Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714202781
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714202781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

R. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. B. I. E. X, XXX XX W., štátny občan SR proti odporkyni: L. E., S.. U.,
F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. B. I. E. X, XXX XX W., H. H. W. XX, XXX XX W., štátny občan SR, o ochranu
osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e ohľadne toho, že odporkyňa je povinná zdržať sa vyjadrení
na verejnosti.

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaný na tunajší súd dňa 03.03.2014 domáhal toho, aby súd uložil
odporkyni povinnosť zdržať sa týchto vyjadrení na verejnosti, ako aj pred rodinou v znení, že: Odporkyňu
navrhovateľ fyzicky a psychicky týral, že sa jej vyhrážal zabitím a že jej pod hrozbou násilia vzal kľúče
od osobného motorového vozidla zn. B. B. Š.: W.-XXX B.. Ďalej sa domáhal toho, aby súd uložil
odporkyni povinnosť tieto tvrdenia odvolať, navrhovateľovi, deťom a rodičom zo strany navrhovateľa,
ako aj rodičom odporkyne sa písomne doporučeným listom ospravedlniť, a to do 10 dní od právoplatnosti

rozsudku s textom: „Ospravedlňujem sa za svoje nepravdivé vyhlásenia na adresu R. E., že ma počas
nášho manželstva psychicky a fyzicky týral, že pod hrozbou násilia mi vzal kľúče od vozidla a že sa mi
vyhrážal zabitím. Nie je to pravda, a celé som si to vymyslela s cieľom citovo mu ublížiť a vrhnúť na neho
zlý tieň v očiach blízkej rodiny, ako aj verejnosti. Je mi to ľúto a viac sa to už opakovať nebude“. Zároveň
žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania, a to na tom základe, že odporkyňa pred ich
deťmi, pred rodinou, ako aj verejne o ňom nepravdivo prehlasuje, že bola ním počas manželstva fyzicky,
ako aj psychicky týraná a že sa jej vyhrážal zabitím, že jej pod hrozbou fyzického násilia vzal kľúče

od osobného motorového vozidla Citroën C3 ŠPZ: ZV-616 CC a bránil jej v jeho užívaní. Ako dôkazy
označil vyjadrenia odporkyne, vyjadrenia zo dňa 05.11.2012, účelovo nadiktovaný text v lekárskej správe
od E.. C.. G. zo dňa 24.08.2012 a záznam z Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Zvolene pod
zn. č. OR PZ-ZV-OPP 3-P-1698/2012. Odporkyňa týmto konaním a tvrdeniami vyššie uvedenými pred
verejnosťou a rodinou ohrozuje jeho česť, vážnosť, dôstojnosť, povesť a jeho pokojný život.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že vo svojom písomnom vyjadrení uviedla,

že navrhovateľ podal na jej osobu trestné oznámenia vedené na Obvodnom oddelení Policajného zboru
vo Zvolene, a to v počte 8. Ďalej k veci uviedla, že na jej všetkých písomných vyjadreniach, ktoré sa
nachádzajú v spisových materiáloch na OR PZ vo Zvolene, Okresnom súde vo Zvolene trvá, nakoľko
sú pravdivé. Boli to odpovede na otázky kladené jej lekármi, vyšetrovateľmi na OR PZ a účastníkmisúdnych pojednávaní. Veľa toho videli a počuli aj ich deti počas spoločného bývania v rodinnom dome na
ulici Námestie B. I. E. X, E. E. I. E. E.. Obvinenia, ktoré vzniesol navrhovateľna psychiatrickú lekárku
MUDr. C. G., že údajne účelovo napísala lekársku správu sú zavádzajúce, krivo osočujúce, urážlivé a

nepravdivé. Pani doktorka synovi E. v najhoršom období pomohla, správne určila diagnózu a správne
nasadila medikamentóznu liečbu. Navrhovateľ svojim správaním a konaním ubližuje jej, a hlavne ich
deťom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkyne

