Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010332
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117010332.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Bc.

MárieSnopkovejaMariánaČákanahlavnompojednávaníkonanomvTrenčínedňa20.apríla2017takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
N. G., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom Z. č. XXX, okres P., zamestnaný v pracovnom pomere,
t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava

j e v i n n ý, ž e

1) dňa 31.10.2016 v čase približne o 20.00 hod. vnikol do rodinného domu č. XXX v obci Z., ktorého
majiteľom je A. N., bytom Z. č. XXX takým spôsobom, že potom čo zvonil pri vchodových dverách a tieto
mu nikto neotváral aj napriek tomu, že mal vedomosť, že v dome sú osoby a bolo mu nimi dané najavo,
že ho nechcú vpustiť do domu, vchodové dvere vykopol nohou v oblasti zámku a vošiel do rodinného
domu, kde zotrval po dobu približne 30 minút, napriek nesúhlasu jeho majiteľa,

2) približne od roku 2008 do októbra roku XXXX na adrese Z. č. XXX svoju manželku Z. G., bytom toho
času Z. č. XXX, fyzicky napádal aj pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, takým
spôsobom, že ju viackrát bil päsťami, sácal, škrtil a udieral jej hlavu o stenu, ďalej sa jej vyhrážal tým
spôsobom, že ju zabije, zaškrtí, vyhodí z balkóna, že bude visieť za vlasy a že ju rozreže a pošle naspäť
rodičom po častiach, svojim agresívnym správaním poškodenej spôsoboval stres a strach, kde
uvedené dlhodobé konanie obvineného vyvolalo u poškodenej Z. G. rozvinutý syndróm týranej ženy.

t e d a

v bode 1/ neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal
prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,

v bode 2/ blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie, a to bitím, kopaním,
údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým
vydieraním a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ trestný čin prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona,

v bode 2/ trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a),

odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 208 odsek 3 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno j), 37 písmeno h) Tr. zákona za použitia
§ 38 odsek 2 Tr. zákona, odsek 7 Tr. zákona a za použitia § 41 odsek 2 Tr. zákona na ú h r n n ý trest
odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď

u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) písmeno d) Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné
ambulantné protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02. marca 2017 bola na Okresný súd Trenčín doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín č.

k. 1Pv 751/16/3309-51 zo dňa 01. marca 2017 na obžalovaného N. G., nar. XX.XX.XXXX jednak pre
skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona (skutok pod bodom 1/ tohto rozsudku) a potom pre ďalší skutok,
právne kvalifikovaný ako trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona

(skutok pod bodom 2/ tohto rozsudku).

Na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín po tom, ako bolo na
neverejnom zasadnutí obligatórne rozhodnuté o ďalšej väzbe obvineného po podaní obžaloby, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 23. marca 2017, senát okresného súdu podľa § 244 odsek 1 písm. k)

Tr. poriadku rozhodol o nariadení hlavného pojednávania na deň 20. apríla 2017 a súčasne
určil rozsah a spôsob dokazovania, keď predtým nedošlo u procesných strán (obžalovaný a prokurátor)
ku konsenzu (súhlasu) konať o dohode o vine a treste.

Z dôkazov vykonaných na nariadenom hlavnom pojednávaní spôsobom a v rozsahu, v akom navrhli

procesné strany a určenom senátom okresného súdu, senát okresného súdu so zreteľom
na ustanovenie § 2 odsek 19 a § 278 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Tr. poriadku, vyhodnotením týchto
vykonanýchdôkazovvsúlades§2odsek10,odsek11Tr.poriadku, t.j.jednotlivoavovzájomnom
súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, zistil skutkový stav
tak, ako je uvedený (ustálený) vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol senátom okresného súdu

po vykonanom dokazovaní v nevyhnutnej významnej miere, oproti podanej písomnej a prednesenej
obžalobe prokurátorom, bez narušenia jej skutkovej totožnosti, upravený.

Na hlavnom pojednávaní po tom, čo opätovne nedošlo u procesných strán ku konsenzu
konaťodohodeovine atreste,popredneseobžalobyintervenujúcimprokurátorom,predbežnomriešení

otázky adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody a po tom, čo bol obžalovaný
predsedom senátu komplexne poučený o svojich procesných právach, ako aj možnosti urobiť vyhlásenie
podľa § 257 Tr. poriadku, ako aj účinkoch vyhlásenia (§ 257 odsek 1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku)
po prípadnom prijatí takéhoto vyhlásenia súdom, obžalovaný neurobil žiadne vyhlásenie podľa § 257
Tr. poriadku.

Na základe vyššie vzniknutého a vyššie uvedeného procesného stavu potom pred senátom okresného
súdu na hlavnom pojednávaní muselo byť vykonané dokazovanie v celom rozsahu za splnenia všetkých
procesných podmienok.

Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný výsluch obžalovaného, poškodeného A. N. ako svedka,
poškodenej Z. G. ako svedka, svedkyne E. G., bol oboznámený znalecký posudok z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
č. 47/2017 vo vzťahu k obžalovanému a znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých č. EDZ-6/2016 vo vzťahu k poškodenej a svedkyne Z. G., prečítaním obsahu

týchto posudkov, boli oboznámené relevantné listinné dôkazy, a to zápisnica o ohliadke miesta činuspolu s dokumentáciou, výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov obžalovaného a pracovný
posudok obžalovaného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ kladeného mu za vinu podanou obžalobou uviedol, že
ešte dňa 29.10.2016 sa s manželkou pohádali, ktorá sa mu vyhrážala, že spolu s deťmi odíde z miesta
trvalého pobytu a on už deti neuvidí. Dňa 31.10.2016 prišla manželka z práce a odišla spolu s deťmi s
tým, že ide na návštevu jeho svokrovcom - jej rodičom, pričom dcéra F. mu povedala, že sú pobalené.
On to neriešil a vyčkal do večera, keď bolo jasné, že už neprídu. Asi po 20. hod. volal manželke aj

dcéram, ale tieto nezdvíhali. Potom asi o 20.15 hod. išiel svojim autom k svokrovcom zistiť, či je tam
manželka aj s deťmi. Zastal pri dverách, zvonil, búchal, ale nik neotváral. Pokúsil sa otvoriť aj vlastným
kľúčom, ktorý mal ešte od čias, kedy tam spolu s manželkou bývali, čo sa mu nepodarilo. Svokor zrejme
vymenil zámok. Následne kopol do dverí, ktoré keďže neboli zamknuté aj vykopol a vošiel dnu. Vyšiel
po schodoch hore, kde videl manželku aj s deťmi. Kričal, aby sa okamžite vrátili domov. Svokor aj so
švagrom ho sotili zo schodov. Odtiaľ žiadal, aby išla manželka s deťmi domov. Ani deti ísť nechceli.

Potom odišiel s tým, že nech prespia tam a na druhý deň nech sa vrátia domov. Uviedol, že nikomu
neublížil, nikomu sa nevyhrážal a z jeho strany neprišlo k žiadnemu fyzickému konfliktu. Dodal, že dcére
E. mu dala aj ranu elektrickým paralyzérom do ruky. Vo vzťahu k žalovanému skutku pod bodom 2/
uviedol, že svoju manželku fyzicky ani psychicky netýral. Išlo iba o bežné hádky ako v každej rodine, a
to iba slovné. Ich frekvenciu popísať nevedel. Alkohol požíva príležitostne, napríklad na oslave

a podobne. Doma nepije, iba s manželkou si niekedy otvorili fľašu vína. Svokor k nim zvykol chodievať
na návštevy keď bývali oslavy či gratulácie. Mal za to, že manželka z neho strach nemá. Možno iba
vtedy večer u svokrovcov. Vzťah s deťmi má štandardný. Nemyslel si, že by sa ho deti báli.

Poškodený A. N., svokor obžalovaného ako svedok na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku

pod bodom 1/ uviedol, že dňa 31.10.2016 prišla k nim domov ich dcéra - poškodená spolu s deťmi, a
to s dcérou E., F. a T., z dôvodu, že obžalovaný - jeho zať robí zase bordel doma a nadáva. Okolo 20.00
hod. zistili, že obžalovaný prišiel pred jeho dom, keďže uvideli jeho auto. Niekto vyšiel na balkón s tým,
že nech ide prečo, že už je veľa hodín a nemajú sa s ním o čom rozprávať, čo obžalovaný musel vidieť,
resp. počuť, čím mu dali najavo, že ho dnu nevpustia. Obžalovaný kričal, že nech ho pustia dnu, lebo

vykopne vchodové dvere. To aj urobil. Obžalovaný prišiel s „hurhajom“. Oni
boli na poschodí . Obžalovaného zadržal spolu so svojim synom - švagrom obžalovaného a dcérou E..
Obžalovaný kričal, že ak sa všetci nepôjdu domov tak, uvidia. Volali aj políciu. Obžalovaný asi zistil, že
po ulici prechádzajú policajti a odišiel. Vnučka E. mu dala ranu elektrickým paralyzérom, ktorý si mala
údajne zabezpečiť na brigáde v Nemecku, po ktorej rane sa obžalovaný tiež stiahol. Dodal,

že predtým cca 3 mesiace dcéra spolu s deťmi tiež k nim prišla na pár dní. Vtedy
sa k obžalovanému vrátili, nakoľko tento sľúbil, že už nebude piť. K žalovanému skutku pod bodom
2/ uviedol, že s dcérou sa o tom nerozprávali, skôr jeho manželka. Vedel však, že sem - tam dostala
dcéra od obžalovaného facku, boli spomenuté aj fyzické útoky, hádky, niekedy videl aj modrinu. Tieto
ich problémy trvajú asi od začiatku ich opätovného manželského vzťahu, teda asi od r. 2007

kedy po predchádzajúcom rozvode opäť uzatvorili manželstvo. Dcéra sa ho asi aj bála. Obžalovaný sa
mu zvykol vyhýbať. S ním sa nechcel rozprávať. Obžalovaný si rád vypil. Sľuboval, že piť prestane.
Takmer každé vianočné sviatky dcéra s deťmi k nim prišla, pretože mali problémy s obžalovaným. On
sám svedkom nadávok a fyzického útoku predtým nikdy nebol. Dodal však, že obžalovaný, keď si vypil
prejavoval agresivitu.

