Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Júlia Weiserová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207324
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207324.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi U. S., nar.
X.X.XXXX, bytom R. X, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, právne zast. JUDr. Bohdanom
Jakubisom, advokátom, Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 821,15 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Konanie čiastočne v rozsahu zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca nie je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). V tomto návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 821,15 Eur, zmenkový úrok vo
výške 0,25 % Eur denne zo sumy 821,15 Eur od 30.1.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy
821,15 Eur od 16.3.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda
2,74 Eur a náhradu trov konania. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 5.2.2010 na zmenkovú sumu
vo výške 821,15 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od
30.1.2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia". Do textu predmetnej zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30.1.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu
úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na územíSlovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska
odporcu, v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, č. 861/2007.
V prejednávanej veci je príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves podľa § 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p.,
nakoľko odporca má bydlisko v obvode tohto súdu a zároveň keďže predmetom konania sú nároky
zo zmenky a jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o čom svedčí aj
Dohoda o vyplňovacom práve platnosť zmenky bude treba posúdiť nie len podľa zákona zmenkového
a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý upravuje podmienky vystavenia
zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských úverov. Podľa národného, ale
aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho práv a nárok navrhovateľa
bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to pri kolízií príslušnosti
zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie príslušnosti podľa
bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV ÚS 270/2012 -
27, zo dňa 31.5.2012).
Vo veci bolo následne rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 11C/101/2014-16 dňa 26.6.2014 bez nariadenia
pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa zamietol poukazujúc na článok 4
ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa považoval za
zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti uvedenému rozsudku bolo zo strany navrhovateľa
podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením sp. zn.
5Co/755/2014-61 zo dňa 10.11.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol, že tunajší súd nesprávne
aplikoval článok 4 ods.4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce.
Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v konaní podľa Nariadenia musí byť zabezpečená ochrana práv
spotrebiteľa a správne preto postupoval tunajší súd, ak posudzoval uplatnenú pohľadávku aj z hľadiska
ochrany spotrebiteľa.
Dňa 20.10.2014 v priebehu odvolacieho konania doručilo tunajšiemu súdu oznámenie o vstupe
vedľajšiehoúčastníkadokonaniaObčianskezdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľovsosídlom
Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, právne zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,
ktoré súd Uznesením 11C/101/2014-69, zo dňa 9.12.2015 do konania pripustil.
Vo svojom písomnom vyjadrení vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky od
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. konal vedome na škodu dlžníka, bol si vedomý toho, že nadobúda zmenku
od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný majiteľ
zmenky nemôže tieto uplatniť, pretože by tým porušil zákon. Tento záver odôvodňujú nasledovné
skutočnosti:
1. v hornom rámčeku zmenky je číslo zmluvy, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere
nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, keďže si tento musel byť vedomý, že k zmenke patrí aj
spotrebiteľská zmluva,
2. samotný pôvodný zmenkový veriteľ na ktorého rad sa malo plniť je subjektom poskytujúcim úvery a
pôžičky s celoslovenskou pôsobnosťou známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami.
Navrhovateľ sa teda nemôže brániť § 17, zákona č. 191/1950. Na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala
legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky a to konkrétne § 4 ods. 6, zákona č. 258/2001
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov. V súvislosti s poskytovaním úveru sa od spotrebiteľa alebo
inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak je v
rozpore s uvedeným zmenka aj tak prijatá či vyplnená, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ďalej konštatoval, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vymenované v § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001. Na tento prípad je nutné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, v zmysle ktorého
je dohoda o vyplňovacom práve zmenky neprijateľnou podmienkou, a preto je ako taká neplatnou.Poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008
ako aj na rozhodnutie ESD č. C419/2011 zo dňa 14.3.2013 a list Európskej komisie z 25.4.2013 č.
2012/4165 adresovaný Slovenskej republike. V závere konštatoval, že dohodu o vyplňovacom práve
blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona.
Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil trovy právneho zastúpenia.
Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané
odporcovi i vedľajšiemu účastníkovi tlačivo C na odpoveď, na ktoré však títo nereagovali.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky navrhovateľom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávaniazapotrebnéavovecinariadiltermínpojednávanianadeň11.5.2016.Pojednávanievoveci
súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu 2Er/678/2012, úverovou zmluvou, všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, rozhodnutiami v exekučnom spise a
umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než
nariadením pojednávania vo veci.
