Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010343
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010343.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.06.2017, v
trestnej veci obžalovaného Y. P. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona a iné o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn.
2T/65/2016 zo dňa 12.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a vo výroku o ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému
Y. P. nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom V., P. XXXX/XX,

u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné opatrenie - ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Y. P. vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr.
zákona a § 139 písm. c/ Tr. zákona a § 127 ods. 4 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 13. 2. 2016 asi o 13.30 hod v byte na ulici P. XXXX/XX v V., v ktorom býva so svojou manželkou
P. P., sa tejto v stave opilosti s nožom v ruke vyhrážal, že ju zabije a zabije aj toho, koho nájde, pričom
otváral skrine a prehľadával byt a vulgárne jej nadával.

Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2,
3, § 54 Tr. zákona trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.

Súd prvého stupňa tiež výslovne uviedol, že podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je
odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Podľa § 55
ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene
nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení
trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej
práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu
tohto trestu.

Obžalovanému podľa § 73 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona uložil ochranné opatrenie - ochranné
protialkoholické liečenie, ktoré sa bude vykonávať ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal okresný prokurátor v
neprospech obžalovaného odvolanie, ktoré neskôr písomne odôvodnil tak, že uložený trest a ochranné
opatrenie považoval za nezákonné a mal za to, a že pre naplnenie účelu trestu je potrebné na
obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody ako aj že je potrebné uložiť ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku znalca z odvetvia
psychiatria, podľa ktorého u obžalovaného bola zistená závislosť na alkohole a znalec uloženie ústavnej
formy tohto ochranného liečenia odporučil. Na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby
krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie,
prípadne aby sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody a zaradí ho
pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu uloží ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, teda výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnuté výroky rozsudku, teda výrok o treste a výrok o
ochrannom liečení a po takomto preskúmaní zistil nasledovné.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy,
na priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, teda že k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal, oľutoval ho a
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v
§ 37 písm. m/ Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol pred spáchaním trestného činu odsúdený. Po úprave
trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti
mal okresný súd za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest,
ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody, pričom nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného
bude účel trestu dosiahnutý už uložením trestu povinnej práce vo výmere 250 hodín, lebo takto uložený
trest okresný súd považoval za dostačujúci v tom smere, že si obžalovaný uvedomí nesprávnosť svojho
konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej, ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.
Okresný súd uložil obžalovanému trest povinnej práce aj napriek tomu, že je čiastočne invalidným
dôchodcom preto, lebo obžalovaný sám uviedol, že ľahšie práce ako hrabanie, zametanie, upratovanie,
môže vykonávať, a súhlasil s uložením trestu povinnej práce s tým, že ho bude vykonávať s uvedenými
obmedzeniami, pričom z prednesu obžalovaného a celkového stavu konania mal okresný súd zato, že
v myslení a správaní sa obžalovaného nastala pozitívna zmena smerom k jeho náprave a tomu, že v
budúcnosti sa nebude dopúšťať trestnej činnosti.

Zo správy z miesta bydliska krajský súd zistil, že obžalovaný nemá dobrú povesť, pričom obžalovaný
po požití alkoholu býva konfliktný. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že pred spáchaním
predmetnej trestnej činnosti bol postihnutý spolu sedemkrát, z toho za dva priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu spáchané proti poškodenej P.H.. Dňa 24.01.2012 bol postihnutý pokarhaním a za
priestupok spáchaný proti občianskemu spolunažívaniu dňa 10.11.2015 proti poškodenej P. P. bol
postihnutý pokutou 15,- eur.

V odpise registra trestov z obdobia pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti má sedem záznamov,
čo znamená, že sa opakovane do rozporu so zákonom už dostal, a to pre rôznu trestnú činnosť najmä
násilnej povahy. Z jeho doterajšej trestnej minulosti je potrebné poukázať hlavne na to, že rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/96/2010 zo dňa 03.11.2010, právoplatným dňa 03.11.2010 bol
odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona na trest
odňatia slobody na šestnásť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal dňa 17.11.2011. Napriek týmto skutočnostiam bol rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 3T/48/2012 zo dňa 23.05.2012, právoplatne dňa 23.05.2012 odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na trest odňatia slobody na
desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal
dňa 07.12.2012.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania
trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, a to ochranu spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a tým, že súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Krajský súd v osobe obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Z obsahu predloženého spisu
totiž vyplynulo, že obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie
predmetného prečinu, keď na svoju obhajobu uvádzal, že poškodenej vynadal, aj prehľadával skrine, ale
nôž tam nebol, potom si išiel zafajčiť do kuchyne a zobral nôž, že si ublíži, poškodenej oplzlo nadával s
tým, že s priateľom premárnila peniaze, ktoré boli pre rodinu, pričom uvádzal, že sa cíti nevinný a ľutoval
len to, že poškodenej vynadal. Takýto prístup obžalovaného k svojmu prečinu nemožno považovať za
priznanie a už vôbec nie za úprimnú ľútosť, a teda za poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr.
zákona. Pri tejto poľahčujúcej okolnosti je treba, aby sa páchateľ priznal k spáchaniu skutku tak, ako
je mu kladené za vinu obžalobou.

