Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/306/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104133975
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8104133975.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: C.. R. U., O..: XX.X.XXXX,

V. V. XX, XXX XX P.Š., zastúpeného JUDr. Monikou Mattovou, advokátkou, Zvonárska 8, 040 01 Košice,
proti žalovaným: 1. DOBRO, s.r.o. Prešov, Sekčovská 54, 080 01 Prešov, IČO: 36 493 279, a X. U..
R. Z., O..: XX.X.XXXX, E. XX, XXX XX P., obaja zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná
137, 080 01 Prešov, o vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania na účet právneho zástupcu

žalovaného v 1. rade v rozsahu 100 %.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania na účet právneho zástupcu
žalovaného 2. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 22.12.2004 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by rozhodol,
že žalovaný, ktorým bolo v tom čase Mesto Prešov, je povinný vydať mu nehnuteľnosť označenú na
vytyčovacom náčrte číslo 101/04 zo dňa 16.11.2004 - časť parcely M. XXX/XX o výmere 3.086 m2,
ktorá je súčasťou P.. Č.. XX/X, a Č. P.. Č.. XXX/XX o výmere 382 m2, ktorá je súčasťou parc. č. XX/X,

zapísaných na LV č. X, M.. Ú.. Š..

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - otec L. U., O.. X.XX.XXXX, zomrelý 26.12.1997,
bol vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti parcely č. XXX/XX o výmere 8.011 m2 orná pôda, kat.
územie Š., zapísané na G. Č.. XXX. Citovanú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva na základe výmeru
o vlastníctve pôdy zo dňa 18.3.1948. Ďalej uviedol, že žalobca na základe dedičského rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2004, nadobudol nehnuteľnosť - pozemok P.. Č.. XXX/XX v celosti

do výlučného vlastníctva, avšak nemôže túto nehnuteľnosť riadne užívať, nakoľko časť citovanej parcely
užíva žalovaný. K prevodu vlastníckeho práva na žalovaného k časti parcely Č.. XXX/XX o výmere
3.468 m2, ktorú drží žalovaný, nedošlo ani v prospech žalovaného, ani jeho právneho predchodcu.
Otec žalobcu ešte za života vyzval žalovaného listom na vydanie nehnuteľnosti, resp. majetkoprávne
vysporiadanie žalovaným užívanej časti nehnuteľnosti. Žalovaný však nárok neuznal a neoprávnene
užívanú časť parcely nevydal. Žalobca uviedol, že správa katastra vlastnícky evidovala parc. č. XXX/
XX o výmere 8.011 m2. Časť tejto parcely bola evidovaná ako súčasť parc. č. XX/X R. XX/X zapísanej

na LV v prospech žalovaného. Ďalej uviedol, že žiadal prešetriť a odstrániť evidovaný stav, a že Správa
katastra Prešov rozhodla vo veci tak, že zmenila výmeru parc. č. XXX/XX z výmery 8.011 m2 na 2.853
m2. Vyslovil názor, že rozhodnutie správneho orgánu nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k
nehnuteľnostiam. Žalobca je preto nútený domáhať sa ochrany vlastníckeho práva súdnou cestou.Pôvodnýžalovaný,MestoPrešov,vosvojompísomnomvyjadreníkžalobeuviedol,ženadobudolspornú
nehnuteľnosť ex lege v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. od Československého štátu, k čomu predložil

fotokópiu delimitačného protokolu (podľa ktorého bol predmetom delimitácie prevod nehnuteľností
evidovaných na LV 2 v katastrálnom území P., O. Š., F. R. Š. na Mesto Prešov, a delimitácia sa
uskutočnila k 15.4.1992), a vzniesol námietku vydržania. Žiadal, aby sa súd zaoberal nadobudnutím
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Mestom Prešov na základe vydržania. Namietal aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu s tým, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že je oprávneným dedičom po nebohom

p. L. U. na základe ukončeného dedičského konania.

