Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200214
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, so sídlom Piaristická 25, Trenčín, za účasti M. B., rod. B., nar.
XX.XX.A., bytom I. G. XXX/XX, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 5829/2015
zo dňa 20.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 5829/2015 zo dňa 20.11.2015 podľa §
250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 €, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu poplatok za vyhotovenie
rovnopisu jeho podania vo výške 3 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 29. decembra 2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu
predložené na rozhodnutie dňa 09. marca 2016, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 5829/2015

zo dňa 20.11.2015 vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a M. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
G. XXX/XX, U., ako záložca, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18 (t. č.

DSS Nestor o. z. Stred 449 Zázrivá). Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva sú nehnuteľnosti
zapísané k. ú. W., zapísaných na LV č. XXX, pozemky reg. J. parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
XXXX m2, J. parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, J. parc. č. XXXX/X, trvalé
trávne porasty o výmere XXX m2, v podiele 1, katastrálne územie V., na LV XXX X. parc. č. XXX,
záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
stavba so súp. č. XXX postavená na pozemku X. par. č. XXX v podiele X/X. Odporca preskúmal zmluvu

spolu s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp s.r.o.
Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára,
ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“.Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca
nevybral zástupcu sám, ale záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca a teda, že k
výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže

základným prejavom slobody vôle je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa,
konanímzáložnéhoveriteľadošlokvznikurozporuzáujmovdefinovanýchvust.§22ods.2Občianskeho
zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom
o ochrane spotrebiteľa zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospechspotrebiteľa.Vzmluveozriadenízáložnéhoprávačl.IIzmluvysazmluvnéstranydohodli na
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.02.2014
na zabezpečenie istiny v sume 1000 eur spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa odporcu

sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho
príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku
v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne
zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým
ohrozujú dobré mravy čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody

o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,

čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať,
že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so
záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi

zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani

nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda

špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkamáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,

následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.

M. B. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.

2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. M. B. ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
27.02.2014 na zabezpečenie istiny v sume 1000 eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia

Následne na to p. M. B. v Dohode o splnomocnení z 27.02.2014 udelil plnomocenstvo Združeniu
ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal
záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v celosti. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 278/2015-
ŠTE uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. M. B. ako

záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa 09.09.2015.
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané k. ú. W., zapísaných na LV č. XXX, pozemky
reg. J. parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, J. parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere
XXX m2, J. parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, v podiele 1, katastrálne územie
V., na LV XXX X. parc. č. XXX, záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie

o výmere XXX m2, stavba so súp. č. XXX postavená na pozemku X. par. č. XXX v podiele X/X. Návrh
na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím
tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,

posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 278/2015-ŠTE zo dňa
09.09.2015. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. M. B. bol platný, t.j., či išlo o právny
úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka) alebo, či svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39

Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra
v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva
obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. M. B. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 27.02.2014. Následne na to dňa 27.02.2014 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje
dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany
splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s

ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným
v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný,
psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení
je predtlačený zmluvný formulár, nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadomk tomu, že splnomocnenec nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej
dohody o splnomocnení, správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani
námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní

dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za
dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka),
najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby
právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie
splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi
zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť
právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu,

keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v
rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu, za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení
právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná,
nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka
výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného

majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa
výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku
sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22
Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.

2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, zároveň navrhovateľa
zaviazal zaplatiť štátu súdny poplatok prostredníctvom tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti
toto rozhodnutia.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval

krajský súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia
odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.