Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114219674.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore medzi stranami žalobcov: 1. M., všetci žalobcovia zastúpení zákonným
zástupcom - správcom: Dom Byt Servis, s.r.o., IČO: 36 757 829 so sídlom Tehelná 3/A, Trnava a
splnomocneným zástupcom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31,
Trnava, IČO: 36 865 281, a žalovaného: TM-STAV, s.r.o., so sídlom Trhovisko 235/7, Dunajská Streda,
IČO: 31 408 320, zast. Mgr. Marek Laktiš, advokát, Mariánska 8, Nitra, o určenie, že vlastníci bytov a

nebytových priestorov sú oprávnení na výkon zákonného záložného práva, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa zastavuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnej výške.

Žalobcom sa vracia súdny poplatok 92,80 eur po právoplatnosti rozhodnutia prostredníctvom Centrálnej

elektronickej evidencie súdnych poplatkov - Slovenskej pošty a.s.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2014 domáhali určenia, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov sú oprávnení na výkon záložného práva voči žalovanému. Žalobu odôvodnili tým, že sú
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na
pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX na ulici C., v katastrálnom území E., v obci E.. Bytový dom bol

postavený na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavrel žalovaný na strane zhotoviteľa/dodávateľa stavby
bytového domu a spoločnosť TM-PLUS, spol. s r.o., na strane objednávateľa stavby bytového domu. Na
základe tohto zmluvného vzťahu spoločnosť TM-PLUS, spol. s r.o. nadobudla do
svojhovýlučnéhovlastníctvacelýbytovýdomavšetkybyty,ktorésavňomnachádzajúatietobytyzačala
postupne predávať. Bytový dom bol sčasti zhotovený neodborne a nekvalitne, čo sa bezprostredne
po jeho kolaudácii začalo prejavovať vo forme faktických vád, pričom v tomto konaní ide o vady na

halovej garáži v suteréne bytového domu. Ak by v prípade žalobcov bolo zriadené spoločenstvo
vlastníkov bytov, všetky práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady a škody vo vzťahu najmä k
spoločným častiam bytového domu by priamo zo zákona prešli na spoločenstvo vlastníkov bytov,
ktoré by sa mohlo týchto nárokov domáhať priamo voči dodávateľovi stavby, teda voči žalovanému.
Spoločenstvo vlastníkov bytov zriadené nie je, teda vlastníci bytov si od zhotoviteľa bytového domu
nemôžu uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady spoločných častí bytového domu. Tieto nároky

nemajú ani voči spoločnosti TM-PLUS, spol. s r.o., keďže ide o spoločné časti bytového domu, a nie
priamo o jednotlivé byty. Absentuje tu teda subjekt, voči ktorému by sa vlastníci bytov mohli domáhať
nápravy. t.j. buď odstránenia vád halovej garáže, alebo náhrady škody. Spoločnosť TM-PLUS. spol.
s r.o. (ako jediný subjekt, ktorý sa zákonným spôsobom mohol dožadovať odstránenia vád a škôd
voči zhotoviteľovi bytového domu) sa v rámci svojich povinností ako vlastníka bytového domu (najmä
podľa § 11 ods. 2 zák. 182/1993 Z.z.). a tiež v rámci prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho

zákonníka, mala správať tak, aby boli odstránené všetky vady a škody na halovej garáži (resp, mala
aspoň vynaložiť všetku potrebnú starostlivosť, ktorá bola v tejto veci potrebná). Spoločnosť TM-PLUS.spol. s r.o. ako objednávateľ stavby bytového domu bola povinná tieto vady voči žalovanému ihneď
reklamovať, a ďalej sa od žalovaného ako zhotoviteľa bytového domu domáhať odstránenia všetkých
poškodení a vád spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Spoločnosť TM-PLUS, spol.

