto a môžu ju

bezvýhradne považovať za svoj domov. Chcela by takýto domov vytvoriť aj pre maloletú F.. Pri pobyte
maloletej F. v jej domácnosti si všíma pozitívum, že sa snaží v rodine napodobňovať staršie deti; sama
sa rozhodne urobiť si úlohy vtedy, keď si úlohy idú robiť staršie deti. Sama vykonáva hygienické návyky,
za sebou si uprace tak, ako sú na to zvyknuté staršie deti, ktoré sa pre ňu stávajú prirodzeným vzorom
správania. V domácnosti otca maloletá nemá osobu, ktorá by sa jej bez časového obmedzenia venovala.

Otec je pracovne vyťažený, v dôsledku čoho nemá na maloletú dostatok času. Brat J. žije v spoločnej
domácnosti s ňou a otca chodí len navštevovať. V dome otca žije matka otca maloletého dieťaťa, ktorá
však vzhľadom na svoj vek a tiež zdravotný stav, nie je dieťaťu rovnocennou partnerkou pri uspokojovaní
jeho záujmov. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca ohľadom výšky vyživovacej povinnosti poukázala na
to, že otec sám predložil súdu potvrdenie, z ktorého je zrejmé, že v roku 2016 dosahoval priemerný čistý

mesačný príjem vo výške 842,17 Eur. K výdavkom, ktoré uviedol ako splátku úveru na rekonštrukciu
domu v sume 380,- Eur a tiež vozenie dcéry z X. do K., poukázala na to, že výživné na maloleté
dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča; otcovi dieťaťa nevznikajú žiadne výdavky
na cestovanie do práce. Vzhľadom na to, že jej majetkové pomery nedosahujú úroveň majetkových
pomerov, schopností a možností na strane otca, považuje určenie vyživovacej povinnosti k maloletej F.

zo strany otca v sume 100,- Eur za správne rozhodnutie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo všetkých odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa
navrhol rozsudok súdu v časti striedavej starostlivosti, ako aj v časti výživného potvrdiť z dôvodu vecnej

správnosti. K vyjadreniu otca, že maloletá F. nechápe zmysel a význam inštitútu striedavej osobnej
starostlivosti, poukázal na to, že maloleté dieťa bez problémov a ochotne pri pohovore komunikovalo bez
známok nervozity alebo podráždenia. Na otázky odpovedalo jasne a zrozumiteľne, vyjadrovalo sa samo
spontánne. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na to, že sa cíti dobre u otca aj matky, bolo želaníma rozhodnutím dieťaťa stráviť jeden týždeň s otcom a jeden týždeň s matkou. Dieťa sa vyjadrilo, že
striedanie by malo prebiehať v piatok poobede v škole, následne by strávila víkend s jedným z rodičov,
ktorý by ju potom nosil do školy od pondelka až do štvrtka a v piatok by pre dieťa prišiel druhý rodič. Dieťa

sa zároveň vyjadrilo, že o tomto svojom rozhodnutí povedalo aj otcovi, vie, že sa mu to nebude páčiť,
že s týmto pravdepodobne nebude súhlasiť. Vyslovilo, že aj napriek tomu je rozhodnuté bývať striedavo
u obidvoch rodičov. Kolízny opatrovník poukázal na to, že bolo evidentné, že maloleté dieťa o tom
premýšľalo, o čom svedčí aj fakt, že striedanie chce realizovať v piatok, nakoľko počas víkendu si chce
užiť toho-ktorého rodiča a potom nastúpia školské povinnosti. Svoj postoj dieťa opakovane potvrdilo aj

svojouvýpoveďoupriamonasúdnompojednávaní.Pokiaľotecpoukazovalnanevykonateľnosťsúdneho
rozhodnutia v časti, kde súd zaviazal rodičov prevziať maloletú F. spred budovy školského zariadenia
a následne ju vrátiť do školského zariadenia, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol, aby sa
striedavá osobná starostlivosť prispôsobila obdobiu školských prázdnin v tom zmysle, že si rodičia budú
preberať a odovzdávať maloletú dcéru pred bydliskom toho-ktorého z rodičov. Vo vzťahu k poukazovaniu
otca na nie dobrý vzťah maloletej F. s dcérou terajšieho manžela matky dieťaťa, T. K., poukázal kolízny

