Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/25/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202792
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2512202792.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,IČO:36613
843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: D., o zaplatenie 128,45 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 128,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 62,86 eur

od 25.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému.
Postupca (pôvodný veriteľ) uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 280061368 zo dňa 21.02.2003 (ďalej len
„Zmluva“), ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“), na
základe ktorej poskytol postupca žalovanému finančné prostriedky formou úveru. Vzhľadom na to, že

žalovaný úver nesplácal, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 128,45 eur a pozostávala z istiny 62,86 eur,
riadneho úroku 0,05 eur, úroku z omeškania vo výške 10,62 eur a ostatného príslušenstva 54,92 eur.
Žalobca uplatnil v konaní aj zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 25.03.2011, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný neuhradil ku dňu podaniu žaloby pohľadávku ani z
časti. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré navrhol vykonať ako dôkazy: Zmluva o kontokorentnom
úvere zo dňa 21.02.2003, Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 19.12.2003, Osobitné obchodné podmienky

Slovenskej sporiteľne, a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.04.2011, podací hárok zo dňa 28.04.2011, Zmluva o postúpení pohľadávok č.
0568/2011/CE zo dňa 24.03.2011 (ďalej len „Zmluva o postúpení“), Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, Pokus o zmier zo dňa 11.01.2012.

3. Rozsudkom č.k. 5C/25/2012-38 zo dňa 20.05.2013 súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 128,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 62,86 eur

od 25.03.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 16,50 eur a na náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 87,24 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.4. Voči rozsudku podal dňa 23.04.2014 odvolanie žalovaný, kde uviedol, že o právnej veci nebol
informovaný, lebo na adrese, kde sa mu pošta doručovala, sa nezdržiava. Uviedol, že žije u príbuznej,
je rozvedený, bez finančného príjmu a pod dvoch operáciách srdca. Súčasne požiadal súd, aby vec

opätovne prehodnotil.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca dňa 13.06.2014, ktorý zastáva názor, že odvolanie
neobsahuje žiadne skutočnosti, ani neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili nárok žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy.

6. Na výzvu súdu žalovaný písomne dňa 29.09.2014 doplnil, že k danej veci mohlo prísť počas
spolunažívania s jeho bývalou manželkou.

7. Krajský súd uznesením č.k. 24Co/417/2014-68 zo dňa 13.05.2015 odvolaním napadnutý rozsudok
zrušil a vec prvostupňovému súdu vrátil späť na ďalšie konanie na podklade odôvodnenia: prvostupňový

súd nevenoval vyhodnoteniu dôkazov dostatočnú pozornosť. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľom
predložené listinné dôkazy nepreukazujú v plnom rozsahu rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých
možno dospieť k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Z predložených dôkazov najmä nie je
zrejmé, kedy a v akej výške žalovaný čerpal úver, kedy a v akej výške realizoval prípadné splátky
úveru. Žalobcom predložené listinné dôkazy preukazujú len výšku pohľadávky v čase jej postúpenia,

nepreukazujú však právny základ ani výšku pohľadávky v čase jej vzniku, s osobitným dôrazom na
dobu splatnosti. Odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvého stupňa na to, že v ďalšom konaní bude
potrebné prihliadnuť na aktuálne znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj
bez návrhu skúmať otázku premlčania uplatneného nároku (návrh bol podaný na súd dňa 21.02.2012,
pričom konečná splatnosť úveru mala byť dňa 20.02.2004). V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže
takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na
vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere
i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bolo posúdiť
dôvodnosť žalobného návrhu v kontexte noriem spotrebiteľského práva, najmä aktuálnej úpravy v
otázke posúdenia premlčania aj bez návrhu, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo
poukázané vyššie, doplniť dokazovanie ohľadom preukázania výšky a splatnosti pohľadávky v čase jej
vzniku, výsledky dokazovania riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi

účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ust. § 157ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

8. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním zo dňa 07.07.2015 špecifikoval, že žalovaná suma
predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami takto: súčet debetných operácií vo výške

78.532,55 eur mínus súčet kreditných operácií vo výške 78.404,10 eur. K podaniu pripojil výpis operácií
za dobu od 29.09.1997 až 06.04.2011.

9. K uvedenému sa písomne vyjadril žalovaný dňa 08.09.2015, ktorý uviedol, že so žalobou rozhodne
nesúhlasí, nie je si vedomý, že by niečo dlžil, lebo je to dlhá časová doba a nemá k veci ani podklady.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a dospel k nasledovným zisteniam: zo zmluvy
o kontokorentnom úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, pričom
konečnásplatnosťúveruboladohodnutánadeň20.02.2004.ZDodatkuč.1kZmluvevyplynulozvýšenie
úverového rámca na sumu 38.000,- Sk, pričom tento neobsahoval žiaden o tom, že sa mení konečná

splatnosťúveru.ZOznámeniaopostúpenípohľadávkyjezrejmé,žemalodôjsťkpostúpeniupohľadávky
vo výške 128,45 eur, pričom z priloženého podacieho hárku je zrejmé, že predmetná zásielka bola
odoslaná žalovanému dňa 28.04.2011. Zmluva o postúpení bola uzavretá dňa 24.03.2011, pričom je
nesporné, že mala byť postúpená aj pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby.

11. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere.12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá
orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu
úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že

samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

15. V danom smere nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je
nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach,
ktorá sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ

si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho
priaznivejšej právnej úpravy.

16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.18. Pokiaľ § 92 ods. 8 Zákona o bankách v rozhodnom znení umožňoval banke postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy
klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že touto
právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver
vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca
zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v

omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh.

19. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú
spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň
musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku,

s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní, keďže z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o bankách
vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru,
ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že
banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite
90 dní. Žalobca však v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca (banka) vyzval žalovaného

na úhradu jej dlhu potom čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním a zároveň ani
nepreukázal ukončenie predmetného úverového vzťahu zo strany banky. Neboli teda preukázané
základné, zákonom vyžadované, predpoklady platného postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu.
Dôvodom zamietnutia návrh je preto nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý nepreukázal platné
nadobudnutie (postúpenie) predmetnej pohľadávky od banky. Podobný právny výklad prijala aj súdna

prax, napr. Rozsudok Krajského súd v Trnave zo dňa 05.04.2017, sp. zn.: 11Co/189/2016.

20. Súd sa však bez ohľadu na zjavný nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, zaoberal aj otázkou
premlčania vo svetle cit. ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Z priložených písomných dôkazov mal
súd za preukázané, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.02.2004. Z predložených

dôkazov nevyplynulo, že by sa doba splatnosti akokoľvek menila, alebo že by prišlo k zosplatneniu úveru
v iný deň. Je teda nesporné, že v čase podania žaloby (21.02.2012), bol nárok žalobcu premlčaný.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak,
že v plnej miere úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počterovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).