Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010083
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415010083.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta 2017 v Žiline,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/20/2015 zo dňa 7.3.2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím samosudca Okresného súdu Dolný Kubín postupom podľa § 285 písm. b) Tr.
por. oslobodil obžalovaných D. G. a I. G. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, sp.zn.
2Pv 667/2011 zo dňa 10.10.2013 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin pohŕdania súdom podľa
§ 343 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom.

Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný
skutok sa stal len sčasti, pričom preukázané konanie obžalovaných nie je trestným činom. Ďalej dôvodil
tým, že voči obžalovaným bola podaná obžaloba pre úmyselný prečin pohŕdania súdom podľa § 343
písm. a) Tr. zák., v zmysle ktorého takýto prečin môže spáchať len ten, kto súčasne opakovaným
konaním napriek predchádzajúcemu upozorneniu závažným spôsobom ruší pojednávanie súdu. Z

formulácie skutkovej podstaty tohto prečinu, v spojení s opisom stíhaného skutku v podanej obžalobe
vyplýva, že obvinení svojim konaním nenaplnili znaky žalovaného, ale ani iného trestného činu. Podľa
obžaloby malo dôjsť k spáchaniu trestného činu dňa 31.5.2011 v priebehu súdneho pojednávania
vedenéhonaOkresnomsúdeŽilinavovecisp.zn.6C/101/2010,kedyobžalovanípočasprednesusudcu,
tento prerušovali a zasahovali do neho kričaním a týmto dávali najavo svoj nesúhlas s postupom súdu v
konaní. Následne obaja obžalovaní boli sudcom pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty upozornení,

aby zachovali v pojednávacej miestnosti ticho a nerušili svojimi prejavmi priebeh pojednávania, na čo
obžalovaní bez súhlasu sudcu s krikom svojvoľne opustili pojednávaciu miestnosť, hoci pojednávanie
nebolo skončené, a tak z dôvodu neprítomnosti obžalovanej bolo pojednávanie odročené. Podľa
konajúceho sudcu takýto priebeh pojednávania však prokurátor v konaní pred súdom nepreukázal. V
danomprípadebolonepochybnepreukázané,žeobžalovaníopustilipojednávaciumiestnosťpredčasne,
t.j. v priebehu súdneho pojednávania, ktorú skutočnosť ani nepopierali. Samotný odchod z pojednávacej

miestnosti počas pojednávania, bez ďalšieho podľa prvostupňového súdu nie je postačujúci na
naplnenie znakov stíhaného prečinu. Pokiaľ ide o poriadkovú pokutu, ktorá bola obžalovaným uložená,
nemožno prehliadnuť, že túto poriadkovú pokutu konajúci sudca uložil až s odstupom 2 dní po
odročení pojednávania a po podaní trestného oznámenia. Teda možnosť uloženia poriadkovej pokuty
konajúci sudca nevyužil v priebehu pojednávania, čo skôr nasvedčuje tomu, že správanie obžalovaných
počas pojednávania nedosiahlo taký stupeň závažnosti, ktoré by udelenie pokuty, či využitie iného

poriadkového opatrenia vyžadoval. Z odôvodnenia uznesenia o uložení poriadkovej pokuty pritom
vyplýva,žetátobolaobžalovanýmuloženávýlučnezaichsprávanie(slovnýprejav)počaspojednávania,ale vôbec nie za to, že predčasne odišli z pojednávacej miestnosti. Obžalovaní teda preukázateľne
rušili pojednávanie len raz (nie opakovane), a to keď opustili pojednávaciu miestnosť. Ich konanie však
nedosahovalo taký stupeň závažnosti, aby mohlo byť právne kvalifikované ako úmyselný trestný čin. Pre

odsúdenieobžalovanéhomusíbyťjednoznačnepreukázané,žesaskutokstal,žejetrestnýmčinomaže
ho spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný, inak musí byť taký obžalovaný spod obžaloby
oslobodený. V danom prípade vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu boli obžalovaní spod obžaloby
oslobodení v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor. Následne podaním zo
dňa 3.5.2017 odvolanie písomne odôvodnil. Uviedol, že sa domnieva, že trestná činnosť obžalovaných
D. G. a I. G. bola vykonanými dôkazmi v dostatočnej miere preukázaná, pričom je toho názoru,
že vykonané dôkazy boli súdom nesprávne vyhodnotené. Súčasne je toho názoru, že konaním
popísaným v obžalobe obžalovaní naplnili všetky znaky prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm.
a) Tr. zák. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodňuje nepreukázanie priebehu

