Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010394
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114010394.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obžalovaného D. E. a spol. pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na
verejnom zasadnutí dňa 19. júla 2017 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a
obžalovaného D. E. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. júna 2016, sp.zn.1T/35/2014, a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného D. E. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. júna 2016, sp.zn.1T/35/2014 bol obžalovaný D. E.
uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa §

14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
-G. I. v jarných mesiacoch roku 2013 zabezpečil falošný občiansky a vodičský preukaz na meno G.
R., ktoré poskytol obvinenému D. E. a účelom ich použitia v mene spoločnosti G. R. s.r.o. na kúpu
osobného motorového vozidla H. D. variant X,X F. rok výroby XXXX, ktoré mal sprostredkovať obvinený
D. G. prostredníctvom Y. T., vozidlo prevzal obvinený D. G. avšak malo byť financované spoločnosťou
G. R. s.r.o., ktorej doklady a súhlas so splácaním D. G. zabezpečil prostredníctvom obvineného D.

E. a G. I. tým spôsobom, že obvinený D. E. dňa 14.6.2013 na Mestskom úrade v U. N. vedome za
použitia falošného občianskeho preukazu na meno G. R. overil podpis na doklady Zmluva o zmluve
o zabezpečení č.XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer finance holding
a.s. a spoločnosťou G. R. s.r.o., čím by v prípade prefinancovania predmetného motorového vozidla
spoločnosťou Consumer finance holding a.s. spôsobili tejto spoločnosti škodu vo výške 22.010,80 Eur.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36
písm. l/, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a určená skúšobná doba podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. vo
výmere 2 roky. Zároveň okresný súd u obžalovaného D. E. podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste
uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.zn.2T/35/2014 zo dňa 4.12.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.12.2014 a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný D. G. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. júna 2016, sp.zn.1T/35/2014 podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č.2Pv/549/13/3309-71
zo dňa 3.3.2014 pre pokus prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20, § 221 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že-G. I. v jarných mesiacoch roku 2013 zabezpečil falošný občiansky a vodičský preukaz na meno G.
R., ktoré poskytol obvinenému D. E. a účelom ich použitia v mene spoločnosti G. R. s.r.o. na kúpu
osobného motorového vozidla H. D. variant X,X F. rok výroby XXXX, ktoré mal sprostredkovať obvinený

D. G. prostredníctvom Y. T., vozidlo prevzal obvinený D. G. avšak malo byť financované spoločnosťou
G. R. s.r.o., ktorej doklady a súhlas so splácaním D. G. zabezpečil prostredníctvom obvineného D.
E. a G. I. tým spôsobom, že obvinený D. E. dňa 14.06.2013 na Mestskom úrade v U. N. vedome za
použitia falošného občianskeho preukazu na meno G. R. overil podpis na doklady Zmluva o zmluve
o zabezpečení č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer finance holding

a.s. a spoločnosťou G. R. s.r.o., čím by v prípade prefinancovania predmetného motorového vozidla
spoločnosťou Consumer finance holding a.s. spôsobili tejto spoločnosti škodu vo výške 22.010,80 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení

napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť
výrokov o vine a treste u obžalovaného D. G. a v zákonnej lehote obžalovaný D. E. pre nesprávnosť
výrokov o treste.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s argumentmi a odôvodnením
napadnutého rozsudku okresného súdu sa nestotožňuje. Poukázal na to, že obvinený D. G. vo svojej

výpovedi uviedol, že ako sprostredkovateľ vedel, že Y. T. ponúka na predaj alebo prenájom vozidlo H.
D., pričom auto sprostredkovával pre C. I. a G. I.. Títo mu priniesli daňové priznanie na spoločnosť G.
R. s.r.o. vrátane prefoteného občianskeho a vodičského preukazu G. R., ktoré mal priniesť Y. T. do N.
nad H., ktorý ich mal ďalej zaslať na schválenie leasingovej spoločnosti. Na základe dokladov, ktoré
doniesol T. leasing schválili, T. auto odhlásil na firmu G. R. s.r.o. a čakalo sa kedy G. R. príde zmluvy

podpísať. Ďalej prokurátor uviedol, že následne asi o týždeň neskôr bol s T. v jeho dielni, ktorý mu
povedal, že vznikol nejaký problém, nakoľko volala matka G. R. do leasingovej spoločnosti, že jej prišli
domov nejaké zmluvy a poistky, že syn je odcestovaný v zahraničí a len ona mala ku spoločnosti G.
R. s.r.o. generálnu plnú moc. Prokurátor ďalej uviedol, že T. ho začal upodozrievať a preto hneď volal
so zapnutým reproduktorom na mobile I., ktorý mu tvrdil, že si nemá robiť žiadne starosti, že G. R. je