opatrovník na skutočnosť, že menovaná maloletá začne od septembra 2017 navštevovať H. v P. P., kde
bude bývať u svojich T. I.. Zároveň poukázal na to, že je na zvážení, či za predpokladu, že by maloletá
F. mala zlé vzťahy s maloletou T., ako aj starším bratom J., by chcela bývať aj v domácnosti matky.
Vo vzťahu k určeniu výživného poukázal na to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa podieľalo na
životnej úrovni svojich rodičov, a preto navrhuje rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a §
66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch I., IV., V a VI podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
a rozsudok okresného súdu v časti, týkajúcej sa miesta a spôsobu odovzdávania maloletého dieťaťa v
období mimo školského vyučovania v zmysle § 388 CSP zmenil (výroky II. a III.).

7. Podľa § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od
01. 07. 2016 nadobudli právnu účinnosť nové procesné predpisy, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimo sporový poriadok, ktoré sa v zmysle
vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použijú aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti týchto zákonov.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá
sa podaným návrhom domáhala zmeny úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu
a rozhodol tak, ako je uvedené vyššie, pričom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.

9P/40/2015 - 24 zo dňa 18. 08. 2015 čo do výroku o zverení maloletého dieťaťa tak, že maloleté
dieťa zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom zabezpečovanie osobnej starostlivosti tým-
ktorým rodičom vymedzil na týždenné obdobie vždy od piatka od 15.00 h do piatka nasledujúceho týždňa
do 15.00 h. Zároveň určil prevzatie maloletého dieťaťa v stanovenej dobe tým-ktorým rodičom spredbudovy školy s tým, že rodič dieťa v stanovenej dobe vráti do školského zariadenia. Súd zároveň určil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 100,- Eur mesačne splatné k rukám matky
dieťaťa vždy mesačne predom do 20. dňa toho-ktorého mesiaca. Preskúmaním veci odvolací súd zistil,

že pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie
skutkového stavu a na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom s výnimkou miesta odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa v období mimoškolského
vyučovania. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav odvolací súd uvádza, že s
rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí (s výnimkou určenia miesta

odovzdávania maloletého dieťaťa v období mimoškolského vyučovania) sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje, rovnako sa stotožňuje aj s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a na tieto
v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie
rozhodol vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu, pričom prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom. Súd prvej inštancie v časti úpravy rodičovských práv a povinnosti,

čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté dieťa, správne prihliadol na
závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie, prihliadol na názory
maloletého dieťaťa, ktoré súd mal nepochybne zistené nielen z výpovede maloletého dieťaťa v konaní
pred súdom, ale aj z vyjadrenia maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom, ktorý o pohovore s
maloletým dieťaťom podal súdu písomnú správu, ako aj z vyjadrenia maloletého dieťaťa pred znalkyňou,

ktorávovecipodávalaznaleckýposudok.Súdprvejinštanciedôsledneaplikovalustanovenie§24ods.4
Zákona o rodine a rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom,
prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, pričom otázku
striedavej starostlivosti správne právne posúdil v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého,
ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obaja rodičia

záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme
dieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťousúhlasí
aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme
dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že striedavá osobná starostlivosti
budevzáujmemaloletéhodieťaťa,sktorýmnázoromsavplnomrozsahustotožňujeajodvolacísúd.Súd

prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na názor maloletého dieťaťa, aplikujúc správne ustanovenie §
38ods.2CMP.Sprihliadnutímnavekmaloletéhodieťaťa,maloletédieťajeschopnévyjadriťsamostatne
svoj názor, čo v konaní pred súdom bolo nepochybne zistené, čo súd náležitým spôsobom uviedol aj
v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď poukázal na to, že súd jednak z výsluchu dieťaťa, z pohovoru
maloletého dieťaťa, ktorý vykonal kolízny opatrovník, ako aj z pohovoru znalkyne s maloletým dieťaťom