s r.o. sa ale od žalovaného nikdy nedomáhala žiadnych zodpovedajúcich nárokov zo zodpovednosti
za vady a náhrad škôd. Týmto svojim konaním, resp, nekonaním spoločnosť TM-PLUS, spol. s r.o.
(z dôvodu ekonomického a vlastníckeho prepojenia so zhotoviteľom bytového domu) porušila svoje
povinnosti predchádzať všetkým škodám na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu. Spoločnosť TM-PLUS, spol. s r.o. zjavne porušila svoje zákonné prevenčné povinnosti, čiže musí

zodpovedať za škody vzniknuté žalobcom na spoločných častiach bytového domu. Žalobcovia sa z
uvedených dôvodov rozhodli, že svoju pohľadávku na náhradu škody voči spoločnosti TM- PLUS z
titulu nesplnenia prevenčných povinností uspokoja formou výkonu záložného práva podľa § 15 zákona
č. 182/1993 Z.z., pričom svoju pohľadávku sa rozhodli uspokojiť výkonom záložného práva na byty č.
17, 47 a 76 vo výlučnom vlastníctve spoločnosti TM- PLUS. Spoločnosť TM-PLUS previedla vlastnícke
právo k bytom č. 17, 47 a 76 na žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalobcovia domáhali

nariadenia predbežného opatrenia na zákaz nakladania s bytmi č.17, 47 a 32, keďže žalovanému
nič nebráni, aby rovnako ako jeho právny predchodca v rámci výkonu záložného práva, opätovne (a
bez zrejmého hospodárskeho účelu) previedol vlastnícke právo k bytom na ďalšiu ekonomicky alebo
personálne spriaznenú osobu alebo na inú osobu (keďže k tomu už raz došlo). Pri takomto prevode
vlastníckeho práva by bolo ďalšie vedenie predmetného konania absolútne neúčelné a nemožné, keďže

žalobcovia by sa už nemohli uspokojiť z výkonu záložného práva voči žalovanému, pričom by boli zrejme
nútení podať ďalšiu žalobu na nového nadobúdateľa bytov č. XX, XX a XX. Potrebu dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania umocňuje možné riziko úplnej straty možnosti domáhať sa výkonu
záložného práva žalobcami voči žalovanému ako aktuálnemu vlastníkovi bytov č. XX, XX a XX.

Tunajší súd vo veci uznesením č.k. 8C/156/2014-159 zo dňa 31.7.2014 nariadil predbežné opatrenie,
ktoré Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na odvolanie žalovaného uznesením sp.zn. 9Co/436/2014
z 29.1.2015 zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenia nadobudli
právoplatnosť 9.2.2015. Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.
1Cdo/80/2015 z 30.6.2016 dovolanie voči odvolaciemu uzneseniu odmietol, právoplatne dňa 4.1.2017.

Podaním doručeným súdu dňa 7.6.2017 vzali žalobcovia žalobu ešte pred začatím predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť.

Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (§ 145 ods. 1 CSP).

Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo

predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP).

Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s
postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho
autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Ide o tzv. dispozičný

princíp civilného sporového konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom
inštitútuspäťvzatiažalobyjelimitovanánesúhlasomdruhejprocesnejstrany,naktorýsavšakneprihliada
(teda sa v konaní nezisťuje), ak došlo k späťvzatiu pred predbežným prejednaním sporu alebo
pojednávaním.

Pretože žalobcovia vzali žalobu ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania
účinne v celom rozsahu späť, ktorý právny úkon je v ich výlučnej dispozícii, súd konanie v súlade s
ustanovením § 145 ods. 1 CSP zastavil.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

Súd rozhodol o náhrade trov konania postupom podľa citovaného ustanovenia, keď žalobcovia využili
svoje dispozičné právo a vzali žalobu späť, čím z procesného hľadiska zavinili, že konanie muselo byť
zastavené. Zavinenie je totiž potrebné posudzovať iba z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného
práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci

samej. Protistrane tak vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Podľa § 11 ods. 3, veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa

žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a

poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Žalobcovia zaplatili za podanie žaloby súdny poplatok vo výške 99,50 eur, ktorý im súd v zmysle vyššie
citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch vrátil krátený o 6,70 eur, teda vo výške uvedenej vo

výroku, nakoľko konanie v predmetnej veci bolo z dôvodu späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním
v celom rozsahu zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia (§ 357 písm. a) CSP).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.