ten, čo podpisuje zmluvy, že všetko je v poriadku a popieral tvrdenie R. matky. V čase keď D. E. mal
byť zadržaný niekoľkokrát volal s I. aj s T. a pri týchto telefonátoch používal telefónne číslo písané na
spoločnosť G. R. s.r.o. Toto číslo končilo číslami 121, k tomuto číslu sa dostal prostredníctvom I., ktorý
mu povedal, že G. R. súhlasí s tým, že sa cez generálnu plnú moc na G. R. vytiahnu štyri mobily, pričom
jedno mu nechali, ktoré on istú dobu používal. U., že doklady na meno G. R. sú falošné a nepoznal v čase

vybavovania leasingu pravú identitu osoby, ktorá sa vydávala za G. R., teda že v skutočnosti sa jednalo
o D. E.. Ďalej prokurátor poukázal na výpoveď svedka Y. T., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že s D. G.
sa dohodol na predaji vozidla H. D., pričom D. G. tvrdil, že vozidlo chce pre seba, avšak bude napísané
na inú spoločnosť, na ktorú sa leasing vybaví. Konkrétne sa jednalo o spoločnosť G. R. s.r.o. H. D. G.
osobne odovzdal, aby si ho vyskúšal s tým, že doklady potrebné na leasing doloží dodatočne. Všetky

doklady potrebné na vybavenie leasingu ako občiansky preukaz, vodičský preukaz, originál výpisu z
obchodného registra mu D. G. následne priniesol. Ďalej svedok T. uviedol, že taktiež mu D. G. doniesol
tiež overenú kópiu generálnej plnej moci, na základe ktorej mohol v mene spoločnosti G. R. s.r.o. konať
G.. Neskôr D. G. informoval, že vozidlo nebude možné prevziať ani na základe dohody o pristúpení
záväzku č.XXXXXXXXX uzatvorenou medzi F. s.r.o. a G. R. dňa 28.5.2013. Dňa 13.6.2013 odovzdal

G. výtlačok tejto dohody s podpisovou doložkou dlžníka G. R., aby ju G. R. osobne podpísal s tým, že
listina mala byť overená na Matrike v U. N., a nie na Obecnom úrade vo H.. K zmluve o zabezpečení
č.XXXXXXXXX, ktorá bola dňa 14.6.2013 zaistená u D. E. po jeho podpise a overení pravosti svojho
podpisu na Matrike v U. N. uviedol, že túto zmluvu D. G. nedal a túto uvidel prvýkrát pred vyšetrovateľom.
Ďalej prokurátor poukázal na výpoveď svedka F. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v N. nad H.

spolu s D. G. prebral vozidlo H. D. na ilavských značkách, ktoré mu D. G. následne požičal, pričom
asi za dva až tri týždne vozidlo D. G. vrátil. Svedok C. I. vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti
nikdy nespolupracoval s D. E., D. G. a G. I. pri nákupe motorových vozidiel od rôznych predajcov pre
spoločnosť G. R. s.r.o. Pre D. G. nikdy nezabezpečil doklady spoločnosti G. R. s.r.o., na základe ktorých
mal byť spracovaný leasing na vozidlo H. D. u predajcu v N. nad H.. Prokurátor má za to, že obžalovaný

D. G. minimálne vo forme nepriameho úmyslu musel vedieť, že osoba uvedená v občianskom preukaze
na meno G. R., nie je G. R. a že sa jedná o podvod. D. G. bol užívateľom telefónneho čísla vedeného
na spoločnosť G. R. s.r.o. a prostredníctvom generálnej plnej moci boli na G. R. vybraté až 4 mobily.
Podľa svedka F. G. motorové vozidlo H. D. D. G. prevzal, na dva až tri týždne mu ho požičal a následneho D. G. vrátil. Doposiaľ nie je zrejmé, kde sa vozidlo nachádza, pričom podľa výpovede svedka Y. T. ho
D. G. nemal dať od seba. Podľa názoru prokurátora tieto uvedené okolnosti dokazujú, že D. G. aspoň
vo forme nepriameho úmyslu musel vedieť, že za prevzaté vozidlo nebude nikdy zaplatené, pretože

s G. R. sa nikdy nestretol, nepreveroval jeho identitu, G. R. sa nezaujímal o technický stav vozidla a
podmienky financovania, avšak pod zámienkou sprostredkovania využíval spoločnosť G. R. s.r.o. na
bezplatné telefonovanie a prisvojenie si motorového vozidla. Dokonca ani vtedy, keď sa dozvedel o
sťažnosti matky G. R., že syn nemohol požiadať o leasing, pretože je dlhodobo odcestovaný v L., tvrdil
Y. T., že všetko je v poriadku, pričom mu to mal telefonicky povedať C. I.. C. I. však vo svojej výpovedi

