Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoPr/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114214698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5114214698.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne U., zastúpenej R., proti žalovaným 1/ D., 2/
F., o zaplatenie 2.066,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 18. augusta 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-124 a uzneseniu toho istého súdu zo dňa
17. októbra 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17. októbra 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134 z r u š u j e .

Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 2.066,40 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo
výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25% ročne zo sumy
516,60 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.07.2011 do
zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.08.2011 do zaplatenia. Žalobu žalobkyne
zamietol. Žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných,

odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.
Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je sudkyňa, pričom v
roku 2011 vykonávala funkciu na Okresnom súde K.. Oznámením zo dňa 17.08.2011 Okresný súd K.
žalobkyni oznámil, že jej patrí funkčný plat sudcu vo výške 2.307 Eur od 26.07.2011 z dôvodu, že
uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 99/2011 došlo k pozastaveniu účinnosti
§ 2 ods. 1 „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9

zákona č. 120/1993 Z. z. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyni bol doplatený funkčný plat
vo výške 2066,40 Eur. Sporný medzi stranami bol dátum vyplatenia doplatku, a to vzhľadom na písomné
vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 25.07.2016, z ktorého vyplýva, že k doplateniu sumy 2.066,40 Eur
došlo 10.07.2011, a nie 11.07.2011, ako uvádzala žalobkyňa 1/, resp. žalovaný 2/ toto nerozporoval.
Žalobkyňa podaním zo dňa 15.08.2014 zobrala žalobu v časti o zaplatenie 2.066,40 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25%

ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25% ročne zo sumy 516,60 Eur od
16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.07.2011 do zaplatenia, vo
výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.08.2011 do zaplatenia späť, preto súd prvej inštancie
v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Vzhľadom k čiastočnému zastaveniu konania
zostalo predmetom konania zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od
16.02.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.03.2011

do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.04.2011 do
11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.05.2011 do 11.07.2014,ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 516,60 Eur od 16.06.2011 do 11.07.2014, ročného
úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.07.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.08.2011 do 11.07.2014, ktorý mali zaplatiť žalovaný

1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne. Súd mal za to, že žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania nevznikol. V danom prípade bol žalobkyni v období od januára 2011 do júla 2011 znížený
funkčný plat vzhľadom k schváleniu zákona č. 500/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2011, a
ktorý zákon dopĺňal zákon č. 120/1993 Z. z. Následne uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. PL. ÚS 99/2011-27 zo dňa 22.06.2011 bola pozastavená účinnosť ustanovení daného zákona,

konkrétne § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g
ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 500/2010 Z.z. Ústavný súd Slovenskej republiky
nálezom sp. zn. PL ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 rozhodol, že dané zákonné ustanovenia nie sú v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1. Tento nález bol
uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 dňa 18.04.2014, čím podľa § 125 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky stratili príslušné ustanovenia účinnosť, a po šiestich mesiacoch i platnosť (v tomto

prípade dňa 18.10.2014). Žalovaný 1/ konal v zmysle vtedy platného a účinného zákona, v súlade
s ktorým žalobkyni boli vydané oznámenia o výške a zložení funkčného platu, a na základe ktorých
následne žalovaný 1/ vyplácal žalobkyni funkčný plat. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol doplatok k
funkčnému platu vyplatený v čase, keď napadnuté ustanovenia zákona síce neboli účinné, boli však
platné (teda pred dátumom 18.10.2014 ), súd mal za to, že žalobkyni nárok na úroky z omeškania

nevznikol. Preto súd žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol. Vo vzťahu k žalovanému 2/
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ako vyplýva z ustanovenia § 88 ods. 2
zákona č. 385/2000 Z.z., funkčný plat sudcovi vypláca jeho osobný úrad, ktorým v roku 2011 bol Okresný
súd K.. Ak by teda vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania, bol by ich povinný zaplatiť výlučne
Okresný súd K.. Nakoľko žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná, súd priznal obom žalovaným

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených
výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1

písm. f/, h/ CSP. Dôvodila, že podstatou súdneho sporu je odpoveď na otázku, či rozhodnutie pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 99/2011 znamená novú zložku
funkčného platu, na ktorú v minulosti nemala zákonný nárok a rozhodnutím ústavného súdu jej tento
nárok vznikol. Odpoveď na túto otázku je jednoznačne záporná, pretože rozhodnutím ústavného súdu
jej nebola priznaná nová zložka jej funkčného platu, opakovateľná i do budúcnosti. Doposiaľ nedostala