mal bez akýchkoľvek pochybnosti zistené, že maloleté dieťa chce byť vo výchovnom prostredí oboch
rodičov, a to u každého z nich rovnako dlhú dobu. Z týchto dôvodov odvolaciu námietku otca v podanom
odvolaní, že vo vzťahu k vyjadreniu maloletého dieťaťa zrejme išlo o to, že celkom nechápe zmysel a
význam inštitútu osobnej striedavej starostlivosti, resp. že nechce poškodiť žiadnemu zo svojich rodičov,
nemožno považovať za dôvodnú. Odvolací súd uvádza, že nemožno bagatelizovať názor maloletého

dieťaťa a súd prvej inštancie na názor maloletého dieťaťa pri rozhodovaní vo veci správne prihliadol.
Rovnako nemožno považovať za dôvodné ani ostatné odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa vo
vzťahu k rozhodnutiu súdu v časti rozhodnutia o osobnej striedavej starostlivosti o maloleté dieťa, keďže
z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, a je to zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie, že obidvaja rodičia sú schopní vychovávať maloleté dieťa, keď majú osobnostné

vlastnosti vhodné na výchovu dieťaťa. Súd sa náležitým spôsobom vysporiadal aj so schopnosťou matky
s prihliadnutím na materiálne a bytové podmienky, ako aj zabezpečovanie starostlivosti o novonarodené
dieťa matky, so schopnosťou matky zabezpečiť pre maloletú F. potrebné podmienky. Rovnako nie je
dôvodom pre prípadné iné rozhodnutie súdu, čo sa týka osobnej striedavej starostlivosti rodičov o
maloleté dieťa, v odvolaní uvádzané negatívne vzťahy maloletého dieťaťa s najstaršou dcérou manžela

matky maloletého dieťaťa, T. K., starším bratom maloletej F. J., keď je potrebné prisvedčiť vyjadreniu
kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, že je na zvážení, či za predpokladu, že by maloletá F. mala
zlé vzťahy s maloletou T., ako aj so starším bratom, chcela bývať aj v domácnosti matky, pričom
záujem maloletého dieťaťa bývať v domácnosti matky nepochybne zistený bol. Odvolací súd uvádza,
že prípadné nezhody medzi maloletým dieťaťom a T. K. s prihliadnutím na skutočnosť, že táto začne

od septembra 2017 navštevovať H. v P. P. a počas školského vyučovania nebude bývať v domácnosti
matky, počas dní školského vyučovania medzi deťmi nebudú môcť vznikať. Je úlohou matky maloletého
dieťaťa, aby prípadné nezhody medzi maloletou F. a T. eliminovala, pričom existencia prípadných
nezhôd však nie je takou skutočnosťou, ktorá by bránila úprave rodičovských práv a povinností kmaloletému dieťaťu spôsobom, ako rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že ani ďalšie
odvolacienámietkyotcavovzťahukrozhodnutiusúdu,ktorýmmaloletédieťazverildostriedavejosobnej
starostlivosti oboch rodičov, nemožno považovať za dôvodné, pričom odvolací súd uvádza, že súd

prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal so všetkými námietkami otca
maloletého dieťaťa, ktoré už uviedol aj v konaní pred súdom prvej inštancie a opakovane ich uvádzal
aj v odvolaní. V konaní neboli preukázané také skutkové okolnosti, ktoré by matku maloletého dieťaťa
diskvalifikovali z vykonávania osobnej starostlivosti o maloleté dieťa tak, ako vo veci rozhodol súd prvej
inštancie.