Počas konania žalobca oznámil (č.l. 56), že žalovaný previedol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu,
na iný subjekt, a to X. Z. M. P., a navrhol, aby súd z tohto dôvodu pripustil vstup tohto subjektu do konania
namiesto pôvodného žalovaného. Súd tomuto návrhu vyhovel. Neskôr žalobca oznámil (č.l. 77), že
žalovaný previedol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, na U.. R. Z.Č., a navrhol, aby súd pripustil

jej vstup do konania na miesto pôvodného žalobcu, a následne s poukazom na následne vykonanú
dobrovoľnú dražbu a skutočnosť, že vydražiteľom nehnuteľnosti bola spoločnosť DOBRO, s.r.o., aby
súd ako s odporcom konal s touto spoločnosťou (č.l. 122). Súd týmto návrhom vyhovel a pripustil, aby
do konania na miesto pôvodného žalovaného vstúpila spoločnosť DOBRO, s.r.o.. Žalobca potom na
pojednávaní 27.5.2009 upresnil predmet vydania podľa ním predkladaného geometrického plánu, a súd

túto zmenu návrhu pripustil.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný Dobro, s.r.o. na pojednávaní 16.3.2009 uviedol, že
nehnuteľnosť nadobudol v dobrovoľnej dražbe. Zo strany žalobcu nebol podaný návrh na určenie
neplatnosti dražby. Došlo teda k prechodu vlastníckeho práva, a žalobcovi zostalo len právo žiadať

náhradu škody od navrhovateľa dražby. Neskôr žalovaný k tomu doplnil, že príklep licitátora na
dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v
zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Takýto prechod práva je právnou skutočnosťou, ktorú ani nie
je možné preskúmavať v rámci iného konania ako konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zákona č.
527/2002 Z.z. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná

v trojmesačnej prekluzívnej lehote počítanej od konania dobrovoľnej dražby, nebolo súdom určené, že
dražba je neplatná, nemôže nikto spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe.

Súd obsadený predchádzajúcim zákonným sudcom žalobe vyhovel a Krajský súd v Prešove jeho
rozsudok potvrdil, Najvyšší súd SR však uznesením sp. zn. 3 Cdo 186/2010 zo dňa 16.12.2010

potvrdzujúci rozsudok Krajského súd v Prešove na základe dovolania žalovaného zrušil a vyslovil právny
záver, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré
začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z., a že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní
podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Následne Krajský súd v

Prešove uznesením sp. zn. 10Co/3/2011 a 10Co/72/2011 zo dňa 19.10.2011 s poukazom na právny
názor Najvyššieho súdu SR zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne posúdil vec, ak rozhodol o vydaní predmetu sporu žalobcovi, a
že v opätovnom rozhodnutí je potrebné vysporiadať sa aj so skutočnosťou, aké právne dôsledky má pri
dobrovoľnej dražbe skutočnosť, že oprávnená osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražby na súde do 3 mesiacov odo dňa príklepu.

Žalobca následne v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa s poukazom na ďalšie nakladanie s
nehnuteľnosťou, resp. prevod jej časti písomným podaním doručeným súdu 28.10.2013 žalobu rozšíril
aj voči U.. R. Z. ako žalovanej v 2. rade s poukazom na to, že nehnuteľnosť, ktorej vydania sa domáha,

je v súčasnosti aj súčasťou parciel evidovaných na liste vlastníctva v jej prospech. Súd jej vstup do
konania pripustil.

Po zmene zákonného sudcu (po zmene v obsadení súdu) žalobca písomným podaním zo dňa 24.6.2016
predložil zmenu žaloby, ktorú súd pripustil na poslednom pojednávaní, a žiadal, aby súd určil, že žalobca

je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok, parcela KN“C“ parcelné číslo XX/XX, druh pozemku:
ostatné plochy, o výmere 3.467 m2, identifikovanú geometrickým plánom číslo XXXXXXX-XX/XXXX,
vyhotoveným Progres GEO s.r.o., Masarykova 16, Prešov, IČO: 31688560, a zároveň, že žalovaný v 1.
rade a žalovaná v 2. rade sú povinní vydať žalobcovi túto nehnuteľnosť v lehote 3 dní od právoplatnostitohto rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Doplnil, že spornú nehnuteľnosť v celosti nadobudol
titulom dedenia po svojom otcovi, p. L. U., O.. X.XX.XXXX, zomrelom dňa 26.12.1997 s tým, že právny
predchodca žalobcu bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - P.. Č.. XXX/XX (zakreslená a označená vo

vytyčovacom náčrte vyhotovenom Progres GEO s.r.o. zo dňa 16.11.2004), ktorú nadobudol na základe
Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 18.3.1948 od Českosloveského štátu. Uviedol, že vzhľadom k tomu,
že súčasný stav v katastri nehnuteľností ohľadom vlastníctva spornej nehnuteľnosti svedčí v prospech
žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva.

