Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207680
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316207680.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N.. XXX, v konaní
zastúpená Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, a otec - M. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. H. XXX/XX, A., o úpravu styku otca s maloletou, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 23. mája 2016, sp.zn.
8P/8/2016-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s ňou každý párny týždeň v sobotu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod.,
každý párny týždeň v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý
nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý
nepárny rok dňa 24.12. od 10:00 hod. do 15:00 hod. a 31.12. od 10:00 hod. do 15:00 hod. a počas
Vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 15:00 hod. s tým, že matka je povinná

dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom a otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom
čase v mieste bydliska dieťaťa s tým, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej.

2. Právne súd odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 74 ods. 1 a 2 veta prvá, § 75 ods. 1,

ods. 2, ods. 6 a ods. 8 O.s.p. ( Občianskeho súdneho poriadku), vecne dospel k záveru, že v
danom prípade nemal za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Súd prvej
inštancie k tomuto záveru dospel po oboznámení sa s obsahom návrhu matky a jeho prílohami ako aj
obsahom súvisiaceho spisu č.k. 17P/11/2013, z ktorých dôkazov mal zistené, že maloletá L. pochádza
z manželstva rodičov rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 13P/292/2011-22, zo
dňa 14.04.2015, pričom styk otca s maloletou bol naposledy upravený rozsudkom toho istého súdu

č.k. 17P/11/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/21/2015-184, zo dňa
27.10.2015 ( právoplatným 17.12.2015) tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou prvé štyri
mesiace po právoplatnosti rozsudku každú párnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každú
párnu nedeľu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. a po uplynutí adaptačnej doby štyroch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku každý párny víkend v roku v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele 17:00
hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Bielej soboty od 10:00 hod. do Veľkonočnej

nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.8. od 10:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.,
počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24.12. od 10:00 hod. do 15:00 hod. a 31.12. od 10:00hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12.
do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom a otec si dieťa
vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa. Zo správy z psychologických

konzultácií zo dňa 22.02.2016 vyplýva, že matka vyhľadala Centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie z dôvodu ťažkostí maloletej L. v kontakte s otcom, ktorá odmieta ísť s ním
a matka udala aj následné zmeny nálad po návrate od otca. Centrum odporučilo zvážiť odloženie
nutnosti prespávať v domácnosti otca na neskoršie obdobie, kedy bude vytvorená väčšia dôvera dieťaťa
k otcovi a prespatie nebude pre maloletú anticipovaným negatívnym zážitkom. Súd ďalej zistil zo správy

kolízneho opatrovníka z 13.05.2016, že maloletá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starými
rodičmi zo strany matky a prastarou matkou v päťizbovom rodinnom dome, maloletá má vlastnú detskú
izbu avšak momentálne spáva matka s maloletou, nakoľko dieťa sa v noci budí. Maloletá sa aktuálne
stretáva s otcom tak, ako matka žiada vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. každý
druhý týždeň, prespávať u otca odmieta. Podľa vyjadrenia matky sa zhoršil psychický stav maloletej a
preto s ňou už druhý rok navštevuje psychológa. Ďalej uviedla, že u otca nedostáva maloletá pravidelne

riadnu stravu, skôr len sladkosti a zmrzlinu, čo nie je pre ňu vhodné. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie
aj u otca, ktorý býva sám v trojizbovom byte v jeho vlastníctve, kde má maloletá vlastnú izbu. Otec
uviedol, že s maloletou sa stretáva každý druhý týždeň bez prespávania, nechce na maloletú tlačiť aby
u neho prespávala, pričom ale nepovažuje za vhodné, že matka dieťaťu stále pripomína, že musí u otca
prespať lebo to má určené súdom. Podľa názoru otca je maloletá matkou veľmi ovplyvňovaná, pričom

