Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114219135
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114219135.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., L. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 152,11 eur s príslušenstvom
a o vzájomný návrh, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.561,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 17.1.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 22.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 152,11
eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 17,29 eur a úroku z omeškania vo výške 8,15 %

ročne zo sumy 152,11 eur od 16.7.2014 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru z úverovej zmluvy
č. 4007049921 zo 16.7.2010.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca skutkovo žalovaný návrh vyšpecifikoval v žalobe tak, že žalobca ako veriteľ uzatvoril
so žalovaným ako dlžníkom dňa 16.7.2010 úverovú zmluvu č. 4007049921, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.800 eur zo strany žalobcu, pričom žalovaný sa
zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 162,87 eur. Žalovaný
bol v omeškaní s úhradou záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad,
z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy
ÚZP s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“ bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom
z 25.7.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti,

upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote
15 dní od odoslania výzvy. V žalobe si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné
pokuty neuplatňuje. Okrem toho si žalobca uplatňuje voči žalovanému tiež úrok z omeškania, ktorého
výpočet v žalobe bližším spôsobom vyšpecifikoval.4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že
nárok žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a výšky s poukazom na to, že v danom prípade úverová

zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať tiež ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami s následkom podľa § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),
z) a aa), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa. Úverová zmluva ako spotrebiteľská zmluva je štandardnou formulárovou
zmluvou, ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľský úver sa v súlade
s ust. § 11 ods. 1 zákona o SÚ a vzhľadom na to, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 1
písm. k) zákona o SÚ, nakoľko zmluva síce obsahovala údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov,

ktoré boli uvedené v rozpätí 28,6 až 30,6 %, ale vzhľadom aj na súdnu prax, je takéto vymedzenie
RPMN nesprávne, neurčité a z hľadiska dôsledkov takejto chyby je nutné považovať ako by takýto údaj
v zmluve ani nebol (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/31/2016 zo dňa 16.2.2016),
úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o SÚ, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, považuje za bezúročný a bez poplatkov. V úverovej zmluve
je uvedená splátka vo výške 165,01, z ktorej však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška
splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, preto sa spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu v celkovej

výške 4.206,75 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.800 eur a z poistenia v celkovej výške 406,75
eur. Žalovaný k dnešnému dňu uhradil žalobcovi sumu v celkovej výške 5.768,07 eur, ktorá prevyšuje
záväzok žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 1.561,32 eur. Vzhľadom na uvedené má žalovaný
za to, že jeho záväzok voči žalobcovi zanikol, a to jeho splnením. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

5.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupísomnýmpodanímz20.9.2016podalvzájomnú
žalobu o zaplatenie 1.561,31 eur s príslušenstvom s poukazom na dôvody ako boli uvedené v jeho
písomnom vyjadrení k žalobe a súčasne so záverom, že pokiaľ žalovaný uhradil žalobcovi k dnešnému
dňu sumu v celkovej výške 5.768,07 eur, ktorá vzhľadom na to, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,prevyšujezáväzokžalobcuosumuvcelkovejvýške1.561,32eur,nazáklade

čoho na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca získal majetkový prospech
bez právneho dôvodu v celkovej výške 1.561,32 eur, ktorý je povinný žalovanému vydať. Okrem toho sa
predmetnou vzájomnou žalobou žalovaný popri istine domáhal voči žalovanému zaplatenia tiež úroku z
omeškania vo výške 5,25 % ročne od 17.1.2014 do zaplatenia.

6. Právny zástupca žalobcu k podanej vzájomnej žalobe a k procesnej obrane žalovaného uviedol,
že nespornými skutkovými tvrdeniami strán sporu sú uzatvorenie úverovej zmluvy zo dňa 27.7.2010
a poistnej zmluvy, poskytnutie úveru vo výške 3.800 eur a poistného vo výške 406,75 eur, úhrady
dlžníka, tak ako sú uvedené v listine „Výpis čerpania, splátok a úhrad“, a že ide o zmluvný vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. K námietke dlžníka o bezodplatnosti úverovej zmluvy poukázal na

zjednocujúci názorový posun s ohľadom na závery rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová so záverom, že:
- zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po seba nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny (k § 9 ods. 2 písm. k)

- zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah tohto záväzku (k § 9 ods. 2 písm. j)
Mal za to, že veriteľ uviedol do zmluvy jasne a stručne počet splátok 36, výšku mesačnej splátky
165,01 eur, poplatok mesačne za vedenie účtu 101,99 eur, poplatok za poistenie 11,36 eur mesačne
(zahrnuté v splátke), tak aby dlžník určil rozsah svojho záväzku. Veriteľ uviedol do zmluvy RPMN

určenú ako od 28,6 % do 30,06 % s odkazom, že presná hodnota závisí od dátumu poskytnutia
úveru, t.z. veriteľ umožnil dlžníkovi posúdiť rozsah svojho záväzku s ohľadom na skutkovú okolnosť,
že zmluva o úvere nebola uzatvorená medzi prítomnými zmluvnými stranami, tak ako vyplýva z
listiny, keďže návrh zmluvy zo dňa 16.7.2010 dlžník akceptoval 27.7.2010 a poslal poštou veriteľovi.Práve uvedenie RPMN od - do má odzrkadľovať meniacu sa hodnotu tejto veličiny s ohľadom na
akceptačnú lehotu 30 dní a nemožnosť presne určiť deň poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi
(ktorý je zásadnou veličinou pre výpočet RPMN), ktoré v tomto prípade boli poskytnuté 4.8.2010

bankovým prevodom. Túto zákonnú nezrovnalosť sa podarilo vyriešiť až ku dňu 3.8.2012 uverejnením
metodickej pomôcky k výkladu smernice 2008/48/ES vo vzťahu k nákladom a ročnej percentuálnej
miere nákladov, ktorú uverejnilo Ministerstvo financií. Veriteľ uvedením RPMN od - do nepoprel základný
význam tohto číselného indikátora. Veriteľ trvá na odplatnosti právneho úkonu a apeluje na konajúci
súd, aby obsahové náležitosti posudzoval s ohľadom na ekonomickú kauzu zmluvného vzťahu, a

tou je poskytnutie finančnej hotovosti za odplatu. Okrem toho poukázal na to, že súd by mohol
považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, pokiaľ by v rovine hmotného práva boli
splnené kumulatívne podmienky dané spojkou „a“, pričom písomná forma právneho úkonu nikdy
nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie bezodplatnosti.
Vo vzťahu k vzájomnej žalobe vzniesol námietku premlčania ako podpornú procesnú obranu voči
domnelému nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na stanovenú

dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu a trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu a s poukazom na to, že
žalovaný sám doznal v podaní, že si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa 17.1.2014 s tým, že poslednú
splátku uhradil dňa 16.1.2014, a keďže žalovaný sa nezaoberá bremenom tvrdenia ohľadne plynutia
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, žalobca uvádza, že za jej začiatok možno považovať práve
deň 17.1.2014, kedy sa sám žalovaný dovoláva tohto dátumu s ohľadom na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Žalovaný uplatnil svoj zatiaľ domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním
z 21.9.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 16.1.2016, na
základe čoho tento domnelý nárok je premlčaný. Preto žiadal žalovanému návrhu vyhovieť a vzájomnú
žalobu zamietnuť.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení z 15.2.2017 uviedol k poukazovanému
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, že vo všeobecnosti je prejudiciálny rozsudok spolu
s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný len pre
vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (napr. Benedetti 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26)
a pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch, t. z. rozsudkom SD nie

je pre konajúci súd v tomto konaní záväzný. Zároveň, podľa názoru žalovaného, rozsudok SD nie je
spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Tiež poukázal na skutočnosti, pre ktoré nevidí
záväznosť rozsudku SD a jeho nemožnosť ovplyvniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, najmä
ovplyvňujúce rozhodnutie konajúceho súdu v tomto konaní:
- Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad

práva vnútroštátneho, tzn. v rozsudku SD Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
- vo veci členenia splátok je požiadavka Smernice iná ako je uvedená v zákone, pričom k výkladu ust.
§ 9 ods. 2 písm. l) zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto

ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok
poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 zákona, rozpor medzi ustanoveniami smernice a zákona, týkajúca sa členenia splátok nemôže
viesť k tomu, že sa automaticky uplatní Smernica, pretože v tomto prípade súd musí skúmať, či Smernici
prizná priamy alebo nepriamy účinok.