Po prejednaní veci z tvrdení žalobcu a nižšie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca
sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti odvodzujúc ho od jeho
nadobudnutia dedením po svojom otcovi, ktorý ho mal predtým podľa žalobcu nadobudnúť na základe
predloženého výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 18.3.1948. V tomto výmere o vlastníctve pôdy (č.l. 5)
je na prednej strane ako meno prídelcu uvedené L. U., slobodný. Na druhej strane tohto výmeru je ako

prídelca uvedené odlišné meno L. U., slobodný, a to bez jeho ďalšej identifikácie a podpisu, a v článku
I. tohto výmeru je ďalej uvedené, že na základe prídelového plánu, vypracovaného miestnou roľníckou
komisiouvŠalgovik,potvrdenéhookresnouroľníckoukomisiouvPrešoveaschválenéhoPovereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 18.marca 1948 pod č. 2293/48 boli pridelené L. U.,
slobodný do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. území Š. o celkovej výmere 1.272 ha,

ktoré v prídelovom pláne sú označené takto: X..Č.. X. P..D..Č.. C.-X E. D. X. X.XXXX B., X..Č.. X.
P..D..Č.. X.-X roľa o výmere 0.7912. V článku II. tohto výmeru je ďalej uvedené, že nehnuteľnosti,
označené pod I., sú pridelené v celosti - za podmienok uvedených pod III. tohto výmeru a konečnoplatná
prídelová cena ako aj pozemnoknižné označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú
vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Prídelový plán a prídelová listina v konaní

predložené neboli.

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností, M.. Ú. Š., a to výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.5.2003
(č.l. 4), bol v čase jeho vyhotovenia L. U., rodné číslo: XX-XX-XX/XXX vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník parcely registra „E“ evidovenej na mape určeného operátu, parcelné číslo XXX/XX o výmere

8.011 m2 druh pozemku orná pôda. Podľa rozhodnutia Správy katastra Prešov číslo J. XXX/XXXX-M.
zo dňa 16.2.2004 (č.l. 15), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Katastrálneho úradu v Prešove číslo J.
XX/XXXX zo dňa 10.5.2004 (č.l. 19), však bola neskôr evidencia jeho vlastníckeho práva upravená,
keď Správa katastra Prešov rozhodla tak, že podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností - v katastrálnom operáte na liste vlastníctva (LV) 384 v časti majetková

podstata: na parcele registra W. M. XXX/XX namiesto výmery 8.011 m2 zapísala výmeru 2.853 m2.
Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia Správa katastra Prešov dospela k záveru, že v danom prípade
chyba vznikla v katastrálnom území Š. pri položke výkazu zmien XX/XX, keď sa podľa identifikácie
parciel č. XXXX/XX zo dňa 9.8.1994 v katastrálnom území Š. v katastrálnom operáte na G. XXX
zapísala nesprávna výmera 8.011 m2 parcely registra W. M. XXX/XX, pretože nebola odpočítaná

časť výmery, ktorá sa nachádza v intraviláne, a taktiež vznikla chyba, keď pri položke výkazu zmien
X/XX sa v katastrálnom operáte na G. XXX M..Ú.. Š. nevykonal zápis v súlade s došlou verejnou
listinou - rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č.j. ZRPS (zjednodušeného registra pôvodného stavu) X/XX zo dňa 24.9.1997, pretože
sa správne mala zapísať grafická výmera 2.853 m2 parcely registra W. M. XXX/XX. Správa katastra

Prešov preto dala do súladu stav popisných informácií so stavom geodetických informácií. Katastrálny
úrad v Prešove ako odvolací správny orgán podľa odôvodnenia jeho potvrdzujúceho rozhodnutia
pritom zistil, že na základe žiadosti o zápis do KN, prílohou ktorej bol výmer o vlastníctve pôdy zo
dňa 18.3.1948, identifikácia parciel a výpis z PK zaevidovanej v registri Z pod číslom XXXX/XX, bol
položkou výkazu zmien XX/XX na list vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Š. vykonaný zápis

vlastníckeho práva v prospech L. U. na parcelu č. XXX/XX, druh pozemku roľa o výmere 8011 m2.
Technickým podkladom pre zápis bola identifikácia parciel č. XXXX/XX zo dňa 9.8.1994. Identifikácie
nezohľadnila platný stav evidovaný v katastri nehnuteľností. V čase jej vyhotovenia už časť tejto
parcely bola zapísaná na liste vlastníctva č. 2 v prospech Mesta Prešov ako časť parcely registra
„N. Č.. XX/X. Ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodnutím Okresného úradu v Prešove,

odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.j. ZRPS 4/97 zo dňa 24.9.1997 bol
schválený zjednodušený register pôvodného stavu (ďalej len ZRPS) pre extravilán katastrálneho územia
Š. a zapísaný do katastra nehnuteľností číslom zmeny X/XX. Týmto číslom zmeny bola parcela registra„. Č.. XXX/XX zapísaná na nové tlačivo listu vlastníctva s výmerou 8011 m2, pričom podľa rozhodnutia
o schválení ZRSP je výmera parcely registra „. Č.. XXX/XX 2853 m2.

Z uvedeného je zrejmé, že Správa katastra Prešov po vyššie uvedenom rozhodnutí v konaní o oprave
chýb v katastrálnom území Š. v katastrálnom operáte na liste vlastníctva (LV) XXX zapísanú parcelu
registra E KN XXX/XX evidovala a eviduje v extraviláne s výmerou 2.853 m2 mimo parciel registra „C“
evidovaných v prospech žalovaných. Táto skutočnosť pritom vyplýva aj z kópie úplného LV č. XXX kat.
úz. Š. predloženej Okresným úradom Prešov na č.l. 495 (v prílohovej obálke), a správy Okresného úradu

Prešov, katastrálny odbor (č.l. 503) oboznámenej na poslednom pojenávaní, podľa ktorej neevidujú
duplicitné vlastníctvo k parcelám C-KN zapísaným na LV XXX R. G. XXX k.ú. Š., ktoré sú evidované
v prospech žalovaných, a parcela W.-M. XXX/XX sa neprekrýva s uvedenými parcelami. Uvedené
napokon na poslednom pojednávaní potvrdil aj žalobca, ktorý súhlasil s tým, že v tomto prípade sa
nejedná o duplicitné vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam.

Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 5.11.2004 v dedičskej veci po neb. L. U. E..Č.. XXXXXX/XXX
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D/2022/2004, ktoré nadobudlo účinky právoplatného
uznesenia o dedičstve 23.11.2004 (č.l. 7), žalobca zdedil majetok poručiteľa pozostávajúci z
nehnuteľnosti: k.ú. Š. zapísanej na LV XXX KN 231/22-orná pôda 2853 m2 pod B1 v celosti. Z vyššie
uvedeného je teda zrejmé, že žalobca podľa tohto osvedčenia o dedičstve nadobudol po svojom

právnom predchodcovi (poručiteľovi) v k.ú. Š. vyššie označenú nehnuteľnosť - parcelu v katastrálnom
územíŠ.tak(vrozsahu),akobolavtomčasezapísanánaLVXXX,mimoparcielevidovanýchvprospech
žalovaných.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu právo resp. právny vzťah je alebo nie
je. Predpokladom úspešnosti takého návrhu sú z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou je
samozrejme preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho právneho vzťahu alebo práva
účastníkov, ktorého posúdenie je predmetom konania (t.j. že účastníci sú, resp. nie sú subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia a povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou že navrhovateľ má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky treba rozlišovať, aj keď spolu úzko
súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa požadovaného petitu. Ak je však žaloba pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou
vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1

Cdo 91/2006.) .

Právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení je daný vtedy, ak jeho záujem na požadovanom určení
je právom aprobovaný, prípadne sa dotýka jeho právneho postavenia, pričom tento záujem musí byť
podľa požiadavky zákona zároveň kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem pritom môže

byť iba na takom určení, ktoré je právne významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ
právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a
zároveň odstránenie stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom.
Inými slovami, podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací

petit a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a
či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v
právnych vzťahoch. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých
spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov bez praktického (konečného) významu pre
ich účastníkov. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

vecná legitimácia účastníkov v čase rozhodovania súdu a existencia naliehavého právneho záujmu na
žiadanom určení.„Otázka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, má procesnoprávnu povahu a súvisí s posúdením, či žalobca je procesne oprávnený
domáhať sa ochrany svojich práv ním zvoleným procesnoprávnym prostriedkom. Táto otázka súvisí

