Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215201312
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215201312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Sociálna
poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 (týka sa Sociálnej
poisťovne, pobočky Veľký Krtíš, so sídlom SNP 28, 990 01 Veľký Krtíš), proti žalovanému O. S., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. F. G. XX, XXX XX K. D., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým,
advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti intervenienta na strane žalovaného ČSOB
Poisťovňa, a. s., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 313 25 416, o zaplatenie 3.848,42
Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č k. 2C/115/2015-204 zo dňa

20. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.693,89 Eur na označený účet v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo výroku
o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) rozsudkom
zo dňa 20. 10. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.693,89 Eur na označený

účet v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok)
a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 40 % (tretí výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.848,42 Eur z titulu regresného
nároku podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, nakoľko A.
F. ako pozostalej po U. F. za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 vyplatil vdovský dôchodok vo
výške 1.909,21 Eur a za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 1.939,21 Eur, pretože U. F.
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného pri dopravnej nehode zo dňa XX. XX. XXXX

utrpel poškodenie zdravia s následkom smrti. Žalovaný sa v súdnom konaní bránil nahlásením poistnej
udalosti z povinného zmluvného poistenia ČSOB Poisťovni, a. s., ktorá vo svojom stanovisku uviedla,
že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Poukázal na spoluzavinenie poškodeného, ktorý prechádzal cez
cestu mimo prechodu pre chodcov v tmavom oblečení a pod vplyvom alkoholu. Poverený pracovník
intervenienta pred súdom uviedol, že na strane žalobcu nedošlo k žiadnemu úbytku verejných fondov.
Vdovský dôchodok bol A. F. vyplácaný v nižšej výške, než v akej by bol vyplácaný poškodenému U. F.
starobný dôchodok. Intervenient pristúpil k plneniu žalobcovi omylom. Poukázal na § 238 ods. 8 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný dňa XX. XX. XXXX o 19.15
hod. ako vodič osobného motorového vozidla značky L. C. ev. č. K. XXX W. na rovnom úseku cesty
od ulice J. K. v dôsledku neprimeranej rýchlosti 66,1 km/hod. a nevenovaniu sa sledovaniu situáciev cestnej premávke pri predchádzaní pred ním idúceho motorového vozidla zachytil pravou prednou
časťou vozidla cez cestu prechádzajúceho chodca U. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorý mal v krvi 2,81
mg/l alkoholu. Chodec pri náraze utrpel závažné poranenia, na následky ktorých na mieste nehody

zomrel. Žalovaný porušil § 4 ods. 1 písm. c), e), § 15 ods. 5 písm. c), § 16 ods. 1, 4 zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke, pričom bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 08. 12. 2010
č. k. 8T/77/2010-99 uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák. a bol mu uložený trest. Pre posúdenie zavinenia obžalovaného, ako vyplýva z dôvodov
tohto rozsudku, bolo bezvýznamné, že poškodený bol v stave podnapitosti, nakoľko na vozovke v

podstate nastala situácia, ako keby akákoľvek iná aj triezva osoba prechádzala cez cestu z pravej
strany z pohľadu obžalovaného, ktorý poškodeného mohol zaregistrovať ešte v čase, keď sa nachádzal
na chodníku. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 3To/43/2011 z 30. 03. 2011 rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste zrušil a žalovaného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, ktorého výkon podmienečne odložil a obžalovanému uložil probačný dohľad zohľadniac, že
poškodený bol v ťažkom stupni opitosti, nesprával sa štandardne ani v súlade s § 53 ods. 4 zák. č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého sa chodec musí pred vstupom na vozovku presvedčiť,
či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne
zdržiavať ani zastavovať. Aj keď poškodený svojím konaním vznik kolíznej situácie nevyvolal, vodiča
motorového vozidla určitým spôsobom obmedzil. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 12. 09. 2013 č. k.
2C/8/2013-102 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť manželke poškodeného nemajetkovú ujmu 10.000