E. E., obsahom pripojených spisov, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P
246/2012, ako aj ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu navrhovateľa na prvom pojednávaní konanom dňa 06.02.2015 zistil, že odporkyňa pred
ich spoločnými deťmi, a to E.F., I. I. E. E. od 16.08.2012, t.j. dátum kedy bol podaný Návrh na rozvod
manželstva neustále atakuje jeho osobu nepravdami a to konkrétne tým, že ju údajne chcel zabiť, že

ju fyzicky napádal a rovnako, že jej odobral vozidlo Citroën C3. Tieto skutočnosti sú preukázané tým,
že obidve deti tieto skutočnosti potvrdili pri svojich výpovediach, a to konkrétne v spisoch Obvodného
oddelenia PZ vo Zvolene pod č. k. ORPZ-ZV-OPP3-P-1698/2012; kde v tomto spise konkrétne dcéra
Melánia vypovedala, že ona nebola svedkom žiadneho konfliktu a len matka jej to oznamovala. Ďalej
k veci uviedol, že odporkyňa voči nemu deti hucká nepravdami, čo je príčinou toho, že styk, ktorý bol

upravený ich rozvodom v konaní odporkyňa nerealizuje a deti nepripraví na styk s jeho osobou v zmysle
tohto rozhodnutia a s dcérou sa po rozhodnutí stretol iba raz, podľa rozsudku a syn chodieval sám a na
posledné stretnutia, na ktoré mal prísť už neprišiel. Matka s ním nekomunikuje a odvoláva sa na deti s
tým, že sa má dohodnúť s deťmi a ona sa do toho nejde starať. Odporkyňa vypovedala nepravdy pred
jeho rodičmi - t.j. Š. I. S. E., ako aj pred jeho bývalými svokrovcami, a to C. I. U. U.. Navrhovateľ žiadal

vypočuť ako svedkov svojich rodičov, ako aj bývalých svokrovcov. Ďalej k veci uviedol, že odporkyňa
rozširuje tie nepravdy, ktoré vyššie opísal, pred týmito osobami a tým zasahuje do jeho osobnostných
práv; je síce pravda, že odporkyňa toto hovorí aj na verejnosti, avšak on ďalšiu verejnosť do tohto
konania nechce zaťahovať, preto žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa vyjadrení pred
jeho deťmi, pred jeho rodičmi a to v znení, že odporkyňu navrhovateľ fyzicky a psychicky týral, že sa

jej vyhrážal zabitím a že jej pod hrozbou násilia vzal kľúče od osobného motorového vozidla zn. B. B.,
Š.: W.-XXX B.. Zároveň žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vyššie uvedené tvrdenia odvolať a
písomne doporučeným listom ospravedlniť sa jemu, jeho deťom, jeho rodičom a bývalým svokrovcom,
a to do 10 dní od právoplatnosti rozsudku s týmto textom: „Ospravedlňujem sa za svoje nepravdivé
vyhlásenia na adresu R. E., že ma počas nášho manželstva psychicky a fyzicky týral, že pod hrozbou

násilia mi vzal kľúče od vozidla a že sa mi vyhrážal zabitím. nie je pravda, a celé som si to vymyslela
s cieľom citovo mu ublížiť a vrhnúť na neho zlý tieň v očiach blízkej rodiny, ako aj verejnosti. Je mi to
ľúto a viac sa to už opakovať nebude.“

V priebehu tohto konania navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť ohľadne toho, že odporkyňa je

povinná zdržať sa týchto vyjadrení na verejnosti. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 96 ods.l
O.s.p. a keďže navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť, súd konanie čiastočne zastavil ohľadne
toho, že odporkyňa je povinná zdržať sa vyjadrení na verejnosti. Navrhovateľ ďalej k veci uviedol: je
pravdou, že podával oznámenia na odporkyňu, avšak z toho dôvodu, že sa bránil a keby odporkyňa
nepostupovala tým spôsobom, ako postupovala, by to nerobil. Kategoricky poprel, že tie výrazy, ktoré

použila odporkyňa pred rodinou, ako ich vyššie uviedol, by sa zakladali na pravde.