nielen s problematikou prípustnosti určovacej žaloby ako takej, ale tiež s problematikou vhodnosti a
správnosti žalobcom zvoleného petitu takejto žaloby (určenia čoho sa domáha) a tiež právnych vzťahov,
z ktorých vyvodzuje uplatnený nárok na požadované určenie. Uvedenú otázku nemožno stotožňovať
ani zamietať s otázkou jeho vecnej (aktívnej) legitimácie, ktorá má povahu hmotnoprávnu a súvisí
s posúdením, či žalobca je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu,

z ktorého vyvodzuje opodstatnenosť v žalobe uplatneného nároku. I keď sú uvedené otázky svojou
povahouodlišné,úzkospolusúvisia,lebootázkaskúmanianaliehavéhoprávnehovýznamu(vhodnostia
prípustnosti tej či onej určovacej žaloby) prichádza do úvahy len v prípade žaloby aktívne legitimovaného
účastníka. Primárna otázka naliehavého právneho záujmu sa tak v niektorých prípadoch stáva závislou
na vyriešení otázky vecnej (spravidla aktívnej) legitimácie“ (rozsudok NS SR sp. zn 3 Cdo 120/03 na
č.l. 32 spisu).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, pritom platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi

skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

V prejednávanej veci pritom pre žalobcu z tvrdených skutočností nesvedčí ani vecná legitimácia, a
ani naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Žalobca uplatnenou žalobou žiadal o určenie, že je
výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, odvodzujúc to od tvrdeného predchádzajúceho vlastníctva
jeho otca a svojho osvedčenia o dedičstve. Z predloženého osvedčenia o dedičstve však vyplýva, že
žalobca podľa neho osvedčuje svoje vlastnícke právo z titulu dedenia iba k časti nehnuteľnosti predtým

údajne patriacej jeho otcovi - pozemku v katastrálnom území Šalgovík, zapísanému na LV XXX ako
parc. č. W.-M. XXX/XX o výmere 2.853 m2, nachádzajúcemu sa v extraviláne, mimo parciel evidovaných
v prospech žalovaných. Žalobca netvrdil žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
tzv. nadobúdací titul jeho vlastníckeho práva k ďalšej časti tejto nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
konania, a mohla by tak patriť nanajvýš do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Z uvedeného

je preto zrejmé, že táto žaloba o určenie jeho vlastníckeho práva nezodpovedá obsahu a povahe
príslušného právneho vzťahu, a žiadané určenie je neprípustné. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že v určovacom konaní súd nemôže nahrádzať dedičské konanie, ktoré má svoj osobitný postup a
môže sa dotýkať aj práv iných osôb (potenciálnych dedičov). Dokonca ani „jediný dedič sa nemôže s
úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm. c) OSP určenia, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) veci

patriacej do dedičstva, pokiaľ táto nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom ktorej mu nebolo
potvrdené nadobudnutie dedičstva. Nemožno teda obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva
a určovacím výrokom vyhovieť žalobe podľa § 80 písm. c) OSP uplatňujúcej, že dedič je vlastníkom veci
patriacej do dedičstva a v konaní o dedičstve doposiaľ neprejednanej, pretože takouto deklaráciou súdu
by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní

o dedičstve, čo nie je prípustné.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.4.2011, sp. zn. 30 Cdo
3368/2010, dostupné na www.nsoud.cz). Z toho dôvodu mal súd za to, že na žiadanom určení nie je
naliehavý právny záujem, a žalobu zamietol.

Už len pre úplnosť (vzhľadom na rozsah predchádzajúceho prejednávania tejto veci) nad rámec

uvedeného v súvislosti s potenciálnou vecnou legitimáciou odvodzovanou eventuálne v budúcnosti
z dedičstva po právnom predchodcovi žalobcu súd poukazuje na to, že vlastnícke právo L. U. O..
X.XX.XXXX k sporným nehnuteľnostiam bolo v konaní preukazované iba rozhodnutím správneho
orgánu - predloženého výmeru o vlastníctve pôdy, z ktorého však jeho vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nevyplýva.

