Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/311/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218844
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315218844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých: C. E.Í., G.. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, K., štátny občan SR, v zastúpení
kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, maloleté dieťa rodičov- matka: M. E., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX, K., štátny občan SR, otec: M.
E., G.. XX.XX.XXXX, K. I.C. XX, K., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Marta Heidingerová, advokát,
Vysoká 32, Bratislava, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v spojení
s priznaním výživného na mal. dieťa spätne od 01.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nasledovného

znenia:

Maloleté dieťa C. E., G.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.

Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa C. E., G.. XX.XX.XXXX, budú obaja rodičia.

S účinnosťou 08.09.2015 sa matka zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa C. E., G.. XX.XX.XXXX vo

výške 100,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v
mesiaci vopred k rukám otca.

Matka má právo styku s mal dieťaťom C. E., G.. XX.XX.XXXX, bez obmedzenia.

Súd zastavuje konanie v časti o priznanie výživného na mal. dieťa C. E., G.. XX.XX.XXXX spätne od
01.01.2015 do 07.09.2015.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Pôvodne návrhom na začatie konania doručeným na Okresný súd Bratislava III dňa 08.09.2015,
navrhovateľ/otec maloletého dieťaťa žiadal, aby súd zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu
maloletého sumou 250 eur mesačne k rukám otca, zároveň žiadal aj o ,,doplatenie“ spätného výživného
od 01.01.2015. Za konania otec zmenil návrh vo veci samej, ktorú zmenu žaloby súd uznesením sp. zn.
51P/311/2015-37 zo dňa 25.02.2016 pripustil tak, že ďalej konal vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti k mal. dieťaťu z dôvodu ukončenia spolužitia rodičov v znení žalobného petitu otca

prednesenom ústne do zápisnice na pojednávaní zo dňa 25.02.2016.

2/ Na pojednávaní dňa 29.09.2016 rodičia /matka, otec/ žiadali súdom schváliť dohodu rodičov o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v znení ktorej sa maloletý C. E., G..XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa
budú obaja rodičia, s účinnosťou od podania návrhu dňa 08.09.2015 sa matka zaväzuje platiť výživné na
mal. dieťa vo výške 100 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr

k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca. Právo styku matky s maloletým žiadali rodičia ponechať bez
súdnej úpravy. Právny zástupca otca zobral návrh späť v časti priznania výživného na mal. dieťa spätne
od 01.01.2015 do dňa podania návrhu a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Matka a kolízny opatrovník
so späťvzatím návrhu v tejto časti vyslovili súhlas.

3/ Kolízny opatrovník žiadal v záujme mal. dieťaťa schváliť dohodu rodičov, rovnako žiadal ponechať
právo styku matky s mal. dieťaťom bez súdnej úpravy.

4/ Na pojednávaní dňa 03.10.2016 otec predložil súdu potvrdenie, že od matky prevzal doplatok na
výživnom na mal. dieťa vo výške 600 eur.

5/ Na zistenie skutočného stavu veci súd vykonal dokazovanie aj bez návrhu účastníkov konania, pričom
z vykonaného dokazovania si zároveň osvojil aj skutkový stav na základe zhodných skutkových tvrdení
účastníkov, o ktorých nemal pochybnosti a ktoré neboli v rozpore ani s vykonaným dokazovaním.

6/ Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon

o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

7/ Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

8/ Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9/ Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10/ Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

11/ Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12/ Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.

13/ Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.14/ Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15/ Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16/ Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17/ Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18/ Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej

osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

18/ Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

19/ Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia mal. dieťaťa, ktorí nie sú manželia ukončili
spolužitie., pričom svojich rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu neboli pozbavení, obmedzený,
resp. ich výkon nemali pozastavený.

19/ Je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy mal. dieťaťa a v tomto smere výchovne pôsobiť na
rodičov, aby si svoje rodičovské práv a povinnosti k mal. dieťaťu prednostne upravili dohodou.

20/ Preskúmaním obsahu dohody rodičov vychádzal z dôkazne preukázaného skutkového stavu, že

na strane otca neexistuje zásadná a závažná prekážka takej intenzity, ktorá by ho z výkonu osobnej
starostlivosti o dieťa vylučovala. Obaja rodičia sú spôsobilí k právnym úkonom, obaja rodičia majú
rodičovské práva a povinnosti bez pozastavenia ich výkonu, obmedzenia či zrušenia právoplatným
súdnym rozhodnutím. Maloleté dieťa má pozitívny citový vzťah k otcovi. V záujme mal. dieťaťa
preto súd prihliadal na stabilitu jeho výchovného prostredia za skutkového stavu, že mal. dieťa po

ukončení spolužitia rodičov zostalo ku dňu vyhlásenia rozsudku nepretržite v osobnej starostlivosti otca,
starostlivosť zo strany otca je bez závad, preto nie je daný žiaden zákonný dôvod pre zmenu tohto
faktického stavu tam, kde absentujú skutkové a právne dôvody.

21/ Zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca zodpovedá nielen dohode rodičov, ale

predovšetkým je aj v súlade s názorom kolízneho opatrovníka za mal. dieťa, ale aj samotnému názoru
mal. dieťaťa, ktorému súd venoval náležitú pozornosť. Zároveň má súd za to, že výkonom osobnej
starostlivostizostranyotcabudeplnerešpektovanéprávomatkynazachovaniejejvzťahukdieťaťutakv
rámci výkonu práva styku ako aj práva na pravidelné informovanie o veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa.,
čím bude zabezpečený celkový úspešný vývoj maloletého nielen po stránke hmotného zabezpečenia,

ale aj po stránke citovej, duševnej, morálnej .