Súd z prednesu odporkyne zistil, že je pravda, že pred jej deťmi, t.j. dcérou E. I. J. E., pred jeho rodičmi,
akoajpredbývalýmisvokrovcamiprehlasovala,ženavrhovateľpočasmanželstvajufyzicky,ajpsychicky
týral, že sa jej vyhrážal zabitím, a že pod hrozbou fyzického násilia vzal kľúče od osobného motorového

vozidla B. B. Š.: W.-XXX B. a bránil jej v jeho používaní. Tieto veci presne nehovorila pred svokrovcami
a presne si už na to nepamätá, čo pred nimi hovorila. Nepoprela, že presne tieto slová, alebo v tomto
zmysle použila pred ich spoločnými deťmi a navrhovateľom, ako aj pred jej rodičmi s tým, že čo sa
týka rodičov navrhovateľa, tak skôr o tom vedela matka navrhovateľa a vedela, ako žili pred tým, ako
dochádzalo k tým atakom. Tieto veci, ktoré opísala sa väčšinou diali u nich v rodinnom dome na adrese:

F. B. I. E. X, W.. Tvrdila, že takéto chovanie navrhovateľa začalo približne od roku 2008 a posledných
5 rokov sa stupňovalo. K veci uviedla, že je skutočne pravda, že ona išla na OO PZ, kde oznámila tieto
skutočnosti a jej zápisnica sa nachádza v predmetnom spise, na ktorý poukazuje navrhovateľ. Žiadala
návrh ako taký zamietnuť, a to z toho dôvodu, že ona nepoprela, že tieto slová pred vyššie uvedenýmiosobami povedala, ale povedala ich tak, ako vnímala to z jej pohľadu, a teda ako to prežívala. Odporkyňa
uviedla, že navrhovateľ sa pred ich spoločným synom E., ktorý má 11 a pol roka o jej osobe vyjadril, že
je „handra“. Tak isto obidve deti boli svedkom toho, keď jej manžel bral kľúče od osobného motorového

vozidla B. B. s tým, že deti sa pýtali navrhovateľa, že prečo to spravil a navrhovateľ im na to povedal,
že „mama sa nespráva tak, ako by sa mala a nezaslúžila si auto.“ Ďalej k veci uviedla, že pred dcérou
ju navrhovateľ vyhodil z domu a to z dôvodu, že si vymýšľa a hovorí o ňom nepravdu. Čo sa týka toho,
že maloleté deti nechodia k navrhovateľovi, tak k tomu uviedla, že ona má záujem, aby maloleté deti sa
stretávali s navrhovateľom a k tomu ich aj tak vedie. Je pravda, že deti v poslednom čase sa nestretli s

otcom a to z toho dôvodu, že nemajú záujem o stretnutie.

Na pojednávanie konané dňa 20.04.2015 sa dostavili svedkovia, a to : S. E., Š. E. - rodičia navrhovateľa
a bývalí svokrovci navrhovateľa : C. U. I. U. U., ako aj navrhnutá svedkyňa E. E., dcéra účastníkov
konania.

Ešte pred výsluchom rodičov a bývalých svokrovcov navrhovateľ pred súdom prehlásil, že keďže
odporkyňa na predchádzajúcom pojednávaní sa priznala, že jednotlivé výroky uviedla, netrval na tom,
aby boli vypočutí svedkovia, ktorých on navrhol, to znamená: rodičia S. E. I. Š. E., I. T. J. C. U.Š. I. U.
U.. Vzhľadom na návrh navrhovateľa súd upustil od výsluchu týchto svedkov.

Súd z výsluchu E. E. zistil, že síce ešte nemá 18 rokov, ale uvedomuje si dôležitosť svojej výpovedi pred
súdom. Navrhovateľ je jej otcom a odporkyňa je jej matkou. Podľa jej názoru vie objektívne vypovedať,
aj keď je pravda, že sa trochu na otca hnevá a majú nejaké nezhody. K veci uviedla, že je študentkou
Gymnázia v Sučanoch a cez týždeň je na internáte v tejto škole a chodí domov na víkendy; každý víkend
a vtedy sa zdržiava na adrese, kde býva matka, avšak niekedy chodí aj za otcom. Mala by sa stretávať

