Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/62/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204911
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811204911.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného Z., proti povinnému T., o
vymoženie istiny 4.371,00 Eur s prílušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 20. októbra 2014, č. k. 16Er/917/2011-22, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie s
poukazom na § 57 písm. h/ Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 4.371,00Eur na základe
exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza
sp.zn. 15Ro/218/2009 zo dňa 03.12.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi
M.. M. W. udelené dňa 11.04.2011. Dňa 12.09.2014 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, z dôvodu jeho nemajetnosti. Vo svojom návrhu povinný uviedol, že jeho osobné majetkové
pomery sú dlhodobo nepriaznivé následkom dlhodobého trestu odňatia slobody (od roku 2004 do roku
2024) a regresívne sa zhoršujúceho ochorenia diabetes mellitus II. typu. Poukázal na svoju nepriaznivú
finančnú situáciu - uviedol, že nemá finančné prostriedky, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok a poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvej inštancie posúdil návrh povinného na
zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15Ro/218/2009
zo dňa 03.12.2009. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol dôvody, pre ktoré je možné
exekúciu zastaviť v zmysle § 57 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu poukazuje na skutočnosť, že
sa t.č. nachádza v Q. a Q. U. a nemá finančné prostriedky. Skutočnosť, že sa momentálne nachádza v
Q. a Q. však nevylučuje možnosť povinného vlastniť resp. v budúcnosti nadobudnúť majetok, ktorý bude
možné zexekvovať. Zároveň je potrebné uviesť, že majetkové pomery povinného šetrí súdny exekútor,
ktorý kedykoľvek počas exekúcie, keď zistí, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
má možnosť podať podnet na zastavenie exekúcie alebo informovať o jej stave oprávneného, ktorý
môže podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Exekučný
súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku,
vychádza najmä zo správy súdneho exekútora a či došlo k dostatočnému šetreniu majetkových pomerov
povinného. Pokiaľ povinný namieta svoju platobnú neschopnosť, súd prvej inštancie poukázal na
ustanovenie § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom
oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že jeho osobné
majetkové pomery sú dlhodobo nepriaznivé následkom dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody (od
2004 do 2024), nemá žiaden majetok a rodičia ho vydedili. Jeho u platnenie na trhu práce po výkone

trestu odňatia slobody je minimálne aj skrz komplikácie spojené s diabetom. Nie je reálne, že sa jeho
finančná situácia v budúcnosti zlepší. Namietal, že z rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva,
prečo súd posúdil jeho návrh ako nedôvodný. Mal za to, že rozhodnutie je vnútorne rozporné a uvádzané
argumenty si vzájomne odporujú, porušuje jeho základné právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa riadne nezoaoberal jeho argumentáciou obsiahnutou
v návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko spĺňa
príslušné zákonné podmienky.

3. Oprávnený sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako
"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle §
387 ods. 2 CSP a len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

6. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie vo veci postupoval.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
a ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.
XXXX XXXXXX zo dňa 11.04.2011 poveril súdneho exekútora M.. M. W. so sídlom v W., S. XXX/
XX, vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky 4.371 Eur s príslušenstvom, na
základe platobného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi č.k. 15Ro/218/2009-18 zo dňa 03.12.2009.
Dňa 12.09.2014 bol doručený súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorým sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu svojej
nemajetnosti, keďže si v čase podania návrhu odpykával dlhodobý trest odňatia sloboby, pričom uviedol,
že trpí zhoršujúcim sa diabetes mellitus II. typu. Povinný mal za to, že jeho uplatnenie na trhu práce po
výkone trestu bude minimálne, teda nie je reálne, že sa jeho socio-ekonomické pomery v budúcnosti
zlepšia.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je daný
dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Povinný
má XX rokov, t.j. sa aktuálne nachádza v najlepšom produktívnom veku. V čase podania návrhu na
zastavenie exekúcie síce socio-ekonomická situácia povinného objektívne nebola priaznivá (vzhľadom
na prebiehajúci výkon trestu odňatia slobody), avšak to ešte neznamená, že by sa v nasledujúcich
rokoch nemohla zmeniť priaznivým smerom. Po prepustení, príp. podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody bude povinný nútený viesť riadny život, k čomu patrí aj legálne zaobstarávanie si
prostriedkov na svoju obživu. Vzhľadom na vek povinného je predpoklad, že v budúcnosti sa mu podarí
dosiahnuť príjem, z ktorého bude možné vymáhanú pohľadávku uhradiť.

11. Zastavenie exekúcie predstavuje negatívny zásah do majetkových práv oprávneného, ktorý
nedosiahne uhradenie svojej pohľadávky, ktorá mu bola exekučným titulom priznaná. Z toho dôvodu
je možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, v prípade fyzických
osôb len v takých prípadoch, keď je s prihliadnutím na všetky okonosti zrejmé, že majetková situácia
povinného nemá v budúcnosti nádej na zlepšenie. Takýto záver však v prípade povinného, vzhľadom
na jeho produktívny vek a perspektívu prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nie je možné učiniť.

12. K odvolacej námietke povinného, že trpí progredujúcim ochorením diabetes mellitus II. typu, odvolací
súd uvádza, že toto ochorenie za bežných okolností nepredstavuje výraznejší limitujúci faktor pri

možnosti zamestnať sa. Povinný súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že týmto ochorením skutočne
trpí, ako ani to, že by v jeho prípade toto ochorenie malo potenciálne invalidizujúci rozsah.

13. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.