14. Je však potrebné prisvedčiť námietke otca proti časti rozhodnutia súdu, keď súd prvej inštancie
rozhodol, že rodičia majú prevziať maloleté dieťa v stanovenú dobu spred budovy školy a vrátiť ju v
stanovenej dobe do školského zariadenia, čo nie je možné realizovať v praxi pre školské prázdniny,
pričom kolízny opatrovník v podanom vyjadrení navrhol pre obdobie školských prázdnin preberanie a
odovzdávanie dieťaťa pred bydliskom toho-ktorého rodiča. Keďže v tejto časti, čo sa týka odovzdávania

a preberania maloletého dieťaťa, odvolací súd dospel preskúmaním veci k názoru, že je potrebné
prisvedčiť odvolacej námietke otca, rozsudok súdu prvej inštancie, týkajúci sa obdobia mimoškolského
vyučovania v zmysle § 388 CSP zmenil, pričom však vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie,
keďže zmena rozhodnutia sa netýka zistenia iného skutkového stavu. Preto odvolací súd rozhodol tak,
že v období mimoškolského vyučovania prevezme v stanovenú dobu ten-ktorý rodič pred bydliskom

matky dieťaťa a v stanovenú dobu pred bydliskom matky dieťaťa maloleté dieťa ten-ktorý rodič druhému
rodičovi dieťa odovzdá.

15. Čo sa týka rozsudku súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu sumou
100,- Eur, odvolací súd v zhode už s vyššie uvedeným poukazuje na to, že aj v tejto časti v plnom

rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením
rozhodnutia stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie
vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu napriek tej skutočnosti, že maloleté
dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, správne aplikoval ustanovenie
§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže majetkové pomery otca

maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli v porovnaní s majetkovými pomermi
matky maloletého dieťaťa také, že otec maloletého dieťaťa je schopný bez ujmy na svojej vlastnej
výžive prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom súd správne konštatoval zvýšené náklady so
zabezpečením starostlivosti o maloleté dieťa predovšetkým vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa (na
čo nakoniec v odvolaní poukazoval aj otec maloletého dieťaťa), je v záujme maloletého dieťaťa, aby

otec prispieval na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa matke maloletého dieťaťa,
čo je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov je ich zákonná povinnosť, pričom táto zákonná povinnosť predchádza, má prednosť
pred inými výdavkami povinného rodiča. Súd prvej inštancie náležite zdôvodnil, na základe akých
skutkových zistení a z akých dôvodov určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, ako

aj jej výšku, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach na strane otca poskytovanie výživného maloletej
F. v sume 100,- mesačne, berúc do úvahy aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k synovi J. Q., ktorá
vyživovacia povinnosť je stanovená sumou 60,- Eur mesačne. Nemožno prihliadať na námietku otca o
neprimeranosti určenia výšky vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej F. s prihliadnutím na určenú

výšku výživného vo vzťahu k J. Q., keď súd u každého dieťaťa pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti je povinný dôsledne prihliadať nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, ale aj na potreby dieťaťa, ktoré sú u každého dieťaťa iné s prihliadnutím nielen na jeho vek, ale
aj zdravotný stav dieťaťa, ostatné potreby maloletého dieťaťa. Súd správne konštatoval zvýšené nároky
maloletého dieťaťa s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého dieťaťa. Odvolací súd teda rozhodnutie

súdu prvej inštancie aj vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého
dieťaťa výživným v sume 100,- Eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku, považuje za vecne správne,
preto rozsudok súdu aj v tomto výroku (V. súdu prvej inštancie) z dôvodu vecnej správnosti v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. Hoci otec maloletého dieťaťa nepodal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VI.,
ktorým súd rozhodol, že takto určené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy mesačne
predom do 20. dňa toho-ktorého mesiaca s prihliadnutím k tomu, že odvolací súd v predmetnej veci,
keďže sa jedná o konanie súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, nie je viazaný rozsahomodvolania a berúc do úvahy, že výrok súdu prvej inštancie VI. je závislým výrokom vo vzťahu k výroku
súdu prvej inštancie V., podrobil preskúmaniu a potvrdil z dôvodu vecnej správnosti aj výrok VI. rozsudku
súdu prvej inštancie. O povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 57 CMP rozhoduje súd len na

návrh, pričom vo vzťahu k trovám odvolacieho konania takýto návrh účastníkmi konania podaný nebol,
z týchto dôvodov odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval. Okrem toho odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).