22/ Dohoda rodičov v časti zastupovaní mal. dieťaťa a správe jeho majetku oboma rodičmi plne
rešpektuje nielen záujmy mal. dieťaťa, ale aj doterajší výkon týchto rodičovských práv a povinnostizo strany rodičov, ktoré tvoria ich súčasť. Takto upravené práva a povinnosti rodičov súvisiace so
zastupovaním mal. dieťaťa v jeho osobných a majetkových právach a v správe jeho majetku nevyžadujú,
aby ich rodičia vykonávali spoločne., v ich výkone sú si naďalej aj po ukončení partnerského spolužitia

ako zákonní zástupcovia rovnocenní ,ak však pôjde o podstatnú vec týkajúcu sa mal. dieťaťa, vyžaduje
sa konsenzus oboch rodičov.

23/ Pri schvaľovaní dohody rodičov v časti úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu súd
vychádzal zo skutkového zistenia, že mal. dieťa je nemajetné a preto v rozsahu svojich odôvodnených

potrieb odkázané k ich úhrade prednostne oboma rodičmi. Zároveň súd prihliadal aj na skutočnosť,
že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom na strane otca je PMČP vo výške 522,61 eur /
mesačne , na strane matky ako nezamestnanej, bez evidencie na ÚPSVaR súd vyhodnotil jej možnosti
a schopnosti v profesii šička ako priemerný mesačný brutto plat 520,- eur.

24/ Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu

povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou
= t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných
výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom,
ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd
určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho

preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.

25/ Pri schvaľovaní dohody rodičov o výživnom matky na mal. dieťa súd prihliadal na platnú zákonnú
úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní
jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k

dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce,
pretože výživné na každé mal. dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej
sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie,
až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska
ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné

začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní.

26/ Rovnako však súd pri svojej úvahe prihliadal na skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti oboch
rodičov nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností a možností každého
z rodičov , potencionality ich príjmov , determinovanej nevyhnutnými nákladmi povinného rodiča na

udržanie si vlastného zdroja príjmu.

27/ Pri posudzovaní výšky odôvodnených potrieb mal. dieťaťa , ktorá by mala byť v zásade
zodpovedajúcou primerane životnej úrovni akú dosahujú ich rodičia súd podporne porovnával ,
akú výšku životnej úrovne dosahujú samotní rodičia z ich príjmom k výške životného minima , ako

spoločensky uznanú hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze podľa
Zákona č.601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov , pričom súd zohľadňoval všetky príjmy rodičov,
ktoré boli preukázané v konaní či už na základe výpovedi rodičov alebo listinnými dôkazmi.

28/ S prihliadnutím k predpokladanej výške mzdy, ktorú možno spravodlivo požadovať od matky k jej
najvyššiemu dosiahnutému vzdelaniu , má súd za to, že výška výživného na mal. dieťa, ku ktorej sa
zaviazala v dohode rodičov je primeraná jej schopnostiam a možnostiach na trhu práce , preto súd aj
v tejto časti dohodu rodičov schválil.. Z tejto dohody súdu nevznikla povinnosť rozhodovať o zročnom
výživnom na mal dieťa za obdobie od 08.09.2015., keď prihliadal na zhodné prednesy rodičov ako aj

na jednorázový doplatok výživného matkou k rukám otca.

29/ Pokiaľ ide o úpravu styku matky s mal. dieťaťom dospel súd z vykonaného dokazovania k
skutkovému a právnemu záveru, že podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine jeho výkon nie je potrebné
upraviť meritórnym rozhodnutím súdu, v tomto smere sa priklonil k zhodnému prednesu zo strany

rodičov ako aj kolízneho opatrovníka, že stav ponechať styk matky s mal. dieťaťom bez súdnej úpravy
vyhovuje primárne samotnému mal. dieťaťu.30/ Podľa § 29 ods. 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

31/ Podľa § 29 ods. 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

32/ Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

33/ Súd akceptoval späťvzatie návrhu o priznaní výživného na mal. dieťa spätne, ku ktorému späťvzatiu
vyslovili súhlas všetci ostatní účastníci konania , preto aj s prihliadnutím k článku 5 ods. 1 , veta
prvá CMP, že späťvzatie návrhu v tejto časti sa týka konania, kde zákon pripúšťa jeho začatie aj bez
návrhu, dospel k názoru aj s ohľadom na charakter prejednávanej veci, záujem účastníkov konania ,

predovšetkým záujem na strane maloletého dieťaťa , že nie je potrebné ďalej pokračovať v konaní, .,
preto konanie zastavil podľa § 29 ods. 1 CMP tak, ako je vo výrokovej časti uznesenia uvedené.

34/ Podľa § 52 CMP žiaden u účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
35/ Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

36/ O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, ako je vo výrokovej časti
uznesenia uvedené., bez vzniku povinnosti rozhodovať o nároku na náhradu trov konania pre absenciu
návrhu podľa § 57 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie je prípustné aj proti výroku uznesenia o zastavení konania sčasti.
Odvolanie je prípustné aj proti výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.- Exekučný poriadok), ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (Štvrtá časť CMP).

Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po
vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice na pojednávaní.