Svedkyňa Z. G., manželka obžalovaného ako svedok na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku
pod bodom 1) uviedla, že v inkriminovaný deň odišla spolu s deťmi k svojim rodičom. Keď to obžalovaný
zistil, volal jej na mobil, ale ona nezdvíhala. Obžalovaný prišiel za nimi. Najskôr zvonil. Vedela, že je
to obžalovaný, keďže videla jeho auto na ulici. Vyšla na balkón (nad vchodovými dverami do domu) s

tým, že čo chce, že má ísť domov. Ona ho s istotou videla a aj podľa hlasu spoznala. Obžalovaný ju
musel počuť. Obžalovaný kričal, že má ísť aj s deťmi domov a ak nie, že si ide po nich. Keďže mu nikto
neotváral, vykopol vchodové dvere. Oni boli všetci na poschodí, kde sa snažil obžalovaný dostať, no jej
otec a jej brat stáli pri schodoch a nechceli ho pustiť ďalej. Napokon ho sotili. Dcéra E. ho pritom zasiahla
aj elektrickým paralyzérom. Obžalovaný vykrikoval, že majú ísť okamžite domov, inak uvidia čo sa bude

diať. Deti sa báli a plakali. Ona aj jej rodičia mu hovorili nech odíde, že sa nevrátia, a že tam nemá čo
robiť. Obžalovaný keď uvidel, že ide polícia po ulici okolo odišiel. Vtedy mala z obžalovaného strach.
Preto aj volala políciu. Vo vzťahu k skutku pod bodom 2/ uviedla, že obžalovaný vždy chce a chcel, aby
bolo všetko podľa neho. Vytočí ho každá maličkosť. Nevie sa ovládať a potom kričí a uráža ich. Nesprávasa ako vzorný manžel, ale na druhej strane si nemyslí, že by to z jeho strany bolo týranie. Medzi nimi
nešlo o bežné hádky. V decembri 2016 podala žiadosť o rozvod. Počas ich spoločného spolužitia jej aj
fyzicky ubližoval, a to sácal ju, päsťou ju udrel, zhodil ju na zem, urážal ju, vyhrážal sa, že jej ublíži. U

lekára nikdy nebola. Ona sa s tým vysporiadať dokáže a sama nevidí dôvod na uloženie takého
vysokého trestu. Mala za to, že už bol doposiaľ potrestaný. Predtým už od obžalovaného dvakrát odišla,
ale po dvoch týždňoch sa vrátila, pričom po jej prvom odchode obžalovaný vydržal asi 3 mesiace nepiť.
Keď však obžalovaný začne piť, má problém s tým prestať. Pod vplyvom alkoholu býva agresívny a v
poslednom čase aj voči najstaršej dcére E.. Niekedy mala z obžalovaného strach, často sa jej vyhrážal,

ale brala to len ako vyhrážky. Keď bol opitý, hádali sa, urážal ju. Napríklad v období pred skutkom pod
bodom 1/ sa hádali z dôvodu, že obžalovaný si chcel vziať úver 20.000,- Eur na kúpu pozemku, kde
by postavil chatu, s čím ona nesúhlasila. Obžalovaný stále tvrdil, že on si urobí po svojom bez ohľadu
ne jej súhlas či nesúhlas. Vždy chcel, aby bolo všetko podľa neho, mal stále pripomienky k tomu, čo
ona urobila. Vzťah obžalovaného k alkoholu je kladný. Keď však chce, vie abstinovať aj dlhšie. Zväčša
pije cez víkendy. Pri fyzických útokoch na jej osobu boli párkrát prítomné deti. Dcéru E. tiež raz zbil.

Raz už s obžalovaným bola rozvedená a teraz v decembri 2016 podala opätovne návrh na rozvod.
Opätovné negatívne správanie mohlo začať u obžalovaného asi v roku 2010. Dovtedy to bolo podľa nej
normálne manželstvo. Obžalovaný pritom vedel byť aj vzorný manžel. Ako dôvod príčiny prvého rozvodu
bol ten, že po svadbe mal veľa kamarátov, popíjal s nimi, venoval sa im viac nim ako jej, rodine a bol
tiež agresívny.

Svedkyňa E. G., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní k žalovanému skutku pod bodom 1/
uviedla, že v inkriminovaný deň prišli k starým rodičom. Obžalovaný potom prišiel na svojom aute, ktoré
videla cez okno, a obžalovaného potom videla ako vykopol vchodové dvere na dome starých rodičov.
Obžalovaný sa dožadoval toho, aby sa vrátili domov a pritom hovoril zvýšeným hlasom až krikom. Oni

sa vrátiť nechceli, ani ho vpustiť dnu, čo mu dali najavo. Taktiež mu dali najavo, že ho v dome nechcú.
Elektrický paralyzér na obžalovaného použila preto, že sa bála o všetkých. Obžalovaný potom odišiel
preč asi z dôvodu, že videl policajtov, ktorých zavolala jej matka a aj starý otec. K fyzickému útoku
neprišlo. Vo vzťahu k žalovanému skutku pod bodom 2/ uviedla, že rodičia sa často hádali, došlo medzi
nimi aj k fyzickému útoku, napr. facka. Na matkinej tvári videla aj modriny. S obžalovaným teraz nemá

moc dobrý vzťah. Aj na ňu fyzicky zaútočil 1 či 2- krát. Keď si obžalovaný dá alkohol, je to horšie. V
alkoholickom opojení je zlostný. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania zo dňa 25.11.2016 v
rozsahu „mame sa bežne vyhráža slovami, že ju zaškrtí, už ju viackrát aj škrtil, že ju zabije, že ju rozreže
a pošle po častiach starým rodičom a podobne“ na hlavnom pojednávaní potvrdila pravdivosť ňou
uvádzaných skutočností z prípravného konania. Ďalej uviedla, že niekedy sama mala z obžalovaného

strach, avšak nemyslela, že by z jeho strany mohlo prísť do extrému v zmysle naplnenia jeho vyhrážok.
Od obžalovaného odišli asi 1 či 2- krát, tiež z toho istého dôvodu, kedy sa báli, že obžalovaný im niečo
urobí. Obžalovaný sa k matke takto začal správať asi 10 rokov dozadu.