s matkou sa komunikuje ťažko. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek vyjadreným obavám
matky z hroziaceho negatívneho psychického vývinu maloletej, nie je tu osvedčený dôvod na nariadenie
predbežného opatrenia, keďže matka v návrhu neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli
známe v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Preto súd iba poukázal na odôvodnenia vyššie
citovaných rozsudkov, v ktorých sa ( vychádzajúc aj zo záverov znaleckého dokazovania) vyslovilo, že

maloletá nadväzuje kvalitný kontakt bez akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Navštevuje materskú školu
kde tiež bola nútená sa aklimatizovať k takémuto novému prostrediu, prespáva tam s cudzími ľuďmi v
cudzom prostredí, na ktoré si zvykla a preto by nemala mať problém vytvoriť si vzťah k otcovi, u ktorého
sa nepotvrdilo, že by negatívnym spôsobom na jej výchovu vplýval. Súd prvej inštancie mal teda za to,
že nebola preukázaná potreba predbežnej ochrany, prípadne odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma

maloletej, pričom súd vychádzal aj zo správy kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že otec rešpektuje
názor maloletej a toleruje, že aktuálne ešte nechce u neho prespať, čo potvrdila aj samotná matka, ktorá
uviedla, že otec sa s maloletou stretáva každý druhý týždeň bez prespávania, v rozsahu navrhnutom
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na uvedené
potom súdu nie je zrejmé, ako môže byť dieťa traumatizované a vystavované stresovým situáciám, keď

u otca vôbec nespáva. Súdu sa skôr javí traumatizujúcim ustavičné pripomínanie dieťaťu, že musí u
otca prespávať, čo predstavuje akúsi hrozbu, ktorá veľmi negatívne vplýva na vzťah otca s maloletou.
Je evidentné, že maloletá je citovo silne naviazaná na svoju matku, avšak nevyjadruje ani vyslovenú
úzkosť z kontaktu s otcom. Súd má teda za to, že v záujme maloletej je udržiavanie dobrých citových
vzťahov s oboma rodičmi a nie je tu dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka žiadajúc, aby odvolací súd plne vyhovel jej návrhu,
vytýkajúc súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový
stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že

otec opustil maloletú a jej matku, keď malo dieťa len pol roka a do jedného roku veku dieťaťa sa o
ňu nijakým spôsobom nezaujímal. Podľa pôvodného rozsudku o rozvode a úprave práv a povinností k
maloletej prebiehal styk otca s maloletou len v domácnosti u matky, maloletá trávila s otcom minimálny
čas, chvíľu sa pohrali a maloletá posielala otca domov. Následne súd upravil styk tak, že po uplynutí
adaptačnej doby štyroch mesiacov by sa mal realizovať s prespávaním u otca. Z tejto situácie je maloletá

úplne traumatizovaná a u otca nechce prespávať. Súčasný rozsah styku otca s maloletou je podľa matky
pre maloletú pridlhý, často plače, že nechce ísť k otcovi, pričom matka sa snaží ponechať otcovi priestor
na styk so svojou dcérou, avšak v niektorých prípadoch dosiahne plač maloletej takú intenzitu, že matka
je nútená maloletú utíšiť. Podľa názoru matky v súčasnosti upravený rozsah styku s maloletou a jeho
kvalita nie je v záujme maloletej, pričom najproblematickejšie je prespávanie dieťaťa u otca. Pri realizácii

styku maloletá s ním odíde, no po niekoľkých hodinách ju otec vráti domov matke s odôvodnením, že už
u otca nechce byť. Prioritou má byť záujem maloletého dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča.
Podľa matky je pre maloletú akceptovateľnejšie stýkať sa s otcom, pokiaľ by u neho nemusela prespávať
keďže maloletá sa prespávania u otca obáva a podľa matky aj preto s ním odmieta ísť. Stretávanieby malo byť rozširované postupne a dieťa by si malo na otca privykať postupne, bez prespávania,
nakoľko otec opustil spoločnú domácnosť, keď bolo dieťa ešte priveľmi malé, pričom adaptačná doba
štyri mesiace nie je postačujúca pre pozitívny vývoj vzťahu otca s maloletou. Súd rozhodoval bez ohľadu