pojednávania prokurátorom tak, ako bol tento uvedený v obžalobe tým, že vo veci existujú dve skupiny
protichodných výpovedí, pričom skupinu výpovedí manželov F. a svedka Mgr. A. nemožno považovať
za osobitne hodnovernejšiu než je skupina výpovedí oboch obžalovaných, tak s takýmto vyhodnotením
hodnovernosti jednotlivých svedeckých výpovedí sa nestotožňuje. Je zrejmé, že hodnovernosť výpovedí
svedkov F. môže byť ovplyvnená tým, že s obžalovanými majú dlhoročné susedské spory a taktiež boli

protistranou v prebiehajúcom civilnom spore. Taktiež hodnovernosť výpovedí obžalovaných môže byť
ovplyvnená ich snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, pričom ako obžalovaní môžu v konaní
beztrestne uvádzať nepravdivé skutočnosti. Odvolateľovi však nie je zrejmé, že prečo bola výpoveď
konajúceho civilného sudcu Mgr. T. A. z pohľadu hodnovernosti vyhodnotená na úrovni výpovede
svedkov manželov F.. Svedok uviedol, že manželov F. ani obžalovaných osobne nepozná a nemá

teda žiadny pomer k veci, ktorú prejednával, pričom je zrejmé, že skutočnosti, ktoré sa tam udiali
vnímal len z postavenia konajúceho sudcu a tieto boli zaprotokolované do zápisnice o pojednávaní.
Prokurátor je toho názoru, že výpoveď svedka A. je potrebné považovať za hodnovernú a vo vzťahu
k obom obžalovaným ako jednoznačne usvedčujúcu. Svedok Mgr. A. potvrdil, že počas jeho prednesu
bol prerušovaný prejavom obžalovaných, ktorých následne upozornil, aby upustili od svojho správania

a poučil ich o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, po čom nedošlo v správaní obžalovaných k
žiadnej pozitívnej zmene a po chvíli bez súhlasu konajúceho sudcu svojvoľne opustili pojednávaciu
miestnosť. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaní rušili pojednávanie opakovane, keďže samotnému
svojvoľnému odchodu z pojednávacej miestnosti predchádzalo jednoznačné upozornenie Mgr. A. ako
konajúceho sudcu. Ďalej uviedol, že pre naplnenie predmetnej skutkovej podstaty zákon nevyžaduje

predchádzajúce použitie miernejšieho opatrenia napríklad vo forme poriadkovej pokuty. Stačí, keď
páchateľ je upozornený na nevhodnosť predchádzajúceho konania. Je preto úplne nepodstatné, či v
priebehu pojednávania konajúci sudca využil možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Prokurátor je toho
názoru, že pri prvom rušiacom prejave obžalovaných nebol na uloženie poriadkovej pokuty dôvod a
pri následnom odchode už bolo celkom nepodstatné, či pokutu uloží v priebehu pojednávania a toto

zaznamená do zápisnice alebo až následne uznesením, keďže pre neprítomnosť obžalovaných by už
prípadný efekt s ohľadom na ich správanie nebol dosiahnutý. Tiež je toho názoru, že pre naplnenie
predmetnej skutkovej podstaty nie je podstatné či uvedené pojednávanie muselo byť odročené, alebo
sa v ňom mohlo pokračovať v neprítomnosti obžalovaných. Zákonné predpisy o civilnom, ako aj
trestnom procese v podstate umožňujú v každom prípade ukončiť vec aj za neprítomnosti osôb, ktoré sa

pojednávaniam vyhýbajú. Správanie obžalovaných je podľa názoru prokurátora flagrantným príkladom
závažného spôsobu rušenia pojednávania súdu. Už z gramatického výkladu slova „rušiť“ je zrejmé,
že postačuje, aby prejav páchateľa bol takej intenzity, aby sťažoval normálny priebeh pojednávania,
pričom zákon nevyžaduje, aby bol takej intenzity, že pojednávanie ako také zmarí. V danom prípade boli
obžalovaní na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní a sudca teda považoval ich osobnú účasť

na pojednávaní za potrebnú, pričom títo svojim konaním normálny priebeh pojednávania jednoznačne
sťažovali, inak by dôvod na uloženie poriadkovej pokuty konajúci sudca nemal. Výškou uloženej
poriadkovej pokuty nie je možné odôvodniť závažnosť konania obžalovaných v tom zmysle ako má na
mysli Trestný zákon. Zastáva teda názor, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že skutok, pre ktorý
bola na obžalovaných podaná obžaloba sa stal, že tento napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu

pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a) Tr. zák. a tiež bolo preukázané, že sa ho dopustili obžalovaní
D. G. a I. G.. Súd vo veci zadovážené dôkazy vyhodnotil nesprávne a preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zrušil a vo veci rozhodol v zmysle podaného odvolania a vec
vrátil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.K odvolaniu prokurátora sa vyjadrili obžalovaní podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa
7.6.2017. Prostredníctvom obhajcu žiadali, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. zamietol odvolanie

prokurátora. Uviedli, že s dôvodmi uvedenými v odvolaní sa nestotožňujú. Namietali, že odvolanie
vyhotovené, podpísané a podané Okresnou prokuratúrou Žilina je nezákonné, pretože vec bola
prejednaná a rozhodnutá na Okresnom súde Dolný Kubín a tak mohol odvolanie podať a odôvodniť
jedine prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín. Podľa obhajcu obžalovaných ide o nezákonný
procesný úkon, na ktorý nemožno prihliadať. Ďalej uviedol, že okresný súd rozhodol správne, pretože

obžalovaní v žiadnom prípade nenaplnili znaky skutkovej podstaty prečinu pohŕdania súdom podľa §
343 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Skutkové okolnosti obžaloby sa de facto zhodujú so skutkovými okolnosťami,
na základe ktorých sudca Mgr. A. uložil obžalovaným poriadkovú pokutu. Obžalovaní teda boli postihnutí
represívnou sankciou v občianskoprávnom konaní. Podľa obhajcu poriadková pokuta nemohla mať
preventívny charakter, lebo obžalovaní v dotknutej civilnej veci nikdy neboli vypočutí, ich vypočutie
nebolo potrebné, súd rozhodol aj bez nich. Obžalovaní teda nijako nesťažovali svojim správaním postup

súdu v prejednávaní a rozhodnutí vo veci. Je právom obžalovaných ako účastníkov civilného konania
vo veci sa zúčastňovať pojednávaní a uskutočňovať procesné úkony. Nie je to ich procesnou civilnou
povinnosťou. Podľa obhajcu obžalovaných otázka hodnovernosti či nehodnovernosti výpovede svedka
A.niejeprenapadnutýrozsudokrozhodujúca.Rozsiahlepodanieobžalovanýchvpodstatespochybňuje
dôvody podaného odvolania prokurátora, poukazuje na jeho nedôvodnosť so záverom, že s týmito

dôvodmi sa nestotožňujú a navrhujú, aby odvolanie prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Obžalovaní D. G. a I. G. sa na verejné zasadnutie konané pred odvolacím súdom neustanovili.
Svoju neúčasť ospravedlnili podaním, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 21.7.2017. Žiadali,
aby sa verejné zasadnutie vykonalo v ich neprítomnosti. Upovedomenie o termíne konania verejného

zasadnutia bolo obžalovaným doručené dňa 28.6.2017. V tomto upovedomení boli obžalovaní
upozornení na podmienky, za ktorých je možné vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Po
splnení zákonom stanovených podmienok krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného D. G. a obžalovanej I. G..

Nad rámec tohto odvolacieho konania krajský súd považuje za potrebné reagovať na písomné podanie
obžalovaných zo dňa 17.7.2017, v ktorom okrem toho, že sa ospravedlnili z neúčasti na verejnom
zasadnutí, žiadali, aby krajský súd písomne vysvetlil postup sudcu Mgr. T. A. v civilnej veci vedenej
pod sp.zn. 6C/101/2010. V tejto súvislosti je potrebné obžalovaných upozorniť, že krajský súd v tomto
odvolacom konaní nemá kompetenciu preskúmavať postup a rozsudok Okresného súdu Žilina pod

sp.zn. 6C/101/2010 zo dňa 9.12.2011.

V predloženej veci krajský súd konal na podklade odvolania podaného prokurátorom a po zistení, že v
predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej
povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie
prokurátora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa
§ 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a zásadu rovnosti
strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa
dospel k vyhláseniu rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu dospel k správnemu oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Výsledky vykonaného dokazovania v danom
prípade totiž netvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo

možné vyvodiť bezpečný a nespochybniteľný záver, že žalovaný skutok je trestným činom tak ako ho
kvalifikovala obžaloba, t.j. prečinom pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a) Tr. zák.V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd zrozumiteľne, presvedčivo a so znalosťou veci
vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a

prečo dospel k oslobodzujúcemu výroku. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade
s ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku týkajúce
sa oslobodenia obžalovaných D. G. a I. G. spod obžaloby okresného prokurátora a vysvetlenie týchto
záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade dostatočne
odôvodňujú postup podľa § 285 písm. b) Tr. por. pretože konanie obžalovaných nie je trestným činom.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora treba uviesť, že podstatou odvolacích námietok prokurátora je jeho
iné hodnotenie vykonaných dôkazov oproti hodnoteniu, ktoré vykonal prvostupňový súd. Odvolateľ v