Zo znaleckého posudku č. 47/2017 vypracovaného dňa 22.02.2017, do konania v prípravnom konaní

znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vo vzťahu k osobe obžalovaného N.
G., ktorého obsah bol na hlavnom pojednávaní čítaný za splnenia všetkých procesných
podmienok (súhlas obžalovaného a prokurátora) vyplynulo, že obžalovaný v súčasnosti a ani spáchania
predmetnej trestnej činnosti netrpel duševnou chorobou, t.j. psychózou. U obžalovaného bolo zistené

ako aktuálne tak aj v čase páchania predmetnej trestnej činnosti (2008 - 2016) prítomnosť trvalej
duševnej poruchy, ktorou je u neho Porucha osobnosti s rysmi citového chladu, absencia empatie,
prejavy masívneho egocentrizmu a afektívnej lability. Počas vyšetrení bola nálada obžalovaného plochá,
tupá, v globáli je jeho emotivity trvalo citovo chladná, vyššie city len rudimentárne prítomné, empatia
absentuje. masívny egocentrizmus. Afektivita bola počas vyšetrení zreteľne kontrolovaná, tak ako sú

kontrolované a cenzúrové aj ostatné prejavy. Spontaneita skoro žiadna, odpovedal len na kladené
otázky, po latenciách premýšľania o ich obsahu, spontánne nevyprodukuje nič naviac. Psychomotorické
prejavy inhibovanejšie, pod kontrolou aj celá expresivita mimiky, gestikulácie. Dominuje potreba
zapôsobiť dobrým dojmom za každú cenu, s tým korešponduje aj hlasový prejav, ktorý je tichý
ň, monotónny, „bezfarebný“, bez emócie. Pri konfrontácii s údajmi o svojej „podľa neho údajnej“

agresivite voči žene a dcére rovnako prezentovaná „póza“ pokoja, absentuje aj prirodzená emócia
primeraného hnevu, zlosti v prípade, že by výpovede voči nemu boli naozaj nepravdivé a krivé.
Reč zrozumiteľná, tichá, monotónna, „bez farby, chuti a vône“, bez emócie. V konaní dominuje
masívny egocentrizmus, bezohľadné a bezcitné dosahovanie vytýčených cieľov a potrieb. Vo vzťahu kalkoholu prezentuje bezproblémovosť, ale podľa heteroanamnestických údajov sa jedná o príležitostné
nadužívanie charakteru škodlivého pitia s agresivitou v opilostiach. K tomuto je absolútne nekritický.
Pitia sa však vie vzdať, má dostatočný intelekt na to, aby vedel, že mu pitie spôsobuje problémy, teda

vie a môže abstinovať. Zmienku o možnosti liečenia a priori odmieta. K predmetnej trestnej činnosti
je absolútne nekritický, popiera úplne všetko (okrem vniknutia do svokrovho domu čo ospravedlňuje
hľadaním manželky a detí, ktoré utiekli pred jeho agresivitou), prezentuje sa ako obeť ich „krivých
výpovedí“. Závislosť od alkoholu u obžalovaného zistená nebola. Pobyt obžalovaného na slobode pre
spoločnosť zo psychiatrického hľadiska nebol znalcom považovaný a priori za nebezpečný. Môže byť

nebezpečný, keď je pod vplyvom alkoholu, ale to si spôsobuje sám, dobrovoľne, majúc vedomosti aj
skúsenosti s tým, že pod vplyvom alkoholu je agresívnejší, k pitiu je nekritický, z ktorého dôvodu ani
neodporučil žiadne liečenie, keď toto odmieta, pričom aj vzhľadom na osobnosť obžalovaného ako aj
absenciu kritičnosti by nemohlo plniť svoj účel. Znalec dospel k záveru, že prognóza obžalovaného je
vzhľadom na jeho osobnosť a postoje negatívna.

Zo znaleckého posudku č. EDZ-6/2016 vypracovaného dňa 06.01.2017 do konania pribratého v
prípravnom konaní znalkyňou Mgr. F. C., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
vo vzťahu k poškodenej Z. G., ktorého obsah bol na hlavnom pojednávaní čítaný za splnenia všetkých
procesných podmienok (súhlas obžalovaného a prokurátora) vyplynulo, že poškodená Z. G. zažívala v
matrimoniálnom vzťahu násilie, a to vo forme verbálnej (vulgárne nadávky, hanlivé oslovenia, vyhrážanie

safyzickýmublížením)abrachiálnej(sácanieažspadlanazem,kopanienazemi,facky,úderypäsťoudo
oblasti tváre, škrtenie) agresivity, na ktorej sa podieľal najmä manželov dlhoročný konzum alkoholických
nápojov, a to počas oboch manželstiev. Na základe faktov sa dá hovoriť o rozvinutom syndróme týranej
ženy, osobnosť poškodenej síce disponuje primeraným potenciálom pre agresívne a direktívne impulzy,
ktorým by si mohla presadzovať svoje oprávnené požiadavky, avšak v dôsledku jej nezrelosti a vplyvom

jej nekonzistentných, ambivalentných pocitov voči manželovi sa jej konanie stáva málo efektívnym a
meniace sa afekty destabilizujú jej rozhodnutia, čoho dôsledkom sú opakované návraty k manželovi.
Dôvodom môže byť pretrvávajúce väzba na manžela. Poškodená uviedla, že fyzické násilie sa začalo
objavovať vo zvýšenej miere po uzavretí druhého manželstva, or roku 2008. Posledné dva roky sa
prejavy brachiálnej agresivity zintenzívnili, čoho svedkom bola aj ich najstaršia dcéra E.. Násilie v rámci

