Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Ľubica Novotná

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200345
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217200345.1

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIIvovecistarostlivostisúduomaloletéhoW.N.,nar.XX.XX.XXXX,dieťarodičov-
matky F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, Z., zast. advokátkou Mgr. Monikou Martonovou, Vajnorská 8/
A,BratislavaaotcaB.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.X,Z.,onávrhumatkynanariadenieneodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Otec j e p o v i n n ý predbežne platiť výživné na mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur
mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred, k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto
rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa matka mal. dieťaťa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi platiť výživné na mal. W. sumou 200-eur mesačne.
Matka súčasne podala aj návrh vo veci samej o určenie vyživovacej povinnosti v sume 200-eur
mesačne na čas do rozvodu manželstva- konanie je vedené pod sp.zn. XXP/X/XXXX. Konanie o rozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva je vedené na

tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX otec opustil ich spoločnú domácnosť potom,
čo jej- ako i dvom synom oznámil, že má mimomanželskú známosť a preto od rodiny odchádza. Rodičia
spolu vedeli vcelku dobre komunikovať a dohodli sa na výživnom pre mal. dieťa, rozdelení majetku a
na vzájomnej pomoci pri splácaní, s tým, že otec nepodá návrh na rozvod. Otec si zobral motorové

vozidlo Mitsubishi a jeden motocykel, pričom matke ostalo motorové vozidlo Hyundai ix35 a staršie
motorové vozidlo mal k dispozícií plnoletý syn. Následne sa ukázalo, že otec zo všetkých bankových
účtov (súkromných aj podnikateľských) vybral rodinné úspory vytvorené počas manželstva. Matka ostala
s dvomi deťmi, z ktorých je jeden plnoletý a navštevuje 1.ročník vysokej školy, bez akejkoľvek podpory
zo strany otca a všetky náklady na výživu rodiny, chod domácnosti, údržbu bytu, chalupy a motorových
vozidiel, dane , poplatky, školské a mimoškolské aktivity spoločných detí, bola nútená uhrádzať len zo

svojej mzdy, ktorá bola za posledných 11 mesiacov v priemere 509,92-eur. Odkedy otec opustil spoločnú
domácnosť neprispel matke na výživu detí ničím, pričom jej finančne vypomáha jej matka. Otec má
odo dňa 01.05.2013 oprávnenie na podnikanie, pričom podniká ako fyzická osoba v oblasti Montáže,
rekonštrukcií a údržby vyhradených technických zariadení. Podľa daňového priznania z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2015 priznal príjmy zo živnosti v sume 42.305,53-eur. Okrem toho je
otec poberateľom invalidného dôchodku v sume 242,40-eur, keďže trpí chorobou pohybového aparátu

a taktiež je poberateľom dotácie na chránené pracovisko v sume 460-eur ročne. Matka vyčíslila výdavky
na mal. W. za obdobie od mája 2016 do decembra 2016 v sume 4.118,25-eur t.j. priemerné mesačnévýdavky na maloletého predstavujú sumu 514,78-eur a teda polovica, ktorou sa má otec podieľať na jeho
výžive je 257,39-eur. Do tejto sumy matka započítala výdavky vynaložené na tréning pre maloletého,
výdavky na úhradu elektrickej energie a úhradu vody za rodinný dom v N., nájomné za byt a elektrickú

energiu, daň z úhrady nehnuteľnosti, telefón, internet, TV, auto, benzín, výlet do H. pre maloletého atď.

3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p., návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

7. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Novozavedeným inštitútom
sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania

a následne rozhodnúť vo veci samej. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach
maloletých (príp. v iných mimosporových konaniach) sa presunuli do Civilného mimosporového
poriadku.

11. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než

maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je
možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.

12. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku

ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu
o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov

neodkladnýmopatrenímvtýchtokonaniachustupujezáujmumaloletéhodieťaťa.Ateda,akjenariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom
Civilnom mimosporovom poriadku nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach
nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie

záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností,
ktoránevyžadujezdĺhavédokazovanieakonanie.Pretosúpresúdpodstatnélistinnédôkazypredložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.13. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 C.m.p.) mal

zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na
jeho výžive.

14. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky spolu s priloženými
listinnými dôkazmi, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel len sčasti a otcovi uložil
povinnosť predbežne platiť výživné na mal. W. vo výške 150- eur mesačne. Nakoľko súd v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje len na základe opísaných skutočností a priložených
listinných dôkazov a v tomto konaní nemal preukázaný príjem otca, upravil výživné v sume 150-
eur mesačne majúc za to, že ide o sumu primeranú na zabezpečenie nevyhnutných potrieb mal. W.

ako strava, oblečenie, hygienické potreby a pod. ako i s ohľadom na tú skutočnosť, že otec sa po
odsťahovaní zo spoločnej domácnosti na výžive maloletého dieťaťa nijako nepodieľa a všetky potreby
dieťaťa sú financované matkou.

15. Toto uznesenie o neodkladnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia (§ 367 ods. 3

Civilného mimosporového poriadku).

16. Súd bude ďalej pokračovať v konaní vo veci samej o určenie výživného do rozvodu manželstva pod
sp.zn. XXP/X/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.