Eur a jeho dvom deťom po 5.000 Eur zohľadniac aj spoluzavinenie poškodeného. Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom zo 14. 06. 2016 č. k. 2C/8/2013-243 (správne má byť uvedené 14Co/991/2014-243,
pozn. odvolacieho súdu) rozsudok okresného súdu potvrdil.
Vychádzajúc z ustanovenia § 420 ods. 1, 2 a § 441 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj § 238
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) súd prvej

inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu škody vyplývajúci zo špeciálnej právnej úpravy zákona o
sociálnom poistení, nakoľko je svojou povahou nárokom občianskoprávnym. Konštatoval, že pri jeho
posudzovaní je potrebné vychádzať z § 441 OZ upravujúceho zavinenie poškodeného na spôsobení
škody, nakoľko žalovaný má ako tretia osoba povinnosť nahradiť škodu žalobcovi len v rozsahu, v akom
je zavinené protiprávneho konanie v príčinnej súvislosti s vyplatenými dávkami. Súd prvej inštancie

preto skúmal aj predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu s poukazom na § 420 OZ. Konštatoval,
že žalovaný porušil § 4 ods. 1 písm. c), e), § 15 ods. 5 písm. c) aj § 16 ods. 1, 4 zákona o cestnej
premávke.VdôsledkusmrtipoškodenéhoU.F.alobcazaobdobieod01.01.2013do31.12.2014vyplatil
jeho pozostalej manželke A. F. dávky dôchodkového poistenia v celkovej výške 3.848,42 Eur. Žalovaný
teda v dôsledku porušenia svojej povinnosti spôsobil žalobcovi škodu, čím je daná príčinná súvislosť

medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou spôsobenou zavineným konaním žalovaného, ktorý
spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na odôvodnenie rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 03. 2011 sp. zn. 3To/43/2011 súd prvej inštancie dospel k
záveru, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného a určil jeho pomer na spôsobenej škode
rozsahom 30 %. Na základe uvedeného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.693,89

Eur, ktorá predstavuje mieru zavinenia žalovaného vo výške 70 % uplatneného nároku a vo zvyšku
nedôvodnú žalobu zamietol. Argumentáciu intervenienta aj žalovaného o tom, že žalobcovi nemohla
vzniknúťškoda,pretožepoškodenémubyvyplácalstarobnýdôchodokvovyššejvýškeakobolvyplácaný
vdovský dôchodok jeho manželke súd prvej inštancie neakceptoval z dôvodu rozporu so zmyslom
a účelom Občianskeho zákonníka zdôrazniac, že poškodený zomrel práve v dôsledku protiprávneho

konania žalobcu (správne má byť uvedené žalovaného, pozn. odvolacieho súdu).
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Úspech žalobcu v konaní bol 70 %, úspech žalovaného
30 % a ich pomer v prospech žalobcu 40 % (70 - 30). O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle §
262 ods. 2 CSP súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

2. Žalovaný v odvolaní podanom včas proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu
trov celého konania.

Uviedol, že s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal tiež nedostatok náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozsudkus poukazom na § 220 ods. 1, 2 CSP. Tvrdil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a nepresvedčivo
vysporiadal s námietkami žalovaného a námietkami intervenienta a jeho právnou argumentáciou.
Zotrval na stanovisku, že chýba vznik samotnej škody ako majetkovej ujmy. Nejde o ujmu na zdraví

poškodeného, o ujmu na oceniteľných majetkových právach ani o ujmu nemajetkovú. Žalobca si
uplatňuje údajne reálnu škodu, ktorá podľa neho znamenala úbytok na jeho majetkových hodnotách.
Citoval ustanovenie § 13 ods. 2 písm. a), § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 161 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Uviedol, že pokiaľ sa právnou udalosťou, ktorou je
smrť starobného dôchodcu, prestane vyplácať starobný dôchodok tejto osobe a nahradí sa vdovským

dôchodkom vyplácaným vdove, tvoriacim určitý percentuálny podiel starobného dôchodku, v majetku
verejných prostriedkov určených na dôchodkové dávky nevznikla žiadna škoda, pretože v sume týchto
dávok nenastalo žiadne zmenšenie majetku. Sociálnej poisťovni nemôže vzniknúť škoda aj preto, že
dôchodkové dávky nie sú jej majetkom v zmysle § 157 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, čím sa
súd prvej inštancie nezaoberal a nezdôvodnil svoj právny názor.
Uviedol, že okresný súd svojvoľne, bez hlbšej úvahy podloženej relevantnými skutočnosťami určil pomer

zavinenia žalovaného na vzniku škody 70 % a poškodeného U. F. 30 %. Takéto určenie spoluviny
žalovaný nepokladá za správne. Okresný súd nedostatočne zhodnotil nezodpovedné správanie
poškodeného v ťažkom stupni opitosti, ktorému bolo v krvi namerané 2,81 mg/l alkoholu, čo predstavuje
5,85 ‰. Takýto stupeň opitosti predstavuje riziko smrteľnej otravy alkoholom, komatózny stav, kde
smrteľná dávka (v 50 % prípadov) je 5 ‰ alkoholu v krvi. Chodec porušil § 53 ods. 4 zák. č. 8/2009

Z. z., obmedzil vodiča a donútil ho zmeniť smer a rýchlosť jazdy nenáhlym spôsobom. Keby chodec
zastal a počkal asi 3,8 sekundy pokiaľ vozidlo prejde popred neho alebo keby sa nevracal na chodník
a pokračoval by prechádzaním cez cestu, mohol dopravnej nehode zabrániť. Žalovaný nedokázal
predvídať neštandardné správanie chodca na vozovke, ktoré bolo proti logickému úsudku a vyjadrovalo
stav jeho ťažkej opitosti.