matrimoniálneho spolužitia sa odrazilo najmä v jej depresívnom ladení, ktoré je spojené s prehlbujúcim
sa pocitom menejcennosti, skľúčenosti a ustráchanosti, v inhibovanom prežívaní, ktoré nesie známky
podráždenosti, obáv, nedôvery a a sociálnej utiahnutosti, na čo vynakladá viac energie ako je bežné,
čo vedie k stavom vyčerpanosti. Poškodená vníma konanie obžalovaného ako príkorie, má strach,
obavy z jeho agresívneho konania, čo ju donútilo opustiť ich spoločné bývanie a odísť aj s dcérami

k svojim rodičom . Uviedla, že zo psychologického hľadiska je poškodená schopná
správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Všeobecná vierohodnosť nie
je znížená a špecifická vierohodnosť je plne zachovaná. Poškodená v súčasnej dobe popisuje konanie
obžalovaného ako výbušné a nepredvídateľné, nevie ovládať svoje agresívne impulzy, ktoré sa pri
konzumácii alkoholických nápojov u neho ešte viac zintenzívňujú. Obžalovaný sa prejavuje verbálne aj

brachiálne agresívne, podlieha návalom zlosti a žiarlivosti.

Z oboznámenej zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie je zrejmé, že ohliadka miesta
činu sa vykonávala dňa 31.10.2016 v čase od 22.00 hod. do 22.30 hod. Vchodové dvere sú drevené
a zvonku sú opatrené guľou. Tieto neboli poškodené. Ohnutý bol iba jazýček na zámke dverí. Ďalej je

zrejmé, že bezprostredne nad vchodovými dverami do rodinného domu je balkón.

Z oboznámeného pracovného hodnotenia obžalovaného zamestnávateľom zo dňa 04.04.2017
vyplynulo, že v r. 2015 bol na základe jeho vedomostí povýšený na lídra zmeny. Z pohľadu pracovnej
výkonnosti bol hodnotený ako nadpriemerný zamestnanec, zodpovedný a riadne si plniaci svoje

pracovné povinnosti.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez
ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať, s konštatovaním, že

nie je potrebné na hlavnom pojednávaní vykonať už žiadne ďalšie dôkazy, pričom ani procesné strany
už nemali návrh na vykonanie dokazovania, bez opomenutia platnej zásady „in
dubio pro reo“, t. j. „v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“ vo vzťahu k akýmkoľvek
riešeným otázkam tohto trestného konania, mal senát okresného súdu za nezvratne preukázané, žeoba žalované skutky sa stali, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že tohto konania
sa dopustil práve obžalovaný, z ktorého konania bol obžalovaný usvedčený predovšetkým výpoveďou
svedka a poškodeného A. N., svedkyne a poškodenej Z. G. ako aj

výpoveďou svedkyne E. G., ďalej podporne vyššie uvedenými oboma znaleckými posudkami, ktorých
vierohodnosťnebolaničímrelevantnýmspôsobomspochybnená.Okreminéhoobžalovanýaninepoprel,
že by vchodové dvere na dome svokrovcov nevykopol a dnu nevošiel bez súhlasu vlastníka domu.
Dôvod, ktorý uviedol, že si išiel po svoju rodinu, pre ktorý takto brachiálne (násilne) vnikol do
obydlia svojich svokrovcov, hoci nemal ich výslovný súhlas, práve naopak, bol požiadaný, aby odišiel, je

nielen bezohľadným ale aj bezprávnym a neospravedlniteľným. Aj toto jeho konanie len potvrdzuje jeho
rozobratý psychologický profil jeho osobnosti a pravdivosť tvrdení jeho poškodenej manželky o
presadzovaní svojej vôle v ich spolužití.

Senát okresného súdu po vykonaní celého dokazovania v rozsahu nevyhnutnom pre
spravodlivé rozhodnutie veci dospel k záveru, že oba žalované skutky je potrebné, bez

narušenia skutkovej totožnosti skutku, primerane vzhľadom na vykonané dokazovanie upraviť, pretože
bolo potrebné objektívne a pravdivo niektoré dôležitý skutkové okolnosti zdôrazniť, resp. doplniť, a to v
skutku pod bodom 1/, že obžalovaný mal vedomosť, že v dome sú osoby a bolo mi nimi dané najavo,
že ho nechcú vpustiť do domu a v skutku pod bodom 2/, že obžalovaný manželku fyzicky napádal aj
pod vplyvom požitia alkoholických nápojov.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nezvratne preukázané, že skutok pod bodom
1/ sa stal a tento spáchal obžalovaný. Vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďou
svedka a poškodeného A. N., svedkýň Z. G. a E. G., ktorí na hlavnom pojednávaní priebeh skutku pod
bodom 1/ jednoznačne a bez pochybností a rozporov podrobne popísali, ich výpovede sa navzájom

dopĺňali. Popísali nielen okolnosti vniknutia obžalovaného domu, samotný spôsob vniknutia do domu,
ale i následné konanie a zotrvanie obžalovaného v dome. Poškodený, ako i obe svedkyne potvrdili, že
obžalovaný prišiel pred rodinný dom na aute a chcel sa dostať dnu, pričom nikto mu neotváral. Taktiež
bolo výpoveďami svedkov preukázané, že obžalovanému bolo dané najavo, že ho vpustiť nechcú,
keď svedkyňa Z. G. vyšla na balkón, ktorý je nad vchodovými dverami, kde mu povedala, že ho tam