V ďalšom vo svojom písomnom podaní vyšpecifikoval, čo znamená priamy a nepriamy účinok normy
práva únie so záverom, že vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej najvyšším súdom SR
potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje, aby v spotrebiteľskej zmluve bolo uvedené členenie
splátok na splátky istiny, splátky poplatkov a splátky úrokov vychádzajúc z jazykového výkladu zákona.
Navyše, keď výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty

uvedenú v článku 2 CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak by konajúci súd v tomto konaní prijal výklad
uvedený v rozsudku SD, išlo by o tzv. zlomenie vnútroštátneho práva, ktoré by nahradil Smernicou, čo
je typické pre priamy účinok, ktorý je však v prípade sporov medzi jednotlivcami (veriteľ - spotrebiteľ)
vylúčený a zároveň v prípade nepriameho účinku, tzn. eurokomfortného výkladu zákona by išlo o výklad,
ktorý nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa

jednaloovýkladcontralegem.Kvyjadreniužalobcutýkajúcehosanesplneniakumulatívnychpodmienok
uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) zákona účinného v čase uzavretia zmluvy žalovaný poukázal na to, že
v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona o ustálenej súdnej praxe nebola vzhľadom na absenciu podstatnýchnáležitostí dodržaná písomná forma zmluvy a tým bola splnená prvá z podmienok potrebná pre určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov, čo žalovaný odôvodnil nasledovne:
- ust. § 11 ods. 1 zákona predstavuje špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým
náležitostiamzmluvy.Pokiaľtedaúverovázmluvauzatvorenámedzistranamisporuniektorúználežitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná
jej písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok KS v Žiline
sp. zn. 6Co/748/2014 zo dňa 21.1.2015),

- cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku v § 11 ods. 1 zákona bolo donútiť veriteľov,
aby zákonom určené náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali
písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca
hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery, resp. zmluvy, ktoré by
nemali písomnú formu a zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona. V takom prípade by veriteľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť

ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol
napriek tomu, že písomná forma by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Znenie § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné preto vykladať tak, že absencia či písomnej formy, alebo už len
jednej z náležitosti vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok KS v Trnave sp. zn. 23Co/105/2016,

rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co/205/2015, kde žalobcom bol práve Home Credit Slovakia, a.s.).
V ďalšom opätovným spôsobom poukázal na to, prečo žalovaný má za to, že úverová zmluva
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona v znení účinnom ku dňu 27.7.2010 a
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona v znení účinnom ku dňu 27.7.2010 so záverom,
že z tohto dôvodu je splnená aj druhá podmienka potrebná pre určenie úveru za bezúročný a bez

poplatkov. K vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že subjektívna premlčacia doba začína
plynúť dňom, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku BO na jeho úkon a
subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného
o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, tzn. že subjektívna premlčacia

doba začne plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na skutočnosť, že oprávnený mal možnosť sa potrebné
skutočnosti dozvedieť už skôr. Vzhľadom na uvedené a na to, že žalovaný ako spotrebiteľ bez právneho
vzdelania si nebol vedomý toho, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedel až pri prvej porade s právnym zástupcom pri prevzatí právneho

zastúpenia (kedy mu to bolo právnym zástupcom oznámené v rámci právneho posúdenia predmetného
konania), tzn. dňa 14.9.2016, pričom následne došlo k podaniu vzájomnej žaloby, resp. najskôr mohla
subjektívna lehota začať plynúť dňom 18.11.2014, kedy bola žalovanému doručená žaloba spolu s
prílohami.Vzhľadomnauvedenénámietkapremlčaniažalobcujenedôvodná.Zároveňžalovanýuviedol,
že vo svojom vyjadrení nepotvrdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na deň 17.1.2014 tak,

ako to tvrdí žalobca, ale od tohto dátumu si žalovaný uplatňuje len úroky z omeškania. Vo vzťahu k
objektívnej premlčacej lehote poukázal na to, že nakoľko posledná splátka bola žalovaným vykonaná
dňa 16.1.2014, táto mohla začať plynúť bezprostredne nasledujúci deň po tom, ako došlo k úhrade
poslednej splátky tzn. dňa 17.1.2014. Okrem toho, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorý má
dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať

právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, žalobca bol povinný poznať zákon, hlavne
vo vzťahu k bezúročnosti a bezodplatnosti, na rozsiahlosť rozhodnutí, kde ako účastník vystupoval
žalobca, a kde boli úvery poskytnuté žalobcom práve pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy v
zmysle § 9 zákona vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov, je zrejmé, že žalobca dlhodobo ignoruje
zákonnú povinnosť uvádzať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 9 zákona,

na základe toho si vymáha plnenia, na ktoré mu nevznikol nárok, a preto je potrebné takéto konanie
považovať za úmyselné konanie (minimálne vo forme nepriameho úmyslu) na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, tzn. uplatní sa 10 ročná objektívna premlčacia doba.

