Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Drimák, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202171
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116202171.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: T.. N. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, L., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so
sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXX, z 24.9.2010, k Zmluve o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.9.2010, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesenie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.2.2016 žiadala súd, aby vydal rozsudok,
ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.9.2010. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 24.9.2010 uzatvorila zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške1.200Eur.Súčasnespodpisom typovejformulárovejzmluvy,ktorejzneniebolovopredpripravené
zo strany veriteľa, bola dňa 24.9.2010 podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalovanej o vykonanie zrážok zo mzdy listom
zo dňa 27.3.2013. Podľa žalovanej, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom

vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva.
Konštatovala, že v bode 8 zmluvy je uvedený poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok
úveru, ktorý bol právoplatne judikovaný ako neprijateľný. Podľa žalobkyne pri zmluve so zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex
offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Ani v prípade, že by žalovaný upustil od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného

vyhlásenie veriteľa nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa
na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky.

3. Žalobkyňa zároveň žiadala vydať predbežné opatrenie. Súd uznesením č. k. 10 C 34/2016-71 zo
dňa 1.3.2016 nariadil predbežné opatrenie (právoplatné 23.3.2016) týkajúce sa povinnosti žalovaného

zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež pre zamestnávateľa žalobkyne uložil povinnosť,
aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto dohody.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú, pričom
konštatoval, že žalobkyňa vedela o uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy a o jej obsahu. Konštatoval,

že spotrebiteľ je neprimerane zvýhodňovaný a dlžník sa neoprávnene obohacuje na úkor dodávateľa
za asistencie súdov. Poukázal aj na povinnosti dodávateľa v zmysle § 129/2010 Z. z. s tým, že každá
z listín bola zreteľne a jednoznačne označená. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za klasický
zabezpečovací prostriedok , ktorý nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov. Ďalej dôvodil, že
zmluva o revolvingovom úvere obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti aj počet splátok. Navrhol

žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu s konštatovaním, že na
č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na č. l. 5 sa nachádza Zmluva o revolvingovom úvere
spolu so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, na č. l. 7 a nasledujúcich sa nachádza

rozsudok tunajšieho súdu č. k. 25C/4/2014-111 zo dňa 19.5.2014, na č. l. 11 sa nachádza rozsudok
KrajskéhosúduvPrešoveč.k.7Co/220/2014-138zodňa27.11.2014,nač.l.17sanachádzapredmetná
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, na č. l. 30 a nasledujúcich sa
nachádza písomné podanie žalobkyne označené ako ,,odpoveď na výzvu“ doručené súdu 23.2.2016,
na č. l. 34 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11C/419/2015-25 zo dňa 5.1.2016, na č. l. 36

a nasledujúcich sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12C/236/2015-42 zo dňa 15.10.2015, na
č. l. 41 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 25C/36/2015-71 zo dňa 28.9.2015,
na č. l. 71 a nasledujúcich sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10C/34/2016-71 zo dňa
1.3.2016, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že žalovaný je
povinný zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážka zo mzdy a taktiež zamestnávateľ žalobkyne je

povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe tejto Dohody o zrážkach zo mzdy
(právoplatné) 23.3.2016, na č. l. 73 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktorý
navrhoval žalobu zamietnuť a napokon na č. l. 87 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného z účasti na
dnešnom pojednávaní, odpoveďou žalobkyne na otázku súdu ako aj ďalším spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 24.9.2010 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Predmetom úveru bolo poskytnutý úverový limit vo výške 1.200 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala veriteľovi
zaplatiť v 48-tich mesačných splátkach po 61,64 Eur.

7. Celková čiastka, za poskytnutie revolvingu bola dojednaná vo výške 2.958,72 eur, pričom ročná
úroková sadzba revolvingu bolo 70,01 % a predpokladaná RPMN úveru bola 64,19 %.