nechcú.Napriektomusaobžalovanývyhrážal,žeakneotvoriadverevykopneich,pričomobžalovanému
muselo byť už zo správania členov domácnosti, keď vedel, že sú dnu a napriek tomu mu nikto neotvoril
zrejmé, že ho v dome nechcú a s jeho vstupom, resp. prítomnosťou v rodinnom dome nesúhlasia.
Následne obžalovaný vykopol chodové dvere, vstúpil do rodinného domu a tam zotrval bez ohľadu
na vôľu vlastníka rodinného domu a členov domácnosti, keď títo svojim ďalším konaním mu zabránili

vstupu na poschodie rodinného domu, kedy ho majiteľ domu - poškodený A. N. vyzval, aby opustil
jeho dom a jeho dcéra E. dokonca použila voči jeho osobe elektrický paralyzér. Okolnosti týkajúce sa
skutkové deja skutku pod bodom 1/ boli preukázané aj výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý
taktiež priebeh skutku podrobne opísal, pričom tento sa v zásadných črtách nelíšil od výpovedi svedkov
a poškodeného. Teda, že zvonil pri vchodových dverách, snažil sa ich odomknúť vlastným kľúčom,

pričom potom, ako mu nikto neotváral tieto vykopol a vošiel do rodinného domu, vyšiel na poschodie,
kde mu tam už bolo zabránené ďalej ísť. Taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že kričal na manželku
a deti, aby sa vrátili domov. Obžalovaný však svoje správanie v priebehu celého trestného konania
ospravedlňuje hľadaním jeho manželky (svedkyne Z. G.) a detí, pričom tiež poukazuje na dobrovoľný
odchod z rodinného domu, pričom k takému svojmu konaniu je absolútne nekritický, z jeho výpovede

je zrejmé, že ho považuje za úplne bežné. Senát okresného súdu považuje za dôležité poukázať na
skutočnosť, že dôvod odchodu z rodinného domu - jeho dobrovoľnosť, ako prezentuje obžalovaný nemá
však zásadný vplyv na posúdenie trestnosti konania obžalovaného.

Obžalovanýužvpriebehuprípravnéhokonania,akoajnahlavnompojednávanípoprelspáchanieskutku

pod bodom 2/, kladeného mu za vinu podanou obžalobou, keď vo svojej výpovedi uvádzal, že manželku -
svedkyňu poškodenú Z. G. nikdy netýral, a to ani fyzicky ani psychicky. Počas ich vzájomného spolužitia
dochádzalo medzi nimi k bežným manželským hádkam, pričom na tomto svojom stanovisku zotrval až
do meritórneho rozhodnutia súdu.

Senát okresného súdu má na základe vykonaného dokazovania nezvratne za
preukázané, že aj skutok pod bodom 2/ sa stal, a tento spáchal obžalovaný, keď sa dlhodobo (od r.
2008 až do 10/2016 kedy bol vzatý do väzby) dopúšťa na svoje manželke - poškodenej svedkyne Z. G.
konania, ktoré vyúsťuje na jeho strane až do agresívneho správania voči nej, ktorýmsprávaním jej spôsoboval stres a strach, pričom toto jeho konanie vyvolalo u poškodenej až rozvinutý
„syndróm týranej ženy“. Z výpovede poškodenej Z. G. vyplynulo, že ich manželské spolužitie bolo
poznačenépočetnýmihádkami,ktorévšaknemožnopovažovaťzabežnépartnerskéhádky.Obžalovaný

si vynucoval presadzovanie iba svojej vôle. Zvykol na poškodenú kričať, urážať ju, vyhrážal sa jej
ublížením, ktoré toto jeho konanie vyústilo aj do fyzického útoku, a to takým spôsobom, že ju sácal, bil
ju päsťami, zhodil ju na zem. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný má problémy s alkoholom, pod
jeho vplyvom sa jeho agresivita stupňuje, čo dokonca v poslednom čas vyústilo až k fyzickému útoku
voči ich dcére E.. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodená už minimálne dvakrát spolu s deťmi

opustila spoločnú domácnosť práve z dôvodu stupňujúcej sa agresivity obžalovaného, predovšetkým
po požití alkoholu, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka A. N. a svedkyne
E. G.. Taktiež časté hádky rodičov a fyzické útoku obžalovaného na poškodenú potvrdila vo svojej
výpovedi aj svedkyňa E. G., ktorá bola aj priamym svedkom takého konania poškodeného. Uviedla,
že na tvári matky - poškodenej videla modriny a na hlavnom pojednávaní potvrdila pravdivosť svojej
výpovede zo dňa 25.11.2016 v časti kde uviedla, že obžalovaný sa mame bežne vyhráža slovami, že

ju zaškrtí, už ju aj škrtil, že ju zabije, že ju rozreže a pošle po častiach starým rodičom. Pokiaľ ide o
dĺžku takého konania obžalovaného voči poškodenej, teda od roku 2008 do 10/2016 tento časový údaj
bol potvrdený výpoveďou práve svedkyne E. G., ktorá uviedla, že obžalovaný sa takto začal správať
asi pred 10 rokmi a rovnako aj výpoveďou svedka A. N., ktorý uviedol, že nezhody medzi obžalovaným
a poškodenou trvajú už asi 10 rokov potom, ako spolu opätovne uzavreli manželstvo v roku 2007.