s otcom podľa rozhodnutia súdu každý nepárny týždeň, naposledy bola u otca pred mesiacom s tým, že
naposledy mala byť u otca pred dvoma týždňami, avšak s ním nebola z dôvodu, že bola chorá. Svedkyňa
k veci uviedla, že približne pred 2 - 3 rokmi dozadu sa udiala udalosť na adrese: F. B. I. E. X, W. a vtedy
bola ona osobne svedkom, že sa to udialo pri barovom pulte v kuchyni tohto domu, keď otec povedal
mame za jej prítomnosti, že „keďže sa nesprávaš tak, ako by si sa mala, zoberiem Ti kľúče od auta,

resp. auto“. Ďalej k veci uviedla, že bola medzi rodičmi výmena názorov a otec zobral kľúče, avšak tieto
kľúče boli položené na barovom pulte a tam aj väčšinou bývali. On proste tieto kľúče zobral z miesta
kde boli položené, ale ich nevytrhol mame z rúk. Ďalej k veci uviedla, že tak isto bola svedkom toho
pred približne 2 - 3 rokmi dozadu, ako znova prebiehala hádka medzi jej rodičmi na adrese: F. B. I. E.
X, W., teda v rodinnom dome, v ktorom bývali a za jej prítomnosti otec hovoril mame, že „keďže klame,

aby opustila tento rodinný dom“ s tým, že ju chytil a snažil sa ju pomaly vytláčať, avšak mama sa bránila
potom ona vstúpila medzi nich a dohovárala otcovi, ako aj mame. V rámci tejto situácie otec omylom
drgol do nej, avšak určite to nechcel urobiť voči jej osobe. Bolo to iba v rámci toho, že sa snažil vytláčať
mamu cez jej osobu. Svedkyňa bola svedkom toho, ako otec sa nie pekne a vulgárne vyjadroval na jej
mamu. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že bola svedkom toho, že otec nesúhlasil s tým, aby pracovala

ako medicínsky reprezentant. Svedkyňa k veci uviedla, že jej matka, t.j. odporkyňa nezabraňovala a
nezabraňuje v stretávaní sa jej a brata s otcom. Také niečo sa nikdy nestalo. Je pravda, že bolo obdobie,
že ani ona, ani brat nemali záujem sa stretávať s otcom kvôli ich nezhodám. Čo sa týka jej brata, tak
má vedomosť, že brat sa stretáva s otcom, dokonca má vedomosť, že sa stretáva s otcom aj po škole
a myslí si, že sa zlepšil vzťah medzi bratom a otcom. Svedkyňa ďalej uviedla, že je pravda, že mama

jej raz v kúpeľni, v rodinnom dome na F. B. I. E. X, W. hovorila, že otec sa jej vyhrážal zabitím, avšak
ona toto nikdy nepočula, žeby to otec hovoril, ale hovorila jej to mama. Otec to počul, potom prišiel za
nimi a nepáčilo sa mu, že podľa neho mama jej nehovorí pravdu a následne vznikla zrejme tá hádka,
ktorú vyššie opísala, keď otec vytláčal mamu z domu preč. Ďalej k veci uviedla, že otec nesúhlasil s tým,
aby matka robila medicínsku reprezentantku zrejme z toho dôvodu, že aj ona mala vedomosť o tom, že

počas prvých 5 rokov manželstva matka mala mimomanželský pomer s lekárom, takže z toho dôvodu
zrejme otec s tým nesúhlasil. Svedkyňa k veci uviedla, že keď mama opustila spoločnú domácnosť ona
ostala bývať u otca a s mamou sa iba stretávala, bolo to približne 1 mesiac, keď bývala u otca. Potom,
ako sa presťahovala k mame, chodievala aj k otcovi, a to 2 týždne bývala u otca a 2 týždne bývala u
mamy; proste sa striedali. Svedkyňa nepoprela, že v čase, keď bývala 2 týždne u otca a 2 týždne u

mamy, a v čase keď bola u mamy a keď mama bola za dačo nahnevaná, tak sa emočne prejavovala
tým spôsobom, že niečo jej hovorila o otcovi, avšak nebrala to tak, že chce, aby ju nejako ovplyvňovala
voči otcovi.Súdzlistinnéhodôkazulekárskejsprávy-nálezuzodňa24.08.2012zistil,žetútolekárskusprávuvydala
E.. C. G., psychiater pre deti a dorast. Táto lekárska správa sa týka maloletého E. E. a v nej je uvedené
okrem iného: „svedok domáceho násilia, matka syndróm týranej ženy, vyjadená depresia, doporučená

medikácia, nutnosť riešenia vzťahu“.

