Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212282
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713212282.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobkyne: X. J., W..

X.XX.XXXX, M. F. T., T. XXXX/X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO 35807598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu 5.366,74 eur spolu s 5,50% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.366,74 eur od 15.8.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.135,49 eur spolu s
5,5% úrokom z omeškania zo sumy 6.135,49 eur od 15.8.2012 do zaplatenia a na náhradu trov právneho

zastúpenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 24.10.2014 rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni sumu
768,75 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 768,75 eur od 15.8.2013 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobkyne zamietol.

Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a taktiež aj žalobkyňa.

Krajský súd rozsudkom 16Co/68/2015-159 zo dňa 16.11.2015 potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. V tejto časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvéhostupňanaďalšiekonanie.Vpredmetnomrozhodnutípoukázalnajednotlivénámietkyžalovaného
vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa. Uviedol, že pokiaľ sa týka prekážky veci rozsúdenej vydaným
rozhodcovským rozsudkom, Krajský súd v Prešove už v inej právnej veci explicitne v rozsudku pod
sp.zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.6.2013 konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie

predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však rozsudok založený na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke. Aj Ústavný súd SR tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom
išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (uznesenie ÚS SR sp.zn. 1ÚS
25/2014 z 22.1.2014). V tejto časti prisvedčil záveru súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok, od
ktorého žalovaný usudzuje existenciu prekážky veci rozsúdenej, je založený na rozhodcovskej doložke
akoneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve.Takýtorozhodcovskýrozsudokjenulitný,
ničotný akt a potom aj plnenie na jeho základe nemôže požívať legitimitu rozsudku všeobecného súdu.

Prijatie plnenia na jeho základe nie je ničím iným ako plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2
OZ). Rovnako plnením bez právneho dôvodu je i plnenie prijaté žalovaným na základe zmlúv o úvere
prevyšujúce sumy poskytnutých úverov, pretože v zmluvách o úvere absentovala ročná percentuálna
miera nákladov, v dôsledku čoho mali byť úvery poskytnuté žalobkyni bezúročné a bez poplatkov.Plnenie, na ktoré žalovaný nemal právo, je preto jeho bezdôvodným obohatením voči žalobkyni, ktoré
je jej povinný vydať (§ 457 OZ).

Odvolací súd zároveň uviedol, že pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti, má odvolací súd
za to, že je nesprávny záver súdu prvého stupňa v tom smere, že konanie žalovaného nebolo úmyselné
a teda objektívna premlčacia doba je v prejednávaných prípadoch 3-ročná. Odvolací súd poukázal
na to, že na strane žalovaného v prejednávaných veciach jednoznačne došlo ku vzniku úmyselného
bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila

na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 OZ) Zároveň odvolací
súd poukázal na to, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov a preto jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch
úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať
sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého

úveru. Keďže žalovaný od 2.4.2003 do 2.10.2007 uzatvoril so žalobkyňou 9 zmlúv o spotrebiteľskom
úvere, pričom ani v jednej z nich údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neuviedol. Takéto dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň
súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3CdO/302/2008 z 30.7.2009 „ak odvolací súd dospel k

iným právnym záverom pri posúdení skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie“.

Taktiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3CdO/40/2009 z 5.11.2009, podľa ktorého „pri viazanosti
súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu zostáva dvojinštančnosť zachovaná, nakoľko

účastník má po opätovnom rozhodnutí súdu prvého stupňa možnosť znovu ho napadnúť riadnym
opravným prostriedkom na inštančne vyššom súde“. Skutočnosť, že súd prvého stupňa je po zrušení
a vrátení svojho predchádzajúceho rozhodnutia viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, je daná
priamo zákonom (§ 226 OSP). V zmysle uvedenej judikatúry odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej
časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že v zmysle predmetného návrhu žiada, aby
súd rozhodol a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.366,74 eur spolu s 5,5% p.a. úrokom z
omeškania zo sumy 5.366,74 eur od 15.8.2013 do zaplatenia. V predmetnom konaní bola preukázaná
výška požičanej čiastky, výška žalobkyňou zaplatenej celej čiastky a zároveň ak boli zmluvy bezúročné

a bezpoplatkové, je v konaní preukázaná aj výška bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na názor
nadriadeného súdu o aplikácii 10-ročnej premlčacej doby je preto uplatňovaný nárok dôvodný.