Rovnako svedok A. N. uviedol, že na poškodenej videl aj modriny. Vedel, že jej obžalovaný niekedy
dal facku. Fyzicky na ňu zaútočil, i keď on priamym svedkov takéhoto konania nebol. Potvrdil, že
obžalovaný býva pod vplyvom alkoholu agresívny, z ktorého dôvodu poškodená aj spoločnú domácnosť
s obžalovaným, spolu s deťmi opúšťala. Pokiaľ aj poškodená Z. G. na hlavnom pojednávaní uviedla,
že konanie obžalovaného nevnímala ako týranie, či to, že jeho vyhrážky brala len ako vyhrážky s tým,

že ona sa s tým vysporiadať dokáže, že netrpí syndrómom týranej ženy, ako sa uvádza v znaleckom
posudku, a že obžalovaný sa začal negatívne správať od roku 2010, že už bol doposiaľ potrestaný
„väzbou“, senát okresného súdu uvádza, že tieto skutočnosti uvádzané poškodenou ako pravdivé si
osvojiť nemohol, a to aj z logického hľadiska. Takýto meniaci sa postoj (bagatelizovať konanie agresora
či dokonca preberať zavinenie za konflikty) v trestných konaniach býva častý (popisovaný aj odborníkmi

či znalcami, notoricky už aj verejne známy v rámci informácií z masovokomunikačných oznamovacích
prostriedkov a súdu známymi z doterajšej rozhodovacej praxe v obdobných prejednávaných prípadoch)
práve u týranej osoby. Takéto správanie poškodenej, teda jej zámer čo najviac poľahčiť obžalovanému
je typickým prejavom a dôsledkom zažitého stresu, strachu a traumy zo strany obžalovaného, kedy sa
sama poškodená stavia do pozície „vinníka“ vzniknutej situácie, teda vedeného trestného konania voči

obžalovanému, ako aj hrozbe uloženia vysokého trestu odňatia slobody. Uvedené konštatovanie súdu
korešponduje aj s obsahom znaleckého posudku, kde znalec dospel k záveru, že poškodená zažívala
v spolužití s obžalovaným vzťahu násilie, a to vo forme verbálnej (vulgárne nadávky, hanlivé oslovenia,
vyhrážanie sa fyzickým ublížením) a brachiálnej (sácanie až spadla na zem, kopanie na zemi, facky,
údery päsťou do oblasti tváre, škrtenie) agresivity, na ktorej sa podieľa najmä obžalovaného dlhoročný

konzumalkoholickýchnápojov,ktoréfyzickénásiliesavzmysletvrdeniapoškodenejzačaloobjavovaťvo
zvýšenej miere po uzavretí druhého manželstva, od roku 2008. Znalec dospel k záveru, že u poškodenej
sa rozvinul syndróm týranej ženy. Poškodená vníma konanie obžalovaného ako príkorie, má strach,
obavy z jeho agresívneho konania, čo ju donútilo opustiť ich spoločné bývanie a odísť aj s dcérami
k svojim rodičom. Senát okresného súdu taktiež pri skúmaní viny obžalovaného nemohol opomenúť

ani skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku vo vzťahu k skúmaniu osobnosti obžalovaného
kde bolo konštatované, že aktuálne tak aj v čase páchania predmetnej trestnej činnosti (2008 - 2016)
bola u obžalovaného zistená prítomnosť trvalej duševnej poruchy, ktorou je u neho Porucha osobnosti s
rysmicitovéhochladu,absenciaempatie,prejavymasívnehoegocentrizmuaafektívnejlability,čotaktiež
len potvrdzuje vyššie uvádzané skutočnosti ako aj vzťah obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti.

Dominuje potreba zapôsobiť dobrým dojmom za každú cenu, bezohľadné a bezcitné dosahovanie
vytýčenýchcieľovapotrieb.Obžalovanýpríležitostnenadužívaalkohol,kedysajehoagresivitastupňuje,
voči čomu je obžalovaný nekritický.

Vyššie uvedené a popísané a zákonným spôsobom vykonané dôkazy, ktoré netrpia relevantnou

nevierohodnosťou či zásadnými rozpormi tvoria ucelený a logický reťazec dôkazov, ktoré bez
akýchkoľvek rozumových pochybností obžalovaného usvedčujú zo spáchania oboch
žalovaných skutkov, senátom okresného súdu teda bez narušenia skutkovej totožnosti upravené tak,
ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obranu obžalovaného nebolo možné v žiadnomprípade akceptovať a uveriť tak jeho obhajobným tvrdeniam pokiaľ ide o najzávažnejší žalovaný skutok
(pod bodom 2/).

Senát okresného súdu oba žalované skutky po právnej stránke posúdil v zhode s obžalobou tak, ako
ich táto právne kvalifikovala.

Obžalovaný v oboch prípadoch z hľadiska veku spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle
§ 11 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho

nepríčetnosť či zníženú príčetnosť v zmysle § 12 Trestného zákona, čo by malo vplyv na trestnú
zodpovednosť alebo vplyv pri ukladaní trestnoprávnych sankcií. Obžalovaný vo vzťahu k skutku bodom
1/ ako aj skutku pod bodom 2/ konal jednoznačne vo forme priameho úmyslu - dolus directus /generalis/
podľa § 4 písmeno a) Trestného zákona, t. j. chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, keď bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný neoprávnene
vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a tento čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej

účelom bolo zabrániť vniknutiu, a obžalovaný po dlhší čas blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a
psychické utrpenie, a to bitím, konaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas, teda po dobu cca 9 rokov. Objektom útoku skutku pod bodom 1/ je
nedotknuteľnosť obydlia a domová sloboda, ktoré boli konaním obžalovaného závažným spôsobom

porušené, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda trestného
činu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
Objektom skutku 2/ je ochrana blízkej osoby pred domácim násilím akoukoľvek formou, ktorá bola
konaním obžalovaného porušená, keď naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Okrem naplnenia všetkých obligatórnych
formálnychznakovbolavprípadežalovanéhoprečinunaplnenáajzákonompotrebnámateriálnastránka
(materiálnykorektív),t.j.stupeňnebezpečnostikonaniaobžalovaného,ktorýbolvdanomprípadezjavne
vyšší ako nepatrný.