Súd zo spisu Obvodného úradu Zvolen č. XXXX/XXXXX zistil, že v tomto spise sa nachádza záznam
o odložení veci zo dňa 25.01.2013, pričom z tohto záznamu vyplýva, že priestupková vec proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.l písm. d/ Zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov proti navrhovateľovi, ktorého sa mal dopustiť dňa 09.11.2012 v presne
nezistenom čase vo W., F. B. I. E. XXXX/X tým, že mal povedať svojej manželke L. E., že sa postará o
to, aby nechodila po tomto svete, bol odložený lebo došlé oznámenia neodôvodňujú začatie konania o
priestupku podľa § 67 Zákona o priestupkoch, alebo postúpenie veci podľa § 71 Zákona priestupkoch.
Z tohto priestupkového spisu zistil, že odporkyňa dňa 15.11.2012 sa dostavila na Obvodné oddelenie
Policajného zboru vo Zvolene za účelom podania oznámenia priestupku. Odporkyňa pri tomto oznámení

okrem iného uviedla pred policajným orgánom, že t.č. je v rozvodovom konaní so svojím manželom, t.j.
navrhovateľom. Ďalej uviedla, že dňa 30.10.2012 boli spolu na adrese trvalého bydliska a menovanej
manžel povedal, že aby mu dala kľúče od ich vozidla B. B., lebo použije fyzické násilie. Na toto mu
menovaná kľúče od vozidla dala a potom jej povedal, že jej auto nevráti až do majetko-právneho
vyrovnania. Uviedla, že v rodine majú tri vozidlá, pričom iba toto jedno vozidlo bolo písané na menovanú.

Toto vozidlo nadobudli počas manželstva. Menovaná uviedla, že manžel sa jej často vyhráža, čo trvá
asi 2 roky intenzívne. Vyhráža sa jej fyzickým útokom a tak isto jej povedal, že sa postará o to, aby
už nechodila po tomto svete. Naposledy sa jej vyhrážal v piatok 09.11.2012 u nich doma, kde prišiel
a odporkyňa mu povedala, že pôjde na políciu a podá na neho oznámenie; na toto jej povedal, že ak
začne robiť takéto svinstvá, tak sa postará o to, aby už nechodila po tomto svete. Navrhovateľ v podaní

vysvetlenia zo dňa 28.11.2012 uviedol, že čo sa týka vyhrážok z jeho strany voči manželke, že toto
tvrdenie nie je pravda a z jej strany je to výmysel. E. E., dcéra účastníkov konania v podaní vysvetlenia
uviedla, že v súčasnej dobe býva striedavo pri otcovi R. a mame L.; nakoľko oni sú v rozvodovom konaní.
Niekedy v mesiaci august, september prepukla údajná nevera oznamovateľky a od vtedy sa začali hádky
medzi oznamovateľkou a obvineným stupňovať. V tom období prišla za E. jej mama L. a povedala jej,

že obvinený sa jej vyhráža, že „rob ďalej hlúposti a začnem ich robiť aj ja. Daj si pozor čo robíš, aby sa ti
niečo nestalo“ a ďalej jej L. povedala, že jej obvinený pri hádkach hovoril, že ju zabije. E. ďalej uviedla,
že ona nebola svedkom žiadneho takéhoto vyhrážania zo strany jej otca. Ona bola raz svedkom toho,
ako jej oznamovateľka hovorila o vyhrážkach otca, avšak nevedela, že ich obvinený R. E. počúva. Keď
to počul, tak sa nahneval a hovoril, že ako môže mama hovoriť také klamstvá svojej dcére, či sa nehanbí.