K nesprávnosti výroku o náhrade trov konania uviedol, že Sociálna poisťovňa je v zmysle § 4 ods. 2
písm. a) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodená od platenia súdnych
poplatkov. V konaní žalobcu zastupoval kvalifikovaný pracovník, preto žalobcovi nemohli vzniknúť ani
nevznikli žiadne trovy, ktoré by mal hradiť žalovaný.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy správne
a aplikoval správnu právnu úpravu. Napriek súdom priznanej náhrade v rozsahu 40 % nebude voči
žalovanému uplatňovať žiadnu náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného
v časti prvého výroku zamietol.

4. Intervenient ČSOB Poisťovňa, a. s., Bratislava k odvolaniu žalovaného a k vyjadreniu žalobcu
k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní a nesúhlasí s
vyjadrením žalobcu.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu intervenienta vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a

právne správne.

6. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP)
vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením
§ 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods.
2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s
poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a

právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil všetky skutočnosti rozhodné
pre posúdenie veci. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu
vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

7. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu

realizáciu tých procesných práv, ktoré jej dáva Civilný sporový poriadok. Procesným právom strany je i
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva
z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď vodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis

c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti
súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze
III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Po oboznámení sa s obsahom
spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne
zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení
riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal

s námietkami žalovaného aj intervenienta a ich právnou argumentáciou.

8. V zmysle konštantnej judikatúry je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzujeprávnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikujekonkrétnuprávnunormu.Nesprávneprávne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie, ktorý na riadne
zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, ktoré aj správne interpretoval.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že aj keď sú dávky sociálneho poistenia vyplácané z verejných
prostriedkov, v zmysle § 120 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna
poisťovňa, ktorá hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom; v zmysle § 160 písm.
a) zákona o sociálnom poistení patrí úhrada dávok sociálneho poistenia medzi výdavky Sociálnej
poisťovne. Žalobca má expressis verbis v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení (systematicky zaradeného v piatej časti, druhej hlave s názvom Zodpovednosť v sociálnom
poistení) voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania. Nárok na výplatu dôchodkovej dávky zo starobného poistenia vo
forme vdovského dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. a) bod 3 zákona o sociálnom poistení) nie je náhradou
nároku na starobný dôchodok poškodeného U. F. (§ 13 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom

poistení), ale samostatným nárokom pozostalej manželky poškodeného U. F. A. F.. Ak by nedošlo k
zavinenému porušeniu povinností vodiča žalovaným, žalobca by vyplácal starobný dôchodok U. F., ale
nevyplácal by A. F. vdovský dôchodok, ktorého výška predstavuje škodu na strane žalobcu.
Pomer zavinenia žalovaného na vzniku škody v rozsahu 70 % a poškodeného U. F. v rozsahu 30 %
ustálil okresný súd po starostlivom a citlivom zvážení skutkových okolností dopravnej nehody zo dňa

19. 01. 2010, pri ktorej prišiel poškodený o život. Okresný súd dostatočne zhodnotil dodržanie zákona
aj správanie ako vodiča tak poškodeného, vrátane jeho stupňa opitosti aj porušenia zák. č. 8/2009 Z. z.,
vychádzajúc zo záverov odôvodnenia právoplatného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.
03. 2011 sp. zn. 3To/43/2011 a aj v tejto časti svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na
rozhodnutie o trovách konania, resp. o ich náhrade. Od 01. júla 2017 súd rozhoduje o trovách konania
bez návrhu v dvoch samostatných fázach. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania,
druhou rozhodovanie o výške náhrady trov konania. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje
každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v

pomere 40 %, podľa § 255 ods. 2 CSP mu súd prvej inštancie tretím výrokom odvolaním napadnutého
rozsudku správne priznal náhradu trov konania v takomto rozsahu; odvolací súd preto aj v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v plnom rozsahu úspešný v odvolacom konaní a vzniklo mu proti žalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Z obsahu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného ale vyplýva, že žalobca odžalovaného náhradu trov odvolacieho konania nepožaduje a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho
konania na jeho strane nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).