8.Zpripojenéholistinnéhodokladu-Úverovázmluvač.40070499215000(č.l.7)súdzistil,žepredmetnú

zmluvu uzatvorili Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, ktorej predmetom bol
bezúčelový úver v celkovej výške 3.800 eur, pri dojednanej mesačnej splátke 165,01 eur, počte splátok
36, ročnej úrokovej sadzbe 24,89 %, RPMN od 28,6 do 30,6 %?, priemernej hodnote RPMN 20,72
%, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 5 521,68 EUR, lehote splatnosti 36 mesiacov po poskytnutíúveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru, Z textu predmetnej zmluvy ďalej vyplýva pod bodom 44. Poplatok za vedenie účtu
(zahrnutý v splátke) 1,99 eur, Poistenie výdavkov (dobrovoľné) pod bodom 50. BALÍČEK PREMIUM:

Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej
neschopnosti,stratypravidelnéhozdrojapríjmuaďalejpreprípadinvalidityalebosmrtinásledkomúrazu.
Úhrada za poistenie PREMIUM: 11,63 eur mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez
poistenia), ďalej text: Klient a Spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok:
Áno, pod bodom 51. Poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v splátke) 0,30 eur.

9. Zo zmluvy pri symbole * vyplýva text: Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient
súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.

10. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 21.2.2017 v neprítomnosti žalobcu konštatujúc
pritom nesporné skutkové okolnosti a tiež predbežné práve posúdenie.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 2 cit. zákona, (Vymedzenie pojmov), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,

pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6)
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvaniazmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky

úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

14. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. písm. a) až k), r) a y) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa ust. § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

19. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Predmetom sporu sú nárok žalobcu na zaplatenie sumy 152,11 eur s prísl. titulom nezaplateného
zostatku úveru z Úverovej zmluvy č. 4007049921 a vzájomný nárok žalovaného na zaplatenie sumy
1.561,32 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého z predmetnej zmluvy, uplatnených
na základe nesporného skutkového stavu, podľa ktorého strany sporu uzavreli dňa 27.7.2010 Úverovú

zmluvu s náležitosťami z nej vyplývajúcimi, na základe čoho žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
dočasne finančné prostriedky vo výške 3.800 Eur, z ktorých žalovaný do dnešného dňa zaplatil žalobcovi
sumu 5768,07 Eur.

27. V danom prípade nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa predovšetkým riadi

ustanoveniami osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov,
tiež Občianskym zákonníkom, prípadne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pre daný typ
spotrebiteľského úveru osobitná právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch je postavená na
princípoch ochrany spotrebiteľa, čo je premietnuté v osobitnom právnom predpise, napr. v ustanovení §
9 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu (ods. 1), a tiež v zmysle ktorého zákon presne špecifikuje podstatné náležitosti takejto zmluvy
(ods. 2). Žalovaný mal pritom za to, že stanovenie rozpätia údaja RPMN od - do a absencia špecifikácie
výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok ďalších poplatkov ako podstatných náležitostí
spotrebiteľskej úverovej zmluvy znamená absenciu jej písomnej formy, na základe čoho sú splnené obapredpokladyuvedenévust.§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.vzneníkudňuuzavretiazmluvy,
a preto poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkový, s ktorým právnym záverom nesúhlasil žalobca,
poukazujúc najmä na závery Rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pokiaľ ide o údaj výšky

splátok a na skutočnosť, že presná hodnota RPMN závisí od dátumu poskytnutia úveru, poukazujúc na
to, že zmluva nebola uzatvorená medzi prítomnými zmluvnými stranami, pretože návrh zmluvy žalobcu
zo 16.7.2010 následne dlžník akceptoval 27.7.2010.

28.Súdposúdilobeprávneargumentáciestránsporu(tak,akosúuvedenévichpísomnýchvyjadreniach

a podaniach, pozn. súdu) a dospel k záveru, že predmetný úver je potrebné posúdiť ako bezúročný
a bezpoplatkový, keď súd v plnom rozsahu odkazuje na právnu argumentáciu žalovaného, a už iba
zhrňujúcim spôsobom uvádza:
- Vnútroštátna úprava v otázke náležitostí zmluvy (uvedenie nielen splátok úveru, ale špecifikácia
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov samostatne) je prísnejšia (v prospech spotrebiteľa) než
úprava smernice o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko nie je možná priama aplikácia smernice, je potrebné

zisťovať, či je možné aplikovať eurokonformný výklad. V danom prípade však výklad vnútroštátneho
práva v zmysle smernice v nadväznosti na rozsudok SD EÚ (rozumej Rozsudok súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15, pozn. súdu) by bol contra legem (výňatok z bodu 5. Výpisu zo zápisnice z rokovania
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07. februára 2017, pozn. súdu)
- Údaj RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere v určitom rozpätí je neurčitým údajom, pretože nie je

zrejmé, na akej konkrétnej výške sa zmluvné strany dohodli s poukazom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len cit. zákona),
- Nedostatok náležitostí zmluvy podľa vyššie uvedeného ako podstatných náležitostí odôvodňuje záver
o nesplnení písomnej formy zmluvy