Na záver súd konštatuje, že z tohto záznamu o odložení vecí z odôvodnenia vyplýva, že podľa zásady
prezumpcie neviny „in dubio pro reo“ - „v pochybnostiach v prospech obvineného“ nie je preukázané, že
sa skutok stal tak, ako je uvedené v správe o výsledku objasňovania a oznámené oznamovateľkou, ale
je v pozícii tvrdenia oznamovateľky L. E., proti tvrdeniu obvineného R. E.. Vzhľadom na skutočnosť, že
nebolo preukázané, že došlo k naplneniu zákonných znakoch skutkovej podstaty priestupku, preto nie

je vo veci možné konať inak, ako vec s poukazom § 66 ods.2 písm. a/ Zákona o priestupkoch odložiť.

Súd ďalej z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Zvolen, č. ORP-1445/ZV-ZV-2013 zistil, že
odporkyňa dňa 16.10.2013 podala trestné oznámenie na navrhovateľa z dôvodu neplatenia výživného.
Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ č. ORP-1445/ZV-ZV-2013 zo dňa 22.10.2013 zistil, že toto

trestné oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Súd ďalej z priestupkových spisov Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene, a to: ORPZ-ZV-OPP3-
P-74/2013 zistil, že odporkyňa podala oznámenie o priestupku dňa 15.01.2013 na navrhovateľa,
a to proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.l písm. d/ priestupkového zákona.

Zo spisu OR PZ ZV-OPP3-258/2013-P súd zistil, že odporkyňa podala oznámenie z podozrenia na
priestupok podľa § 49 ods.1 písm. d/ priestupkového zákona dňa 23.02.2013 a to proti navrhovateľovi.

Zo spisu OR PZ ZV-OPP3-375/2013 súd zistil, že odporkyňa podala oznámenie o priestupku proti

navrhovateľovi. Jednalo sa priestupok podľa § 49 ods.l písm. d/ priestupkového zákona dňa 17.03.2013.Súd z priestupkového spisu OR PZ -ZV -OPP3-946/2013-P zistil, že odporkyňa podala oznámenie
o spáchaní priestupku podľa § 49 ods.l pím. d/ priestupkového zákona dňa 28.06.2013 proti
navrhovateľovi.

Zo spisu OR PZ-ZV-OPP3-567/2014 súd zistil, že odporkyňa podala oznámenie o spáchaní priestupku
podľa § 49 ods.l písm. d/ priestupkového zákona proti odporcovi dňa 10.05.2014.

Súd z priestupkového spisu ORPZ-ZV-OPP3-651/2014-P zistil, že odporkyňa dňa 01.06.2014 podala

oznámenie o spáchaní priestupku podľa § 49 ods.l písm. d/ priestupkového zákona proti navrhovateľovi.

Súd ďalej z priestupkového spisu OR PZ-ZV-OPP3-674/2014-P zistil, že odporkyňa podala oznámenie
o spáchaní priestupku proti navrhovateľovi podľa § 49 ods.l písm. d/ priestupkového zákona dňa
07.06.2014.

SúdďalejzpriestupkovéhospisuORPZ-ZV-OPP3-1131/2014-Pzistil,žeodporkyňapodalaoznámenie
o spáchaní priestupku dňa 14.09.2014 proti navrhovateľovi podľa § 49 ods.l písm. d/ priestupkového
zákona.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že odporkyňa vo vyššie vymedzenom časovom rozpätí

podala 9 priestupkových oznámení a 1 oznámenie pre spáchanie trestného činu proti navrhovateľovi.

Súd ďalej z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene č. ČVS:ORP-850/OVK-ZV-2013
zistil, že v tomto konaní podal podnet na prešetrenie z podozrenia z psychického týrania dieťaťa
navrhovateľ dňa 11.09.2013.

Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, odbor kriminálnej polície vo Zvolene č. k.
ČVS:ORP-850/OVK-ZV-2013 zo dňa 15.10.2013 zistil, že podľa § 197 ods.1 písm. t/ Trestného poriadku
vec týkajúca sa spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.l písm.
a/ Trestného zákona, ktorého skutku sa svojím konaním mala dopustiť odporkyňa tým, že od presne

nezistenej doby roku 2013 do dňa 01.09.2013 vo Zvolene v domácnosti starých rodičov na adrese:
W. - W. XX sa mala ako rodič neprimerane správať k svojmu maloletému dieťaťu, spôsobujúc svojmu
maloletému synovi psychické utrpenie, hlavne hádkami z jeho otcom, nepúšťaním na pobyt k otcovi,
citovým vydieraním, čo v maloletom vyvolalo strach a stres, bolo odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na
začatie trestného stíhania, alebo postup podľa § 197 ods.2 Trestného poriadku.

Súd ďalej z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 30.10.2013 sp.zn. 1Pn665/13-8 zistil,
že prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen zamietol sťažnosť navrhovateľa voči vyššie uvedenému
uzneseniu, pretože nie je dôvodná.

Súd ďalej z priestupkového spisu Obvodného úradu vo Zvolene č. k. 2013/06491 zistil, že navrhovateľ
podal oznámenie o spáchaní priestupku dňa 01.07.2013 proti odporkyni podľa § 49 ods.1 písm. d/
Zákona o priestupkoch s tým, že predmetná vec bola odložená z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať
predmetný priestupok.

Súd ďalej z priestupkového spisu Obvodného úradu Zvolen č. k. 2013/02865 zistil, že navrhovateľ
podal oznámenie o spáchaní priestupku proti odporkyni dňa 11.02.2013, pričom aj predmetná vec bola
odložená.

Súd ďalej aj z priestupkového spisu Obvodného úradu Zvolen č. k. 2013/03100 zistil, že navrhovateľ

podal oznámenie na spáchanie priestupku podľa § 49 ods.l písm. d/ Zákona o priestupkoch proti
odporkyni dňa 28.02.2013. Aj táto vec bola odložená.

Súd ďalej z priestupkového spisu Obvodného úradu Zvolen č. k. 2013/04597 zistil, že navrhovateľ
podal oznámenie o spáchaní priestupku voči odporkyni dňa 12.04.2013 v zmysle § 49 ods.1 písm. d/

priestupkového zákona. Aj táto vec bola odložená.Súd z priestupkového spisu Obvodného úradu Zvolen č. k. 2013/04598 zistil, že navrhovateľ podal dňa
25.04.2013 oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 Priestupkového zákona
proti odporkyni. Aj táto vec bola odložená.

V rámci dokazovania teda súd mal za preukázané, že navrhovateľ vo vyššie uvedenom časovom
horizonte podal proti odporkyni jedno trestné oznámenie a 5 priestupkových oznámení.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tak priestupkové oznámenia navrhovateľa, ako aj oznámenie

o trestnom čine odporkyne nebolo žiadne dôvodné, a tak isto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
trestné oznámenie odporkyne na navrhovateľa, ani jej priestupkové oznámenia na navrhovateľa neboli
doteraz dôvodné.

Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/246/2012-395 zo dňa 22.07.2014 zistil, že manželstvo
účastníkov konania týmto rozsudkom bolo právoplatne rozvedené a maloleté deti E. I. E. E. boli zverené

na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich
majetokanavrhovateľbolzaviazanýprispievať navýživumaloletýchdetíE.:E.sumou150,--€mesačne
a E. sumou 100,-- € mesačne, t.j. spolu 250,-- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o
rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám odporkyne. Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi E.Ý.: E. I. E. každý nepárny týždeň v sobotu o 10.00 h do 18.00 h, v nedeľu od