Pojednávanie bolo určené na termín 11.5.2016, kde navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 17.4.2016, u
odporcu doručenie predvolania bolo preukázané dňom 7.4.2016, u vedľajšieho účastníka a jeho práv.
zástupcu dňom 12.4.2016. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca a ani vedľajší účastník a jeho právny
zástupca sa na pojednávanie nedostavili, lehota na prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná
a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej právny zástupca žalobcov podaním zo dňa
21.12.2015 zobral návrh čiastočne v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť. V prevyšujúcej časti mu žiadal vyhovieť s tým, že zmenka je platná a teda
nárok je v celom rozsahu dôvodný.
Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v roku 2010 navštívil pobočku Pohotovosti v Levoči a požiadal o
poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur. Zmluva bola pripravená, ten pán, ktorý pracoval pre spoločnosť do
nej nejaké údaje vpisoval. So všeobecnými úverovými podmienkami nebol oboznámený, nič mu nebolo
bližšie vysvetlené. Nepamätal sa, žeby podpisoval zmenku, nič ohľadom toho mu vysvetlené nebolo.
Pôžičku aj začal splácať, dostal sa však do finančnej tiesne, takže s tým prestal.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa 5.2.2010,
obsahom exekučného spisu 2Er/678/2012, predovšetkým zmluvou o úvere zo dňa 5.2.2010 vrátane
všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru, rozhodcovskýmrozsudkomSR05706/11zodňa13.7.2011,
uzneseniami tunajšieho súdu 2Er/678/2012 zo dňa 30.10.2012 a 1.8.2013, uznesením odvolacieho
súdu 15CoE/24/2013 zo dňa 11.4.2013 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej odporom dňa 5.2.2010
s nasledovnými údajmi:Označenie: zmenka
Číslo zmluvy: 704500254
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Levoči
Dátum vystavenia: 5.2.2010
Zmenková suma: 821,15 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu osemstodvadsaťjeden EUR a 15 centov, zmenkový úrok
0,25 % denne od 30.1.2011
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.
Zo Zmluvy o úvere č. 704500254 zo dňa 5.2.2010 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur.
Odporca ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 322,- Eur t.j. celkovo čiastku 672,- Eur v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur, počnúc od
17.3.2010. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať.
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Z uznesenia tunajšieho súdu 2Er/678/2012-11, zo dňa 30.10.2012 súd zistil, že spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. ako oprávnený v exekučnom konaní podala návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi
ako povinnému na vymoženie istiny 821,15 Eur s príslušenstvom. Citovaným uznesením žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom následne uznesením 2Er 678/2012, zo
dňa 1.8.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2013.
Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05706/11 zo
dňa 13.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2011 a vykonateľnosť 25.8.2011. Odporca bol
zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovosť s.r.o. istinu 821,15 Eur s 0,25 % denným úrokom
od 30. 1. 2011 a 6 % ročným úrokom od 16.3.2011 a trovy exekúcie. V odôvodnení rozhodcovského
rozsudku sa uvádza, že oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 821,15 Eur s vyššie
uvedenými úrokmi. Rozhodcovský súd rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 5.2.2010, ktorou
účastnícizabezpečilisvojzáväzkovývzťahzozmluvyoúvere.Blankozmenkuvyplniloprávnenývzmysle
Dohody o vyplnení zmenky. Exekučnému súdu bola predložená aj Zmluva o úvere č. 704500254 zo
dňa 5.2.2010, uzavretá medzi Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, na základe
ktorej bol mu poskytnutý úver vo výške 350,- Eur podľa zmluvy na výkon zamestnania. Povinný sa
zaviazal vrátiť oprávnenému úver v 12-tich mesačných splátkach po 56,- Eur a poplatok za úver vo
výške 672,- Eur. Exekučný súd nevydal poverenie a zamietol žiadosť s odôvodnením, že úver poskytnutý
oprávnený povinnému je úverom spotrebiteľským. Zároveň uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky,
ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola podľa exekučného súdu neplatná
a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku
nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo namietať sumu v nej uvedenú. Oprávnený
nemohol použiť predmetnú zmenku ako podklad na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, lebo jeho
konanie bolo v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a rozhodcovský rozsudok zaviazal odporcu na
právom nepovolené a dobrým mravom odporujúce plnenie. Takéto zabezpečenie úveru bolo výrazne vneprospech slabšej strany predmetnej zmluvy - spotrebiteľa a preto sa jedná o neprijateľnú podmienku.
Odporca žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový právny vzťah, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- Eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.
Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosťoboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokovzo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastavil. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Pred začatím pojednávania vo veci samej právny zástupca žalobcov podaním zo dňa 21.12.2015 zobral
návrh čiastočne v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu skôr než sa
začalo pojednávať vo veci samej, súd v súlade s citovaným ustanovením zákona konanie čiastočne
zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.