- Z vyššie uvedeného vyplýva, že je naplnené ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona, a preto je potrebné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

29. Navyše súd uvádza nasledovné:
- Z údajov uvedených v predmetnej úverovej zmluve vyplýva, že mesačná splátka 165,01 eur pri počte

splátok 36 predstavuje sumu 5.940,36 eur (165,01 x 36), čo je suma odlišná od údaja celkovej čiastky
splatnej spotrebiteľom: 5.521,68 eur; niet pritom pochýb o tom, že pokiaľ platí definícia celkových
nákladov a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom tak, ako je vyjadrená v ust. § 2 písm. g), h) cit. zákona,
vzhľadom na text pri bode 50. zmluvy - Poistenie výdavkov (dobrovoľné), suma výdavkov za poistenie
PREMIUM z bodu 50., ktorá spolu predstavuje sumu 418,68 EUR ( 11,63 eur x 36 ) nie je zahrnutá

do celkových nákladoch spotrebiteľa, pretože má ísť podľa zmluvy o dobrovoľné výdavky (tak ako to
vyplýva z textu zmluvy), čo navonok korešponduje z ust. § 2 písm. g) cit. zákona. Súčasne niet pochýb
o tom, že tento druh výdavkov (poplatku) je zahrnutý v mesačnej splátke 165,01 eur, pretože súčet
čiastky 5 521,68 eur (ktorá predstavuje súčet 3.800 eur a 1.721,68 eur) a čiastky 418,68 eur, dáva
výslednúsumu5.940,36eur.Ďalejnietpochýbotom,ženávrhzmluvypodalžalobcadňa16.7.2010abol

akceptovaný žalovaným v celom rozsahu (t.j. bez výhrad alebo zmeny) dňa 27.7.2010, čo sa zhoduje so
skutkovým tvrdením žalobu, ktoré nebolo žalovaným rozporované a ktorá skutočnosť súčasne vyplýva
zo samotného textu zmluvy (resp. jej podoby). Z uvedeného logicky vyplýva, že návrh zmluvy podaný
žalobcom už obsahoval text pod bodom 50., a pokiaľ žalovaný mal záujem o predmetný úver, musel
súhlasiťajsvýdavkomuvedenýmpodbodom50.,pretožezmluvapritomtoúdajineumožňovalaklientovi

zvoliť žiadnu alternatívu - budúci spotrebiteľ pokiaľ o tento dobrovoľný výdavok nemal záujem, nemal inú
možnosť, než odmietnuť podpísať zmluvu ako takú, ktorý logický záver však nekorešponduje s definíciou
celkových nákladov podľa ust. § 2 písm. g) cit. zákona. Z uvedeného vyplýva, že poistenie výdavkov v
bode 50. v skutočnosti nepredstavuje dobrovoľné výdavky, ale naopak predstavuje tzv. skryté povinné
výdavky, ktoré z tohto dôvodu mali byť zahrnuté tiež do celkových nákladov, čo by sa následne muselo

premietnuť na výške celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom (t.j. odlišnej od údaja uvedeného v zmluve)
a následne na výške RPMN.

30. Na základe uvedeného, pokiaľ sa na predmetný spotrebiteľský úver hľadí ako na bezúročný a
bezpoplatkový, pričom je nesporným, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške

3.800 eur, z ktorých žalovaný do dnešného dňa zaplatil žalobcovi sumu 5.768,07 eur, žalovaný k
dnešnému dňu nedlhuje na poskytnutom úvere žiadnu čiastku, na základe čoho súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Súčasne možno konštatovať, že s prihliadnutím na sumu 406,75 eur, ktorú
žalovaný uznáva na zaplatenie žalobcovi popri svojej povinnosti vrátiť žalobcovi úver 3.800 eur, vkonečnom dôsledku žalobca získal na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 1.561,32
eur, ktorá čiastka predstavuje vzájomným návrhom uplatnený nárok žalovaného voči žalobcovi v tomto
konaní.