V tejto súvislosti súd predom uvádza, že sa plne stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho
súdu SR vysloveným v rozsudku 4Cdo/57/2006 zo dňa 29.3.2007, podľa ktorého „mimo rámec
správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu.Nadobudnutie vlastníctva právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu patrí medzi tzv. originárne
spôsoby nadobudnutia vlastníctva. ... Takéto (pozn. súdu: v tomto prípade išlo o rozhodnutie
pozemkového úradu) právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré konštituuje vlastníctvo, má

nutne ako každý originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva za následok absolútny zánik vlastníctva
predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho, pokiaľ však takéto rozhodnutie štátneho orgánu nebolo
zákonným spôsobom zrušené.“ Najvyšší súd SR v tejto veci ďalej uzavrel, že „výrok právoplatného
rozhodnutia pozemkového úradu, ktorým bolo žalobcom priznané vlastnícke právo k pozemku v M..Ú..
G. zapísanému v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX ako parcely č. XXX pasienok vo výmere 4.517

m2 je dostatočne určitý a spôsobilý byť predmetom zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
v prospech žalobcov. Označením pozemku údajmi z evidencie v pozemkovej knihe bol totiž pozemok
dostatočne identifikovaný takým spôsobom, že je možné jeho reálne vymedzenie ako časti zemského
povrchu, ku ktorej bolo žalobcom priznané vlastnícke právo.“

Z uvedeného vyplýva, že súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia správnych

orgánov a je nimi viazaný, a pokiaľ sú tieto vydané v medziach ich právomoci a sú dostatočne určité,
upravujú a preukazujú práva a povinnosti z nich vyplývajúce, a nemožno ich žiadnym spôsobom
modifikovať. Výrok rozhodnutia štátneho orgánu je pritom z hľadiska ustálenej judikatúry súdov
najdôležitejšou časťou rozhodnutia a preto musí byť jasný, presný a určitý tak, aby z jeho formulácie
bolo bez pochýb zrejmé rozhodnutie štátneho orgánu. V danom prípade však tomuto tak nie je.

Zo žalobcom predloženého výmeru o vlastníctve pôdy záver o vlastníckom práve L. U. O.. X.XX.XXXX k
spornej nehnuteľnosti nijako nevyplýva. Okrem toho, že výmer prideľoval v ňom uvedené nehnuteľnosti
do vlastníctva osoby označenej ako L. U. (bez jeho ďalšej identifikácie), podľa článku I. nehnuteľnosti v
ňom uvedené boli identifikované ich označením v prídelovom pláne (ktorý v konaní predložený nebol), a

podľa článku II. ich pozemnoknižné označenie a presná výmera mali byť určené v prídelovej listine, ktorá
v tomto konaní taktiež predložená nebola. Na základe uvedeného sa javí, že označenie pridelených
nehnuteľností(akoajoznačenieprídelcu)vovýmerejebezprídelovéhoplánuaprídelovejlistinyneurčité
a neumožňuje posúdiť, či zahŕňa aj sporný pozemok. Identita a určitosť vlastníckeho práva L. U. O..
X.XX.XXXX vo vzťahu k spornému pozemku tak z predloženého rozhodnutia štátneho orgánu nie je

zrejmá. Nehnuteľnosti v ňom nie sú dostatočne identifikované takým spôsobom, aby bolo možné ich
reálne vymedzenie ako časti zemského povrchu, ku ktorej bolo prídelcovi priznané vlastnícke právo.
Tento pozemok z výroku rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy nemožno
z tohto výmeru dostatočne individualizovať, a teda ani posúdiť či zahŕňa aj sporný pozemok.

Za nepodstatnú by napokon podľa názoru súdu nebolo možné považovať ani v konaní vznesenú
námietku vydržania. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako
osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie
v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania

je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej
vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na
všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä
vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej
nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie

je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ
veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť
do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (pozri uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca
2011, sp. zn. 5 Cdo30/2010). V danom prípade pritom žalovaný Mesto Prešov uviedol a protokolom
osvedčil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, nadobudol na základe delimitácie od jeho

právneho predchodcu, a súdu nie je zrejmé, prečo by delimitačný protokol, ak by aj jeho predchodca
nebol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, nemohol byť považovaný za putatívny nadobúdací titul
dobromyseľného držiteľa (Mesta Prešov). Okrem toho, neskoršie nadobudnutie vlastníckeho práva
žalovaného príklepom na dražbe je nepochybne originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva, a pokiaľ príklep resp. dražba neboli neskôr zákonným spôsobom zrušené resp. určené za

neplatné, má táto skutočnosť (ako vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4Cdo/57/2006 citovanom
vyššie) nutne ako každý originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva za následok absolútny zánik
vlastníctva predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal žalovaným ako účastníkom,
ktorí mali vo veci plný úspech, voči neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. (vzhľadom

nato, že lehota na ich vyčíslenie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. končí až v čase účinnosti zák.
č. 160/2015 Z.z.), podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.