písomne podanom odvolaní poukázal na vlastné hodnotenie dôkazov, na vlastné predstavy záverov,
ktoré by mali z týchto dôkazov vyplynúť a ktoré podľa neho poskytujú dostatočný podklad pre uznanie
viny obžalovaných. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prvostupňový súd v predloženej veci vykonal
dokazovanie v rozsahu v akom mal a v akom bolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Pri

hodnotení výpovedí svedkov správne prihliadal i na okolnosti, ktoré významným spôsobom ovplyvnili
ich vierohodnosť a dôkaznú silu. S námietkou odvolateľa, že výpoveď svedka A. je potrebné považovať
za hodnovernú a vo vzťahu k obom obžalovaným ako jednoznačne usvedčujúcu, sa krajský súd
nestotožňuje. Svedok Mgr. T. A. vo výpovedi v podstate len popísal priebeh pojednávania na Okresnom
súde v Žiline dňa 31.5.2011 vo veci vedenej pod sp.zn. 6C/101/2010. Táto jeho výpoveď v podstate

korešponduje s listinným dôkazom - zápisnicou o pojednávaní na č.l. 80 až 83. Na tomto mieste treba
prisvedčiť odvolateľovi, že tak z výpovede svedka Mgr. A., ako i zo zápisnice o pojednávaní, ktorá má
charakter verejnej listiny a osvedčuje priebeh pojednávania je zistiteľné, že obžalovaní zasahovali a
prerušovali prednes konajúceho sudcu kričaním a hlasitými prejavmi nesúhlasu s postupom súdu, na čo
boli sudcom upozornení, aby zachovali v pojednávacej miestnosti pokoj a nerušili priebeh pojednávania,

inak im môže byť uložená poriadková pokuta. Rovnako bolo preukázané, že obžalovaní následne s
krikom svojvoľne opustili pojednávaciu miestnosť bez toho, aby bolo pojednávanie riadne ukončené.

I napriek týmto zisteniam krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na náležitosti skutkovej
podstaty prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali obžalovaní, podľa

obžaloby prokurátora, dopustiť. Podľa citovaného právneho ustanovenia prečinu pohŕdania súdom sa
dopustí ten, kto opakovaným konaním napriek predchádzajúcemu upozorneniu závažným spôsobom
ruší pojednávanie súdu. Teda nie akékoľvek konanie a tiež nie akékoľvek rušenie pojednávania súdu
je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu žalovaného prečinu. Musí ísť o konanie opakované a rušenie
pojednávania závažným spôsobom. Pokiaľ ide o znak opakovane, tento znamená, že páchateľ sa

nevhodne správa aspoň druhýkrát. Závažný spôsob rušenia pojednávania musí byť takej intenzity, aby
sťažoval normálny priebeh pojednávania. Zo správania obžalovaných D. G. a I. G. na pojednávaní dňa
31.5.2011nevyplýva,žebypopredchádzajúcomupozorneníkonajúcehosudcuprerušovaliazasahovali
do jeho prednesu kričaním a hlasitými prejavmi nesúhlasu s postupom súdu. Z výpovede svedka Mgr.
T. A. a tiež zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by sa takéhoto konania dopustili opakovane teda,

že by sa takto správali aspoň druhýkrát. V tejto súvislosti absentuje znak opakovane a pokiaľ opustili
pojednávaciu miestnosť bez toho, aby bolo pojednávanie riadne ukončené, ich konanie nedosahovalo
taký stupeň závažnosti, aby ho bolo možné kvalifikovať ako úmyselný trestný čin, podľa prokurátora ako
prečin pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a) Tr. zák.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej
uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je
trestnýmčinom,atovdôsledkuokolnostívylučujúcichprotiprávnosťčinu.Nenaplnenieznakovskutkovej
podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky trestného
činu. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom obžalovaní D. G. a I. G. na pojednávaní dňa 31.5.2011

svojimsprávanímrušilipriebehpojednávaniasúdu,avšaknapriektomutozisteniuichkonanienenaplnilo
znaky žalovaného prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a) Tr. zák. z dôvodov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu a rovnako z dôvodov, na ktoré poukázal
odvolací súd v predchádzajúcom.Krajský súd po preskúmaní predloženej veci nezistil dôvodnosť odvolania podaného prokurátorom a
preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.