Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota

Judgement was issued by JUDr. Ivan Ďalak

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/426/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913204554
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6913204554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu CD

Consulting, s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanému 1/ R. a
žalovanému 2/ U. o zaplatenie 963,01 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby na strane žalovaných, kde ako žalovaný 1/ bude vystupovať Oliver
Jakubec, nar 28. 7. 1968 a ako žalovaná 2/ bude vystupovať Andrea Hošková, nar. 12. 11. 1973.

Súd p r i p ú š ť a zmenu návrhu ohľadom zmenkového úroku, kde predmetom konania bude zmenkový

úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 963,01 eur od 6. 1. 2011 až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, pôvodne právneho
predchodcu žalovaných 1/, 2/ R. na zaplatenie zmenkovej sumy a príslušenstva pohľadávky na základe
predloženej zmenky, ktorú vystavil právny predchodca žalovaných 1/, 2/. Keďže pôvodný žalovaný

zomrel po podaní návrhu, do jeho práv a povinností vstúpili jeho dedičia, žalovaní 1/, 2/, kde na
základe návrhu žalobcu na zmenu strán sporu súd pripustil uznesením na pojednávaní zmenu návrhu s
poukazom na ustanovenie § 80 ods. 1 až 3 C.s.p., keďže po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, kde súhlas žalovaných nie je potrebný.
2. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške
0,19 % denne zo sumy 963,01 eur od 6. 1. 2011 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne zo sumy
963,01 eur od 6. 1. 2011 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
5. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou si uplatňoval na žalovaných zaplatenie zmenkovej sumy a
príslušenstva pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú
predložil, ktorá bola podpísaná právnym predchodcom žalovaných ako vystaviteľom zmenky.

6. Žalovaní 1/, 2/, ktorým bolo doručené tlačivo „C“ v zmysle nariadenia na vyjadrenie sa v stanovenej
lehote nevyjadrili. Na pojednávaní uviedli, že sa k veci bližšie nevedia vyjadriť, o úvere svojho otca
nevedeli, nevedeli o tom, že podpísal zmenku. O pohľadávke, ktorá je predmetom konania nevedeli ani
pri dedičskom konaní. Z tohto dôvodu neboli ochotní uhrádzať žalobcovi žiadnu sumu.7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmenkou zo dňa 26. 4. 2010, zmluvou o úvere
zo dňa 26. 4. 2010, obsahom pripojeného spisu 1Er/1889/2012, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu č. SR 03338/2011 zo dňa 13. 5. 2011, uznesením KS č. 43CoE/25/2013, obsahom pripojeného

spisu 1D/128/2014 a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Žalobca si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007,
ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavil právny predchodca žalovaných dňa 26. 4. 2010. Iný
dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia
súd žalovaným doručil tlačivo „C“ na vyjadrenie sa, kde žalovaní sa v stanovenej lehote nevyjadrili.

9. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetná zmenka, ktorú predložil žalobca bola vystavená na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru, o čom má súd vedomosť z iných konaní, kde zároveň súd
postupom v zmysle § 295 C.s.p. si zabezpečil kópie zo spisu 1Er/1889/2012, v rámci ktorého konania
prebehla exekúcia na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorý úver zmenka predložená žalobcom
zabezpečuje, posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania s poukazom na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde nebolo

potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd vydáva
iba v prípade, že odmieta žiadosť účastníka o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento prípad,
keďže pojednávanie bolo nariadené. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v nariadení
pojednávania aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi stranami
sporu, resp. právny vzťah medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu až do úrovne existencie

právneho vzťahu, ktorý predložená zmenka zabezpečuje. Posúdenie potreby nariadenia pojednávania
je plne v kompetencií súdu, kde v prípade, že súd nariadi vo veci pojednávanie nie je potrebné o tom
osobitne rozhodovať, súd rozhoduje len v prípade, že odmieta žiadosť strany o nariadenie pojednávania.
10. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Pohotovosť uzavrela
s právnym predchodcom žalovaných zmluvu o úvere dňa 26. 4. 2010, na základe ktorej zmluvy právny

predchodca žalobcu poskytol právnemu predchodcovi žalovaných úver vo výške 500,- eur, kde dlžník
sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- eur v 12-tich
mesačných splátkach po 82,- eur, kde dlžník zaplatí celkovo čiastku 984,- eur. V zmysle bodu 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že je uzavretá dohoda o vyplnení zmenky na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvy

voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej zmenke nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane
zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva,
že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená

na zabezpečenie poskytnutého úveru.
11. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaných má
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalovaných

ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať
vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za
spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a

právnym predchodcom žalovaných aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - právny predchodca žalovaných nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú,
alebo zmluvu neprijať.
12. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.
13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.14. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 295 C.s..p. v spotrebiteľských sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí

taký dôkaz.
17. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a právnym predchodcom žalovaných, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje,
vzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí
obsahovať určité náležitosti, kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok,
v zmysle § 11 ods. 1, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva

o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov, písm. f) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. k) výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,kdejepotrebnévkaždejjednejsplátkerozpísať,akáčasťsplátky
ide na istinu, úroky a poplatky a písm. i) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe
poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula povinnosť pre právneho predchodcu žalovaných vrátiť len čistú

sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu 500,- eur ako následok toho, že zmluva o úvere
neobsahuje zákonné náležitosti. Zo žaloby vyplýva, že právny predchodca žalovaných na poskytnutom
úvere neuhradil žiadnu sumu, ktorú skutočnosť žalovaní nepopierali.
18. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky
titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu

vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola povinnosť zaplatiť pre právneho
predchodcu žalovaných sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z
navýšenej sumy. Na základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia
na tunajšom súde č. konania 1Er/1889/2012, ktorá exekúcia bola zastavená z dôvodu nedostatkov
v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, keďže bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Predmetné uznesenie o zastavení
exekúcie nadobudlo právoplatnosť, keďže bolo potvrdené uznesením Krajského súdu.
19. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú,

ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov
a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi

vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom,
kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 14
je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto
zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč.

zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom
toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú
úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej
možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal
žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré právny
predchodca žalovaných ani nepodpísal, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez

osobitného odčlenenia alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na
hranici čitateľnosti, a preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej
stranydrobnéhohustopísanéhotextu,súdnemázapreukázané,žebyveriteľpripodpisezmluvyoúvere
poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sas týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu
dohody o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie §
53 ods. 5 Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je

neplatná aj samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné návrh navrhovateľa zamietnuť a
nepriznať mu žiadne nároky titulom predloženej zmenky.
20. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou

je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je
spotrebiteľ odporcom. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS
(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný

súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku

platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto
povinnostiniejevyňatéanikonaniepodľaNariadeniač.861/2007,ktorévčlánku19odkazujenapoužitie
národného procesného práva.

21. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne
určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi.
Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na
strane indosatára, a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka, teda v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť

nadobúdateľa práv zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah
je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť navrhovateľa
je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom

úverovej zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca žalovaných s právnym predchodcom žalobcu,
kde u žalobcu pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto
zmenkách možno vychádzať z toho, že mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom, ktorých v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje

tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej kancelárie JUDr. Paľko bol až
do roku 2012 konateľom žalobcu. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že žalobca pri nadobúdaní zmenky
konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany
právneho predchodcu žalovaných ako vystaviteľa zmenky, a teda žalobca pri nadobudnutí práv zo
zmenky konal nedobromyseľne na škodu žalovaných a žalovaní môžu vznášať kauzálne námietky

týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a právnym predchodcom žalovaných,
pričomsúd,akotobolouvedenéajvyššie,posúdiltietokauzálnenámietkytak,žezmenkanebolavydaná
platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka
zabezpečovala - úverovej zmluvy, žalovaným nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných
prostriedkov pre žalobcu, ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1,

2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého
pri spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia

upravujú procesné práva účastníkov konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré
možno použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015.
22. V tejto súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazomtaktiež na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo
výške úveru, v danom prípade z dvojnásobku úveru, jednoznačne možno charakterizovať ako plnenie
v rozpore s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných

strán a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že žalobca
v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné
zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si navrhovateľ nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom
prípade.
23. Žalobca je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú

všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd
vyhodnocujekonaniepôvodnéhoveriteľaanavrhovateľaakoodporujúcedobrýmmravomajspoukazom
na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore
s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho
nástupcu,abydlžníkplnilzneprijateľnejzmluvnejpodmienky,kdenavrhovateľajehoprávnypredchodca
konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie

smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou
starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimeranú sankciu, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený
poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom vo výške 500,- eur na 12
mesiacov je poplatok vo výške 484,- eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré si žalobca uplatňuje

na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa.
žalobca si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých
postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1.
24. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom

na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná,
kde sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných
úrokov s prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už
vznesené priamo účastníkom konania alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde
s prihliadnutím na tieto námietky je možné konštatovať, že zmenka bola vydaná na zabezpečenie úveru,

ktorý je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a žalovaným svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky, a preto žalobca si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky,
pretosúdjehožalobuzamietol,kdezáveromsúdpoukazujenastanoviskoč.2zospoločnéhozasadnutia
občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého
v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je

spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne
námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má nárok základ.
25. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.
26. Žalovaní, ktorí mali úspech v konaní si trovy konania neuplatňovali, a vzhľadom na tú skutočnosť

súd vyslovil, že nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd.

d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods. 1 ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.