8. V čl. 6 zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere bola uvedená poskytnutá suma úveru 1.200
eur s počtom splátok 48 a mesačnou splátkou 61,64 eura a celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť

za úver + úroky za celú dobu 2.958,72 eur. RPMN bola uvedená 66,41 %, ročná úroková sadzba 70,01
% a priemerná RPMN 47,39 % a poskytnutá suma revolvingu 502,98 eur.

9. Zároveň uzavrela žalobkyňa so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX rovnako ako zmluvu zo dňa 24. 9. 2010 na základe ktorej mal mať odporca pohľadávku

voči navrhovateľke z titulu poskytnutého úveru vo výške 1.200 eur s tým, že takáto pohľadávka
je zabezpečená takouto dohodou o zrážkach zo mzdy a to vrátane príslušenstva úveru, prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, ako aj nákladmi, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky.

10. Zároveň sa účastníci konania dohodli, že podľa takejto dohody o zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ
navrhovateľky povinný vykonávať v prospech odporcu mesačné zrážky zo mzdy vo výške 61,64 eur
mesačne.

11. Strany sa tiež v zmysle článku III. takto uzavretej dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú

vykonávané zamestnávateľom žalobkyne a to až do doby než žalovaný zamestnávateľovi ohlási, že
všetky jeho pohľadávky sú splatené.12. Zároveň podľa článku V. žalobkyňa nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať,
alebo od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Žalovaným bolo oznámením zo
dňa 27.3.2013 adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne oznámené, že žalovaný aj naďalej žiada o

vykonávanie zrážok zo mzdy.

13. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.2.2017 (bez prítomnosti žalovanej strany, ktorá sa ospravedlnila)
zotrvala na písomne podanom návrhu. Uviedla, že keď podpisovala predmetnú Zmluvu o revolvingovom
úvere podpisovala viacero papierov, pričom ani nemala úplne vedomosť o tom čo obsahujú všetky

listiny. Podpisovala to v zlom psychickom stave, nakoľko mala v tom čase osobné problémy a peniaze
potrebovala pre svoje deti. Vypovedala, že niektoré z formulárov ani neboli kompletne vypísané, nechala
mi ich podpísať agentka žalovaného, ktoré som podpísala a až následne neskôr som sa dozvedela, že
sú vykonávané zrážky z mojej mzdy.

14. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, a teda celý úver je podľa nášho názoru bezúročný a bez poplatkov. Dodávateľ
si sám určuje výšku dlhu bez možnosti druhej strany ovplyvniť výšku tohto dlhu. Poukázal aj na
rozhodovaciu prax všeobecných súdov s tým, že navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

15. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa§551ods.1,2zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchprávnychpredpisov
(ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a
dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, akoaj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v

odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z
týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
17. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.
Podľa § 5b citovaného zákona, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
18. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže
by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku,

ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom
obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide,
ako aj výšku dohodnutých zrážok.

19. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že
žalobkynňa má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali
formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň
nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni

na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa tak mala pri uzavieraní
zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto zmluvy
vypĺňal zamestnanec odporcu.20. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla
jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohla tiež ovplyvniť obsah dohody

o zrážkach zo mzdy.

21. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na
ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na
základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli

nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať
akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

22. Z celého konania odporcu tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby
vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni.

23. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobkyni vo
výške poskytnutého úveru vo výške 1.200 eur s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou
o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému
vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú žalovanému,

podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný písomne neoznámi
zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, z čl. V. dohody vyplýva, že dlžník nemá
právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia dohody zakladajú
nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré robia takúto dohodu
o zrážkach zo mzdy neplatnou.

24. Zároveň takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy ako základnú
náležitosť takéhoto právneho úkonu, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

25. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o

zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky
zákonné náležitosti, pričom podmienky boli žalobkyni ako slabšej strane nastavené odporcom.
26. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany

dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,

odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.
27. V predmetnom konaní teda súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobkyni ako spotrebiteľke

a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobkyni uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade
so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

28. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému

žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.