Z oboznámeného odpisu registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo bol postihnutý iba za priestupok na úseku cestnej premávky
ešte v roku 2012. Po pracovnej stránke je obžalovaný hodnotený výrazne pozitívne.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania predmetného oboch

trestných činov (zločin a prečin v dvojčinnom súbehu), ich následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy.

Pri úvahe o druhu a výške trestu senát okresného súdu komplexne vyhodnotil stupeň spoločenskej

nebezpečnostikonaniaobžalovanéhoprespoločnosť,okolnostizaakýchboliobatrestnéčinyspáchané,
osobu obžalovaného (so zreteľom na jeho predchádzajúcu všestrannú bezúhonnosť) mieru jeho
zavinenia, pohnútku, možnosti jeho nápravy, potom, čo senát okresného súdu však nezistil žiadnu
skutočne relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 39 Tr. zákona, t. j. mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody pod jeho dolnú zákonnú sadzbu (7 rokov), senát okresného súdu

potom nemal inú možnosť ako obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s poukazom na § 34 odsek
6 Tr. zákona, v konečnom dôsledku ako je ďalej uvedené iba obligatórne spojený s jeho výkonom. U
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno j) Tr. zákona spočívajúcu v
tom, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, avšak na druhej strane súd tiež zistil jednu
priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno h) Tr. zákona spočívajúcu v tom, že spáchal viac trestných

činov, pričom však aj s prihliadnutím na § 38 odsek 7 Tr. zákona nemenil zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu v jej dolnej či hornej hranici, nakoľko obžalovanému musel uložiť úhrnný trest odňatia slobody
s použitím tzv. „asperačnej, t. j. zostrujúcej“ zásady, keďže spáchal viac úmyselných trestných činov
v dvojčinnom súbehu, a to jeden zločin a jeden prečin. Preto trest odňatia slobody musel uložiť tak,
že hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho zbiehajúceho sa trestného činu, t. j.

v danom prípade trestného činu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 3
zvýšil o jednu tretinu pri základnej sadzbe od 7 do 15 rokov, kedy horná hranica sa potom zvýšila až
na hranicu 20 rokov.S poukazom na vyššie uvedené senát okresného súdu dospel k záveru, že u obžalovaného nie sú
dané žiadne významné okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup súdu pri ukladaní trestu tak, že by
tento mal byť mimoriadne znížený podľa § 39 Tr. zákona či ukladaný pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Práve naopak, senát okresného súdu má za to, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť prísnejším
trestom odňatia slobody, a to aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný mal inak možnosť svojim
postojom k spáchanej trestnej činnosti prispieť k priaznivosti trestnoprávneho následku, skutočne
sebareflexiou s prejavom úprimnej vierohodnej účinnej ľútosti. Obžalovaný však v priebehu celého
trestného konania, vrátane hlavného pojednávania prezentoval takého svoje konanie za normálne

či bežné, predovšetkým vo vzťahu k skutku bod bodom 1/, kde násilné vniknutie ani nepopiera a
napriek tomu neprejavil najmenšiu snahu uvedomiť si závažnosť svojho konania, a teda obžalovaný
neprejavil žiadne známky účinnej ľútosti voči spáchanej trestnej činnosti, pričom takému jeho postoju
korešponduje aj rozobraný psychologický profil jeho osoby v znaleckom posudku, na ktorého je tak
potrebné pôsobiť iba bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody. Takto senát okresného súdu
uložil obžalovanému zákonný a dostatočný (primeraný a adekvátny) úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 10 rokov, t. j. v dolnej polovici trestnej sadzby, resp. pri jeho dolnej hranici. Takýto trest je
primeraný aj so zreteľom na ďalšiu, inak skutkovo nehodnotenú skutočnosť, ktorú nemožno opomenúť,
a ktorá spočíva v začínajúcom negatívnom správaní sa obžalovaného aj vo vzťahu k svojej najstaršej
dcére E. G..

Na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a)
Tr. zákona zaradil do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
obžalovanýnebolvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinuvovýkonetrestuodňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a iné, prísnejšie zaradenie na dosiahnutie účelu
trestu nebolo nevyhnutné.

Vzhľadom na okolnosti spáchania stíhaného skutku pod bodom 2/ a závery oboznámeného znaleckého
posudku uložil senát okresného súdu obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou, ktoré ochranné opatrenie s povahou trestnoprávnej sankcie prispeje k celkovému dosiahnutiu
účelu trestu.

Adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené bolo. Všetky
poškodené osoby však nárok na náhradu škody neuplatňovali, preto ani výroková časť tohto rozsudku
výrok o náhrade škody neobsahuje.
v bode 1/ neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal

prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu,

v bode 2/ blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie, a to bitím, kopaním,
údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým
vydieraním a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať
ten, kto sa ho výslovne vzdal.