31. K vznesenej námietke premlčania ohľadne tohto nároku súd uvádza nasledovné:
Občiansky zákonník upravuje premlčaciu lehotu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
vo svojom ust. § 107, pričom rozoznáva subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu; z teórie práva a z
ustálenejrozhodovacejčinnostisúdovvyplýva,žeprezačiatokplynutiasubjektívnejlehotyjerozhodujúci

okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik BO a
to, kto sa na jeho úkor obohatil, pričom o vzniku BO sa oprávnený dozvie vtedy, kedy má k dispozícii
údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z BO, t.j. kedy nadobudol vedomosť o osobe
obohateného a o rozsahu BO, súčasne z hľadiska plynutia subjektívnej lehoty nie je rozhodujúce, že
oprávnenýmalužpredtýmmožnosťsadozvedieťskutočnosti,nazákladektorýchsimoholurobiťúsudok
o vzniku BO a jeho výške. V súlade s uvedeným súd pri posúdení začiatku plynutia subjektívnej lehoty

sa stotožňuje v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného, teda, že žalovanému začala plynúť 2-ročná
premlčacia lehota až bezprostredne potom, ako vec prekonzultoval so svojim právnym zástupcom a
získal tak vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a o možnosti podať vzájomný
návrh o vydanie BO, t.j. najskôr 14.9.2016 (dátum plnej moci), s poukazom na to, že vzájomná žaloba je
z 20.9.2016 a bola podaná dňa 21.9.2016; nárok na vydanie BO tak nie je premlčaný v jeho subjektívnej

lehote dvoch rokov. Pokiaľ ide o posúdenie objektívnej lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z
dátumu plnenia realizovaného zo strany žalovaného- v tomto prípade žalovaný splácal úver mesačnými
splátkami, preto začiatok plynutia objektívnej lehote je odlišný a plynie osobitne vo vzťahu k jednotlivým
úhradám; žalovaný poskytnutú čiastku 3.800 eur začal splácať od 24.2.2009 a podľa Prehľadu čerpania,
splátok a úhrad (č. l. 19), ku dátumu 24.8.2012 vrátil spolu 4197,99 eur a najbližšou realizovanou

úhradou splátky bol dátum 16.10.2012, kedy žalovaný uhradil 330,02 eur, t.j. na strane žalobcu začalo
vznikať BO postupne najskôr po dátume 16.10.2012. Odhliadnuc od uvedeného, v danom prípade je
potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala najskôr plynúť od spomínaného dátumu
16.10.2012 a ktorá k dnešnému dňu neuplynula. Súd aplikáciu desaťročnej objektívnej lehoty namiesto
trojročnej lehoty odôvodňuje poukazom na ”praktiku žalobcu” ako veriteľa, súčasne tú zmluvnú stranu,

ktorá pripravila návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorej sa súd zmieňoval v odsekoch 28. a
29. svojho odôvodnenia, pričom súd zo svojej úradnej činnosti má vedomosť o tom, že nejde o jediný
prípad, kedy bol spotrebiteľský úver poskytnutý zo strany HOME CREDIT Slovakia a.s. posúdený
ako bezúročný a bezpoplatkový (napr. konania tunajšieho súdu senátu 19C: sp. zn. 19C 434/2015,
19C 329/2015, 19C 224/2014), čo súd nemôže zhodnotiť inak, než ako úmyselné konanie na získanie

bezdôvodného obohatenia z predmetného poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že námietka
premlčania nie je dôvodná a súd na ňu neprihliadol.

32. Pretože žalovaný do dnešného dňa nevydal žalovanému bezdôvodné obohatenie v uplatnenej výške
1.561,32 eur, súd ho predmetným rozsudkom zaviazal na zaplatenie sumy 1.561,32 eur spolu s úrokom

z omeškania v jeho zákonnej výške 5,25 % ročne od 17.1.2014 do zaplatenia, čím vyhovel vzájomnému
návrhu v tejto časti. Iba pre upresnenie súd uvádza, že žalobca v konaní skutkovo nerozporoval dátum,
od ktorého sa podľa žalovaného mal dostať prvýkrát do omeškania, preto súd vychádzal pri posúdení
tejto skutkovej okolnosti z dátumu 17.1.2014. Zamietajúci výrok týkajúci sa vzájomného návrhu v časti
príslušenstva súd odôvodňuje tým, že žalobca si výšku úrokov z omeškania neuplatnil v jej zákonnej

výške.

33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s
tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní iba nepatrný neúspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo
výške 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti

predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.