na aktuálny stav a styk po uplynutí štyroch mesiacov upravil na základe nedôvodnej domnienky, pričom
nie je možné predpokladať, akým spôsobom sa vzťah otca s maloletou bude vyvíjať do budúcna.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie
je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/8/2016 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej L. a síce zúženie úpravy styku otca s maloletou, ktorej sa
domáha matka. Táto súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, v ktorom žiada rovnakú úpravu styku ( zúženie) do skončenia konania vo veci samej s

odôvodnením, že v zmysle posledného rozsudku súdu by mala maloletá u otca prespávať, z čoho je
traumatizovaná a odmieta to.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, keď nezistil
žiadnu bezprostredne hroziacu ujmu maloletej pri ponechaní doterajšej úpravy, pretože ako vyplynulo
zo skráteného dokazovania, otec sa s maloletou stretáva každý druhý týždeň, avšak hoci podľa súdneho
rozhodnutia by mala maloletá u neho cez víkend prespávať, v skutočnosti neprespáva, pretože si to
maloletá neželá a otec jej vôľu rešpektuje. Otec sa teda s maloletou stretáva v podstate v rozsahu,

navrhnutom matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 471 ods. 1

CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z.
(Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá
navyše v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
odvolaním napadnutého uznesenia.

9. K tvrdeniam matky, uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dopĺňa, že rozsah styku otca s maloletou
bol upravený rozsudkom v predchádzajúcom súdnom konaní po vykonaní komplexného dokazovania
zameraného na zistenie najlepšieho záujmu maloletej. Je to práve záujem dieťaťa, ktorý bol
rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave styku ( jeho rozšírení) otca s maloletou v r.
2015, kedy súd bral do úvahy tak všetky okolnosti na strane dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, denný

režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne, a nepochybne bola zohľadnená aj
skutočnosť, že otec opustil spoločnú domácnosť v čase útleho veku dieťaťa, pričom však na rozdiel
od zainteresovaných účastníkov, súd tieto hľadiská posudzoval objektívne. Matka v odvolaní tvrdí, žesúčasný súdom nastavený rozsah styku otca s maloletou je pre dieťa pridlhý, často plače a otca odmieta,
avšak tieto tvrdenia matky nepostačujú na to, aby bolo možné uzavrieť ( a už vôbec nie v skrátenom
konaní rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), že by existujúca úprava styku mala

prípadný negatívny vplyv na zdravý vývoj maloletej. S týmito matkinými tvrdeniami sa však vysporiada
súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej, v ktorom sa matka domáha
rovnakej úpravy. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že navrhované
neodkladné opatrenie by prípadné matkou uvádzané prejavy dieťaťa ( plač, odmietanie) nemohlo nijako
ovplyvniť. V súčasnosti sa totiž otec tiež stretáva s maloletou len v takom rozsahu, v akom to maloletá

akceptuje, otec ju nenúti u neho prespávať a preto ak by aj súd vyhovel matkinmu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, reálne by pokračovalo ich stretávanie v rovnakom rozsahu ako v súčasnosti
prebieha. Požadované neodkladné opatrenie by teda nemalo žiadny vplyv na doposiaľ prebiehajúci styk
medzi nimi a preto nemalo žiadny význam ho nariaďovať. Treba si uvedomiť, že účelom neodkladného
opatrenia je urýchlená úprava právnych pomerov účastníkov s cieľom poskytnutia včasnej ochrany
porušeným, alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov. V zmysle § 325 ods. 1 CSP súd môže

nariadiť neodkladné opatrenia vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, ktorá podmienka v
danom prípade splnená nie je. Maloletá otca navštevuje každý druhý víkend bez prespávania a zo
strany otca nie je tak vystavovaná žiadnym traumatizujúcim situáciám, ktoré by bolo potrebné odvrátiť
nariadením neodkladného opatrenia.

10. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že tu niet dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia a
návrh matky zamietol, pričom odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. Z vyššie uvedených dôvodov
preto uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

11. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).