žiadnu informáciu, akú zložku jej funkčného platu tvorí tzv. „iný príjem“, ktorý bol vyznačený na výplatnej
páske. Možno len predpokladať, že ide o doplatenie funkčného platu za obdobie 1 - 8 mesiacov roku
2011. Ak ale ide o skutočne doplatok platu, tak potom osobný úrad i štát uznali, že jej nebol vyplatený v
mesiacoch 1 - 8 plat v plnej výške, tak ako jej patril. Ak teda plat jej bol doplatený s časovým odstupom
troch rokov, má právo na úroky z omeškania. Pre posúdenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania

je podstatné, že štát i osobný úrad uznali, že jej patril plat v roku 2011 za mesiace január - júl v takej
výške, ktorú tvorí vyplatený plat vo výplatných termínoch v roku 2011 s príslušným doplatkom za ten
ktorý mesiac, ktorý bol doplatený v roku 2014. Ak teda štát a osobný úrad uznali doplatením rozdielu
platu,žejejpatrilplat,takjejpatríajúrokzomeškania,pretožebezvýznamujepreňudôvod,prektorýsa
štát a osobný úrad dostali do omeškania. Nestotožnila sa ani s názorom súdu prvej inštancie v súvislosti

s ustálením vecnej pasívnej legitimácie len pre F.. Podľa jej názoru v okolnostiach veci je vecne pasívne
legitimovanýtakpríslušnýsúd,naktorompôsobí,ktorejosobnýúradokreminéhozabezpečujeajvýplatu
platu, ale i F., ktorá zodpovedá za platové nároky sudcu v súlade s ust. § 65 ods. 5 zák. č. 385/2000
Z.z. v znení neskorších predpisov. Výška úroku z omeškania do určitej miery kompenzuje stratu, ktorú
utrpela pri plnení daňových a odvodových povinností z doplatku platu, ktorý jej bol vyplatený až v roku

2014, pretože v roku 2011 sa zmenili podmienky pre výpočet dane a odvodov v jej neprospech. Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jej žalobe v plnom rozsahu, alternatívne, aby
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že doplatok platu bol žalobkyni
vyplatený pred tým, ako Nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 nadobudol
účinnosť, teda predo dňom 18.04.2014, teda za stavu, keď účinnosť zákona č. 120/1993 Z.z. bola
pozastavená, avšak v čase, keď nestratil účinnosť. Preto je potrebné prejudiciálne rozhodnúť o tom, čisa dostal povinný subjekt do omeškania s doplatením rozdielu platu, keď rozdiel bol doplatený žalobkyni
ešte predtým, ako zákon č. 500/2010 Z.z. stratil v ust. § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a §
29g ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z.z. účinnosť, teda či bolo možné zo strany povinného subjektu

realizovať úhradu v čase, jednak kým nebola uznesením ústavného súdu pozastavená účinnosť daných
ustanovení a následne po pozastavení účinnosti. V tomto názore súhlasil s názorom prezentovaným
súdom prvej inštancie a zároveň vyslovil názor, že bez ohľadu na to, kto bol povinný doplatiť rozdiel
platu žalobkyni, nemohol sa dostať do omeškania skôr, ako bol Nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS
99/2011 zverejnený v Zbierke zákonov.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5. Napadnutým uznesením zo dňa 17. októbra 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134, súd prvej inštancie uložil
žalobkyni povinnosť, aby v lehote 10-tich dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za podanie
odvolaniavovýške35Eurpodľapoložky1písm.a/vspojeníspoznámkoukpoložke1bod3Sadzobníka

súdnych poplatkov. Zároveň žalobkyňu poučil, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd
vymáhať.

6. Žalobkyňa písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2016, oznámila, že berie
podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu späť.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2016 zároveň podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
č.k. 6Cpr/2/2015-134 zo dňa 17.10.2016, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za podanie odvolania.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že žalobkyňa zobrala podané odvolanie v celom

rozsahu späť v čase, keď o odvolaní nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, bez nariadenia odvolacieho
konania, postupom podľa § 369 ods. 3 CSP, odvolacie konanie zastavil.

9. Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie
konanie zastaví.

10. Späťvzatie odvolania je dispozičný procesný úkon strany, ktorá podala odvolanie. Na účinné
späťvzatie odvolania sa nevyžaduje ani súhlas strany, ani súhlas súdu a možno ho urobiť dovtedy, kým
nebolo o odvolaní rozhodnuté. Po späťvzatí odvolania súd druhej inštancie rozhodne už len o zastavení
odvolacieho konania.

11. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobkyne, ktorá vzala svoje odvolanie späť, odvolací súd
postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 369 ods. 3 CSP a odvolacie konanie zastavil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1
CSP. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane. Zastavenie tohto odvolacieho konania zavinila späťvzatím podaného odvolania
žalobkyňa, preto by náhrada trov odvolacieho konania patrila žalovaným 1/, 2/. Žalovaným 1/, 2/ však
žiadnetrovyvsúvislostistýmtoodvolacímkonanímnevznikli,pretoodvolacísúdrozhodol,žežalovaným
1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Ďalším predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 17.10.2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134, ktorým uložil žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za podanie
odvolania vo výške 35 Eur v lehote 10 dní.

14. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby,

návrhu, odvolania žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.15. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,
návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo

späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala podané odvolanie v celom rozsahu späť, napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie, sa stalo
bezpredmetné, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli. Žalobkyňa súdny poplatok za podané

odvolanie nezaplatila, preto odvolací súd nerozhodoval o vrátení súdneho poplatku a postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).