Súd po oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, ním predloženými dôkazmi a vykonaní
dôkazu oboznámením sa s obsahom vyššie uvedených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrhu
navrhovateľa nemožno vyhovieť. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom
exekučného spisu súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si
dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach
s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť
pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom vykonať
súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym
názoromktoréhojetunajšísúdpodľa§ 226O.s.p.viazaný,bolonevyhnutnéposúdiťzmenkupredloženú
navrhovateľom aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie
dôkazu oboznámením sa s obsahom exekučného spisu najmä so Zmluvou o úvere č. 704500254 zo
dňa 5.2.2010 a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorá bola zabezpečená predmetnou
zmenkou.
Vykonaním dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. 704500254 zo
dňa 5.2.2010 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom navrhovateľa, ktorej
obsah nemal odporca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval odporca, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako
účastník zmluvy predchodca navrhovateľa, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide
spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej
v zmluve a to, že úver bol odporcovi poskytnutý na výkon povolania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého
nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania a či odporca skutočne
v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno napreukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto
dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom bol konštatovaný aj vo vyššie uvedenom exekučnom
konaní vedenom proti odporcovi na návrh predchodcu navrhovateľa a súd v tomto konaní, vzhľadom na
vyššie uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od tohto názoru exekučného súdu.
Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená
zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde
sa má plniť a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis
vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950
Zb. zmenkový a šekový zákon.
Napriek uvedenému vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci
poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí
maťprednosťochranaprávspotrebiteľa.Preto,poukazujúcajnarozhodnutieodvolaciehosúdu,zmenky,
ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zákona č.
191/1950 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia
zmluvy.
Účastníci konania mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok navrhovateľa uplatnený v
návrhu aj z hľadiska predpisov o ochrane práv spotrebiteľa a to vzhľadom na odôvodnenie rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 26.6.2014, ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený a najmä poukazujúc
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/755/2014-61 zo dňa 10.11.2015.
Zmenka predložená navrhovateľom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku
zmenkového vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom tak predchádzalo uzatvorenie
tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru.
Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je
súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú
predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo,
akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní,
ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že
bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o
vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky
a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení
zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď odporca
by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany
navrhovateľa v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o
úverevzmyslespotrebiteľskýchpredpisov.Dohodaovyplnenízmenkyjetakpoukazujúcnaustanovenie
§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi navrhovateľa tak nevzniklo právo na
vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo
nevyhnutné návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.
Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď
predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo je ďalším
dôvodomprezamietnutienávrhu.Nazákladeúverovejzmluvyposkytolprávnypredchodcanavrhovateľaodporcovi úver vo výške 350,- Eur, ktorý mal odporca splácať v 12-tich splátkach po 56,- Eur zaplatil
by teda 672,- Eur. Úver zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou
zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka v rozpore
s ust. § 54 Občianskeho zákonníka už exekučným súdom a teda ju neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia
zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol odporcovi úver 350,- Eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 105,-
Eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 455,- Eur
a nie na sumu 821,15 Eur, ako sa stalo v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní.
Ak teda predchodca navrhovateľa zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným
ustanovenímzákonač.258/2001Z.z.,ideoúkonabsolútneneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka
s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej
povinnosti.
Zmenka predložená navrhovateľom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 704500254
zo dňa 5.2.2010 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom nespĺňa všetky náležitosti
uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o
úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj
splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú
časovúdátumovú špecifikáciukonečnejsplatnostiúveru.Zmluvatiežneobsahujevýšku,početatermíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej
zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve
ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná
úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené náležitosti neobsahuje,
úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.
Na záver súd uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny
úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch
a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup navrhovateľa
nemôže požívať právnu ochranu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Zároveň však nepriznal ani náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože
tieto nepovažoval za účelne vynaložené. V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať na
skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že
samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má
právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné
bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak
fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva
na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcupovinnosťnebrániťúčastníkom,abyvkonaníprednimivyužívaliprávnupomoc,žesúčasťouzákladného
práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti
má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim
zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na
svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho
zastúpenia, pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je
porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a
3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv
na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i
náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,
avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom
advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že iba paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho
úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti, najmä ak do konania
vstúpil tak, ako tomu bolo v tomto prípade až počas odvolacieho konania, teda v štádiu kedy bolo
známe rozhodnutie a argumentácia súdu 1. stupňa v predmetnej veci. (rozsudok 11C/101/2014-16
dňa 26.6.2014) S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil
do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na
svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať
tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené -
považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných
vecí, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do
toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňujú
advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv
konkrétneho spotrebiteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.