Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613202153
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613202153.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, 142
21 Praha, IČO: 25 117 483, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie

137.901,06 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/113/2013-72
zo dňa 4.10.2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal
a u žalobcu vyslovil, že tento nemá právo na ich náhradu. Ďalej žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania v sume 715,25 eur a to na účet jeho právneho zástupcu.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
137.901,06 Kč s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.9.2010, uzavretej medzi postupcom Česká spořitelna, a.s. a EOS KSI Česká republika, s.r.o.,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku proti žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 4.8.2008 so žalovanou

Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Kč
s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,60 % p.a.. Žalovaná sa zaviazala splácať istinu úveru v
pravidelných mesačných splátkach po 2.061,- Kč. V zmysle bodu 8 zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že v prípade omeškania žalovanej so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo so
zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia

pohľadávky, t. j. k 1.10.2010 predstavoval sumu 137.901,06 Kč, z toho istina je vo výške 102.020,93 Kč,
poplatky vo výške 98,- Kč a splatný úrok vo výške 35.782,13 Kč. Žalovaná túto sumu žalobcovi doteraz
nezaplatila. Vedľajší účastník podaním zo dňa 5.9.2013 vzniesol námietku premlčania a z toho dôvodu
žiadal návrh zamietnuť.

Súd citoval ust. § 52 ods. 2, ust. § 53 ods. 1, 2 a 5, ust. § 54 ods. 1, ust. § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
nárok žalobcu sa stal splatným dňa 16.4.2009, čo je zrejmé z listu postupcu zo dňa 11.3.2009 (č. l. 48
spisu). Nasledujúcim dňom po splatnosti, t.j. 17.4.2009 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba a táto uplynula dňa 17.4.2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 15.4.2013. Vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť, a preto už nemohol premlčané právo
žalobcovi priznať. Zánikom nároku na platenie istiny z dôvodu premlčania sa premlčí aj samotný nárok

na platenie úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca vyslovil názor, že súd by na vznesenú námietku
premlčania zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka nemal prihliadať, nakoľko je nesporné, že medzi
postupcom a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka,
na základe ktorého postupca poskytol v prospech žalovanej úver s úverovým limitom v dohodnutej
výške a táto sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých podmienok vrátiť a zaplatiť

úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť peňažné prostriedky v
dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanej povinnosť plniť ustanovenia zmluvy. V tejto súvislosti žalobca
citoval ust. § 497 a ust. § 506 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 397 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého, ak nestanoví zákon pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Podľa čl. 29
Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelni, a.s. právne vzťahy medzi klientom a bankou
sa na základe týchto VOP riadia právnym poriadkom Českej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené

žalobca mal za to, že na daný vzťah sa mal aplikovať zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník.
Zastával názor, že ak by sa pripustila s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch
aplikácia Občianskeho zákonníka, tak táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na
posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť
úpravu Českého Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie

o premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné
pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Českého
Obchodného zákonníka o premlčaní nie je ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa) len preto,
že premlčacia doba k uplatneniu práv zo zmluvy podľa Českého obchodného zákonníka je dlhšia
ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením

vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa
vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn. 69 IC 1303/2010, v zmysle
ktorého takýto záver vyplýva. Obdobne rozhodol aj Vrchní soud v Prahe v rozhodnutí 69 ICm 1303/2010.

K rovnakým záverom dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 32 Cdo 1750/2010. Nakoľko
je zrejmé, že žalobca si predmetným návrhom na začatie konania uplatnil svoj nárok pred uplynutím
premlčacej doby, rozhodnutie súdu, ktorým návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že prihliadol na námietku
premlčania, považuje za nesprávne. Rovnako žalobca považoval aj rozhodnutie v časti, v ktorej ho súd
zaviazal na úhradu trov vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo

na náhradu trov konania za nesprávne. Pokiaľ ide o priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi, poukázal na
cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a na to, že toto z podstaty svojej existencie musí
byť schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach samo. Ďalej
zdôraznil účelnosť vynaložených trov konania a podľa jeho názoru trovy konania vedľajšieho účastníka
takýmito nie sú.

Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie žalobcu poukázal na bod 29 Všeobecných obchodných
podmienok České spořitelny, a.s., z ktorého vyplýva, že právne vzťahy medzi klientom a bankou na
základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Podľa ust. § 262 ods. 4 Obchodního
zákonníka ČR vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnému zákonníku dohodou

podľa ods. 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona alebo z osobitných právnych predpisov niečo
iného, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo osobitných
právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné
ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej
strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za

porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a na jej spoločné záväzky sa
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobcom uplatňované
právo je právom zo spotrebiteľskej zmluvy. V takomto prípade je potom nevyhnutné na predmetnú vec
aplikovať všetky ustanovenia spotrebiteľského práva transponované do právneho poriadku členského
štátu EÚ s cieľom harmonizovať zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníka ČR zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 55 ods. 3 Občanského zákonníka
ČR v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejším.Citované normy Obchodného zákonníka a Českého Občianskeho zákonníka umožňujú, ba prikazujú
súdu aplikovať na spotrebiteľské právne vzťahy ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak slovenský
súd aplikuje hmotné spotrebiteľské právo Českej republiky, musí vychádzať zo znenia príslušných

ustanovení v kontexte ich výkladu, ktorý je v súlade so základnými princípmi európskej línie ochrany
spotrebiteľa. Slovenské spotrebiteľské hmotné právo má podobné ustanovenia o prednostnej aplikácii
občianskoprávnych noriem pred normami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že
od 1.3.2004 sa stalo účinným ust. § 9 ods. 3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, podľa ktorého, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje

spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú
slovenským právnym poriadkom. Čo sa týka odvolacích námietok zameraných proti vedľajšiemu
účastníkovi a proti priznaniu náhrady trov konania a ich výšky, tak podľa § 93 ods. 4 O.s.p. mal vedľajší
účastníkvkonanírovnaképrávaapovinnostiakoúčastník,konávšakibasámzaseba.Vedľajšíúčastník
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal
jej preskúmania. Súčasne prihliadol na vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že v tejto veci súd nevykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.10.2013 nevyplýva, že
by súd postupoval v zmysle § 122 ods. 1 O.s.p., a preto skutkové zistenia konštatované v rozsudku

súdu prvého stupňa nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Preto poukaz na ust. § 153 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na
základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvod
na závažné pochybnosti, nezodpovedá obsahu súdneho spisu.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd musel podľa § 221 písm. f/ O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.