Žalobkyňa sa pripojila k výpovedi svojho právneho zástupcu a žiadala, aby súd v tomto zmysle rozhodol.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd konal v jeho
neprítomnosti. Preto v zmysle § 101 ods. 2 OSP súd konal v neprítomnosti žalovaného.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd z obsahu spisu najmä návrhu, vyjadrení žalobkyne, jej právneho zástupcu, vyjadrení žalovaného,

zmlúv o úvere, prehľadu o splátkach a pokutách zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobkyňou
a žalovaným bolo postupne uzavretých desať zmlúv o úvere. Zmluva č. 7200101 bola uzavretá dňa
2.4.2003 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 398,33 eur, ktorý splatila v
13 mesačných splátkach v celkovej výške 626,64 eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 11.11.2003.Zmluva č. 7200320 bola uzavretá dňa 19.11.2003 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni
úver vo výške 663,88 eur, ktorý splatila v 12 mesačných splátkach v celkovej výške 1.033,68 eur.
Posledná splátka bola uhradená dňa 10.5.2004. Zmluva č. 7200446 bola uzavretá dňa 10.5.2004

a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 663,88 eur, ktorý splatila v 9
mesačných splátkach v celkovej výške 1.195,- eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 2.2.2005.
Zmluva č. 7200689 bola uzavretá dňa 28.1.2005 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni
úver vo výške 464,71 eur, ktorý splatila v 10 mesačných splátkach v celkovej výške 836,50 eur. Posledná
splátka bola uhradená dňa 15.3.2006. Zmluva č. 7201216 bola uzavretá dňa 23.3.2006 a žalovaný na

základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 1.327,76 eur, ktorý splatila naraz v celkovej výške
1.513,64 eur dňa 9.5.2006. Zmluva č. 7201285 bola uzavretá dňa 10.5.2006 a žalovaný na základe tejto
zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 663,88 eur, ktorý splatila v 3 splátkach v celkovej výške 1.195,-
eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 20.9.2006. Zmluva č. 7201459 bola uzavretá dňa 20.9.2006
a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý splatila naraz v
celkovej výške 1.892,06 eur dňa 19.3.2007. Zmluva č. 7201737 bola uzavretá dňa 19.3.2007 a žalovaný

na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 863,04 eur, ktorý splatila v 7 splátkach v
celkovej výške 1.742,64 eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 31.3.2008. Zmluva č. 7202037 bola
uzavretá dňa 2.10.2007 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 331,94
eur, ktorý splatila v 10 splátkach v celkovej výške 1.579,88 eur. Posledná splátka bola uhradená dňa
13.4.2011. Zmluva č. 7202307 bola uzavretá dňa 27.3.2008 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol

žalobkyniúvervovýške2.655,51eur,ktorýsplatilav2splátkachvcelkovejvýške4.213,08eur.Posledná
splátka bola uhradená dňa 23.1.2009. Žalobkyni tak boli poskytnuté úvery v celkovej výške 9.692,63
eur a žalovanému splatila sumu 15.828,12 eur. Z týchto dôvodov sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 6.135,49 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 15.8.2013. Súd prvého
stupňa v rozhodnutí zo dňa 24.10.2014 priznal menovanej sumu 768,75 eur s 5,5% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 768,75 eur od 15.8.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, teda sumy, na ktorú
súd zaviazal žalovaného, predstavuje 5.366,74 eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. o

5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,5 % p. a. z priznanej dlžnej sumy
5.366,74 eur od 15.8.2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni určenom vo výzve na vrátenie plnenia z
bezdôvodného obohatenia na zaplatenie plnenia žalovaným) do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd
zaviazal žalovaného.

Rozsudkom 15C/28/2013-119 zo dňa 24.10.2014 súd rozhodol tak, že o trovách konania v zmysle §
151 ods. 3 OSP bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Keďže v
tejto časti je rozhodnutie právoplatné, súd o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku a to prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.