V konaní obžalovaného krajský súd nezistil ani poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm.
n/ Tr. zákona, t.j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priznanie tejto
okolnosti, podľa názoru krajského súdu, vyžaduje osobitnú aktivitu zo strany obžalovaného presahujúcu
rámec bežnej spolupráce, a to aj po tom, čo by sa prípadne k spáchaniu trestného činu priznal, (pretože
táto okolnosť by bola zohľadnená v rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.) spočívajúca
napr. v označení dôkazov, ktoré by orgány činné v trestnom konaní bez pričinenia obžalovaného nezistili,
či neodhalili, pričom takáto osobitná aktivita zo strany obžalovaného nebola v prejednávanej veci zistená.

Rovnako ako okresný súd však krajský súd zistil prítomnosť priťažujúcej okolnosti, uvedenej v § 37 písm.
m/ Tr. zákona. Svedčia o tom odsúdenia rozsudkami Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/96/2010 zo
dňa 03.11.2010 a sp. zn. 3T/48/2012 zo dňa 23.05.2012.

Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere na šesť mesiacov až na tri roky. Vzhľadom na prevahu priťažujúcej okolnosti, bolo nutné
upravovať zákonom stanovenú trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, a o jednu tretinu
zvyšovať jej dolnú hranicu postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona, v danom prípade o 10 mesiacov a
ukladať trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 16 mesiacov do 3 rokov.

Obžalovaný, napriek opakovanému výkonu trestov odňatia slobody ukladaných za obdobnú trestnú
činnosť nezmenil svoje správanie, neprestal páchať trestné činy. Uvedené skutočnosti naznačujú,
že u obžalovaného pretrváva absolútne ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a
všeobecne akceptovaných noriem správania sa. Preto nie je opodstatnené predpokladať, že by výkonom

miernejšieho druhu trestu ako je trest odňatia slobody, a to jeho výkonom, bolo vzhľadom na osobu
páchateľa a povahu trestnej činnosti v záujme preventívneho a výchovného účelu trestu možné
predpokladať, že obžalovaný si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí
nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti len pod vplyvom trestu nespojeného s
odňatím slobody.

Krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, t.j.
trest vo výmere šestnástich mesiacov bude na nápravu obžalovaného tak z hľadiska individuálnej ako
aj generálnej prevencie trestom postačujúcim.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej
činnosti opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za rôzne úmyselné trestné činy, bol zaradený
pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia tak, ako to
vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Pokiaľ ide o výrok o uložení ochranného opatrenia, z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že znalec T..
H. L. z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ktorý vo veci vypracoval písomný znalecký posudok,
po zohľadnení výpovede ošetrujúceho lekára - psychiatra obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď
obžalovaný aj jeho ošetrujúci lekár potvrdili, že obžalovaný medzitým dobrovoľne absolvoval ústavnú
formu liečby, zúčastňuje sa ambulantných kontrol, mal za to, že protialkoholická liečba ambulantnou
formou je postačujúca. Aj z lekárskej správy zo dňa 14.06.2017 prečítanej na verejnom zasadnutí pred
odvolacím súdom vyplynulo, že hoci prognóza obžalovaného je vzhľadom k opakovaným zlyhaniam
neistá, obžalovaný v rámci ambulantných psychiatrických kontrol dobre spolupracuje, nejaví známky
požitia alkoholu, a dodržiava liečebný režim.

Uloženie ochranného psychiatrického liečenia krajský súd teda považoval sa vecne správne, pričom
chybu výroku spočívajúcu v použití nesprávneho právneho dôvodu uloženia ochranného liečenia
napravil v rámci vlastného rozhodnutia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona totiž ustanovuje podmienky, pri splnení ktorých súd musí ochranné liečenie
uložiť. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že doterajším dokazovaním nebolo preukázané, že
by obžalovaný bol páchateľom činu inak trestného, ktorý by pre nepríčetnosť nebol trestne zodpovedný,
ani to, že by jeho pobyt na slobode bol nebezpečný. Rovnako nešlo ani o prípad uvedený v § 39 ods.
2 písm. c/, či v § 40 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Oproti tomu použitie ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, podľa ktorého súd môže uložiť
ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej
užívaním, bolo v predmetnom prípade plne namieste.

Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda výroky o vine, zostali rozsudkom
krajského súdu nedotknuté a nezmenené.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.