uviedol, že s D. G. nikdy nespolupracoval pri nákupe motorových vozidiel pre spoločnosť G. R. s.r.o.
Prokurátor z uvedených dôvodov sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu,ženebolpreukázanýúmyselobžalovanéhospáchaťtrestnýčin,nakoľkoprokurátorjetohonázoru,
že súd nesprávne a jednostranne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, a teda konal
v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por. Prokurátor má za to, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť tak ako je
uvedené v obžalobe a svojim konaním naplnil subjektívnu stránku žalovaného trestného činu. Prokurátor

z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, § 322 ods. 1, ods.
4 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému D. G. a vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný D. G. podaním doručeným okresnému súdu dňa
21.7.2016. V písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na svojej výpovedi, pričom v tejto veci bol len

sprostredkovateľom a on osobne nevedel, že G. R., nie je G. R.. Ďalej poukázal na to, že obžalovaný
D. E. pracoval na pokyn C. I. a G. I.. Na osobu F. G., ktorý vozidlo prebral má aj svedka, ktorému ho on
ponúkal na predaj a aj jeho mame. Taktiež uviedol, že F. G. pracoval na podnet C. I., ktorý mu povedal,
že on zariadi prenájom auta. Obžalovaného D. G. oslovil C. I. a G. I., pričom toto už uviedol vo svojej
výpovedi a za týmito skutočnosťami si osobne stojí. Pri zadržaní D. E. napomáhal hlavne on, čo uviedol

taktiež vo svojej výpovedi a túto skutočnosť potvrdil aj poškodený T..
Obžalovaný D. E. vo svojom odvolaní, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie
nesmeruje proti výroku o vine a ani proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom smeruje len
pre nesprávnosť výroku o treste voči jeho osobe. Obžalovaný D. E. poukázal na to, že v konaní na
základe vykonaného dokazovania navrhovali, aby okresný súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia

súhrnného trestu, pretože trest uložený skorším rozsudkom je na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa dostatočný. Pri rozhodnutí o upustení od uloženia súhrnného trestu je podľa jeho názoru
potrebné prihliadnuť na mieru akou sa obžalovaný D. E. podieľal na skutku, keďže bol len osobou
vytypovanou inými osobami na vykonanie jednotlivého úkonu na matrike a vôbec nemal z tohto konania
prospech. Taktiež je potrebné poukázať už na vykonanú väzbu obžalovaného v ÚVV Ilava a tiež na

riadny život, ktorý obžalovaný vedie po prepustení z väzby na slobodu, pričom od tohto času žije s
družkou a podieľa sa na chode domácnosti, prispieva na domácnosť a nebol riešený ani v priestupkovom
konaní. Obžalovaný D. E. zdôraznil, že od začiatku spolupracoval s políciou, priznal sa ako jediný ku
skutku, ktorý mu je kladený za vinu a svoj čin oľutoval. Súhrnný trest, ktorý mu okresný súd uložil je
podľa jeho názoru neprimeraný aj vzhľadom na skutočnosť, že spoluobvinené osoby, ktoré mali podľa

obžaloby zabezpečovať podklady k overeniu falošných dokladov a zmlúv okresný súd oslobodil spod
obžaloby. Obžalovaný D. E., ktorého miera na spáchaní skutku bola minimálna, mal len overiť podpis na
mestskom úrade, a ako jediný sa k tomuto činu priznal, by teda v prípade právoplatného odsúdenia bol v
tomto konaní ako jediným potrestaným, ktorým mal spáchať prečin podvodu formou spolupáchateľstva.
Obhajca obžalovaného D. E. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám

rozsudkom vo veci tak, že zruší výrok o treste a rozhodne o upustení od uloženia súhrnného trestu u
obžalovaného D. E..
K odvolaniu D. E. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia krajského súdu o ňom písomne
nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby krajský súd podľa §

321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému D. G. a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Ďalej
navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného D. E. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol,
nakoľko uložený trest považuje za primeraný a zákonný.

Obhajca obžalovaného D. E. na verejnom zasadnutí krajského súdu k odvolaniu obžalovaného D.
E. dodal, že došlo od posledného konania verejného zasadnutia k zmene okolností, nakoľko vo veci
Okresného súdu Poprad, sp.zn.2T/35/2014 zo dňa 4.12.2014 došlo k osvedčeniu sa obžalovaného D.
E., pričom rozhodnutie o osvedčení má byť právoplatné dňa 20.10.2016. Obhajca obžalovaného D. E.navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému D.
E. a upustil u neho od potrestania.
ObhajcaobžalovanéhoD.G.navrholnaverejnomzasadnutíkrajskéhosúdu,abyodvolacísúdodvolanie

prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol, nakoľko napadnutý rozsudok vo vzťahu k
obžalovanému D. G. považuje za zákonný a správny.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, na podklade podaných odvolaní, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolaní prokurátora a obžalovaného D. E. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa

19. júla 2017, postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného D. E. nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolaní prokurátora a obžalovaného D. E. vyplýva, že

odvolania neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v
postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr.

por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel o výsluch obžalovaného D. G., o výpoveď obžalovaného D. E. z prípravného konania, ktorá bola
na hlavnom pojednávaní okresného súdu prečítaná na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Tr. por., o
výsluchy svedkov Y. T., D. D., za súhlasu strán boli prečítané svedecké výpovede z prípravného konania

G.. Y. D., G. H., G. D., F. G., C. I., ako aj ostatnými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom
spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval
tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu voči obžalovanému D. G. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil,

o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného D. G. spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Trenčín č.2Pv/549/13/3309. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Okresný súd správne
poukázal, že v konaní nebola u obžalovaného D. G. preukázaná subjektívna stránka trestného činu, či už
vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách

logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že v predmetnom konaní neexistuje žiadny priamy ani nepriamy
dôkaz o tom, že obžalovaný D. G. mal úmysel, prípadne vedomosť zúčastniť sa podvodného konania
v súvislosti s kúpou motorového vozidla. Okresný súd správne dospel k záveru, že nebolo v konaní

preukázané, že by obžalovaný D. G. mal vedomosť o tom, že predkladá Y. T. nepravé doklady od
spoločnosti G. R. s.r.o. a že ide o falzifikáty. Obžalovaný D. G. taktiež so svedkom Y. T. spolupracoval v
čase, keď mali podozrenie, že sa jedná o podvod po telefonáte matky G. R., že generálna plná moc musí
byť falošná. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný D. G. vedel, že vodičský preukaz
a občiansky preukaz na meno G. R. s fotografiou obžalovaného D. E. nie sú pravé a ani že generálna

plná moc na G. G. nie je pravá. Prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v uvedenom smere preto
neuniesol v predmetnej veci dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval okresný súd
správne, keď obžalovaného D. G. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Pokiaľ ide o námietky prokurátora, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, tak tieto smerujú najmä do iného
hodnotenia dôkazov ako ich vyhodnotil okresný súd. Okresný súd však správne vyhodnotil dôkazy

jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o oslobodení obžalovaného D. G. spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. dostatočne zdôvodnil. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu
stotožnil, preto v uvedených smeroch v celom rozsahu odkazuje na písomné zdôvodnenie napadnutého
rozsudku, pričom hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu.
Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa

dôsledne a správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného D. G..
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné

hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa §
2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo

uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu
vo vykonanom dokazovaní.
Po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k obžalovanému D. E. odvolací súd zistil, že okresný súd,

vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré
neboli napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval v
súlade so zákonom pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému D. E..
Obžalovaný D. E. bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s

dolnou hranicou vo výmere 1 rok a hornou hranicou vo výmere 5 rokov. Okresný súd správne ukladal
obžalovanému D. E. súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., keďže predmetného skutku, pre ktorý
je stíhaný v tomto trestnom konaní sa dopustil pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Poprad,
sp.zn.2T/35/2014, ktorý bol vyhlásení dňa 4.12.2014 a ktorým bol odsúdený podľa § 352 ods. 1 Tr. zák.,
§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6

mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené

v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd správne zistil u obžalovaného D. E. jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne

oľutoval. Na druhej strane u neho správne nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.
Odvolací súd dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému D. E. vo výmere
1 rok na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 221 ods. 2 Tr. zák., výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou vo výmere 2 roky za súčasného zrušenia výroku
o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn.2T/35/2014 zo dňa 4.12.2014 ako aj všetkých ďalších

rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle §
34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných činov a
možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený

trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovaného spoločnosťou.
Pokiaľ ide o námietku D. E., ktorý sa vo svojom odvolaní v podstate domáha upustenia od uloženia
súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., krajský súd uvádza, že v danom prípade nemožno upustiť od
uloženia súhrnného trestu, nakoľko na podklade odvolania obžalovaného D. E. nemožno rozhodnúť

v jeho neprospech. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade je možné do uloženého
trestu započítať skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, ktorá uplynula v trestnej veci Okresného
súdu Poprad sp.zn.2T/35/2014. V prípade, že by bol obžalovanému D. E. uložený samostatný trest,
bolo by to v jeho neprospech, nakoľko by nebolo obžalovanému možné započítať túto skúšobnúdobu podmienečného odsúdenia. Z uvedených dôvodov sa krajský súd ani nezaoberal okolnosťami
osvedčenia trestného činu, ku ktorému bol uložený súhrnný trest. Krajský súd zároveň nezistil, že by v
danom prípade u obžalovaného D. E. boli splnené v zmysle § 40 ods. 1 Tr. zák. zákonné podmienky

na upustenie od potrestania.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.
Z hľadiska doteraz uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a
obžalovaného D. E. za opodstatnené, a preto ich odvolania ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.