10.00 h do 18.00 h, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 h
do posledného dňa prázdnin do 18.00 h, každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov od 24.12. od
15.00 h do 25.12. do 18.00 h, počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 30.12. od 10.00 h do
01.01. nasledujúceho roku do 18.00 h, ako aj počas letných prázdnin každý nepárny rok v čase od
15.07. od 10.00 h do 31.07. do 18.00 h a od 15.08. od 10.00 h do 29.08. do 17.00 h s tým, že otec

je povinný deti v stanovenú hodinu pred bytom matky prevziať a v stanovenú hodinu ich opäť pred jej
bytom vrátiť. Proti predmetnému rozsudku v časti výšky výživného podala odvolanie odporkyňa, a teda
v tejto časti rozsudok nie je právoplatný; v ostatných častiach je právoplatný, a teda aj čo sa týka úpravy
styku navrhovateľa s maloletými deťmi. Súd z odôvodnenia v tomto rozsudku zistil, že maloletý E.,
syn účastníkov konania k veci uviedol, že niekedy bol pri tom, ako sa mamina s otcom hádali, otec

ublížil mamine, tiež jej aj nadával, preto necíti lásku k nemu. K veci ďalej uviedol, žeby chcel bývať s
maminou, s otcom by sa chcel stretávať iba cez deň, spať v dome nechce. Súd ďalej z odôvodnenia
tohto rozsudku, a to zo správy referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Zvolen zistil, že
do procesu hľadania dohody o úprave styku priniesli účastníci konania tému narábania z hnuteľným
majetkom. Zo záverov znaleckého posudku znalca E.. M. F. v tomto konaní súd zistil, že vhodné je

smerovať deti, aj rodičov k striedavej starostlivosti. V tomto čase však na to nie sú vytvorené vhodné
podmienky z hľadiska vzťahov a komunikácie rodičov a vzhľadom na odmietanie takejto úpravy u E..
Vzhľadom k veku detí je dôležité rešpektovať ich predstavu a potrebu kontaktu s rodičmi. U E. je možné
upraviť formou striedavej starostlivosti podľa pobytu doma a na internáte, tiež na čas školských prázdnin
a sviatkov. U E. je vhodné ponechať čo najväčší priestor na stretávanie sa s otcom počas pracovného

týždňa, aj počas víkendu s tým, že by zatiaľ prespával u matky. Súd ďalej z odôvodnenia v predmetnom
rozsudku zistil, že je nepochybné, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, a to minimálne
od októbra 2012, kedy sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s maloletým E.. Súd zo
záverečného prednesu navrhovateľa zistil, že žiada návrhu v celom rozsahu vyhovieť, a to v znení, ako
je to uvedené v písomnom návrhu. Podľa jeho názoru v konaní boli preukázané všetky náležitosti tak,

ako to má na mysli § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Chcel by poukázať aj na článok 19 Ústavy
SR. V konaní nebolo preukázané, žeby povedal, resp. konal tak, ako to tvrdila odporkyňa a tak isto aj to
priestupkové konanie bolo skončené tým spôsobom, že predmetný skutok sa nestal. Z týchto dôvodov,
keďže aj samotná odporkyňa uvádza, že tie slová, tie veci, za ktoré žiada ospravedlnenie, ona povedala,
resp. priznala, je presvedčený o tom, že dostatočne boli preukázané vyššie uvedené skutočnosti a preto

žiadal jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatňoval trovy konania,
a to zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 66,-- € s tým, že v prípade, až by mu súd
priznal tieto trovy konania, po polovici: 33,- € dá synovi E. a 33,-- € dá dcére E.. Súd zo záverečného
prednesu odporkyne zistil, že aj ona poukazuje na oznámenie, ktoré podával navrhovateľ na jej osobu
a aj tieto všetky oznámenia boli zamietnuté. Žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že znova

zopakovala, že je pravda, že tie veci, ktoré uviedla a na ktoré poukazoval navrhovateľ v návrhu povedala
a aj podala takéto oznámenie na príslušný orgán. Po zákonnom poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p.
žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť dokazovanie.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.l Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Zo zhora citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka celkom jednoznačne vyplýva, že predmetom

Občiansko-právnych vzťahov môžu byť nielen veci práva a tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj
určité nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením
§ 13 Ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do
osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o
konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť o konanie,
ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v

spoločnosti. Z použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana
vyplýva, že zákon chce poskytnúť občiansko-právnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia
cti vo sfére občiansko-právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je
dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné verbálne, alebo
iné urážky, pritom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu

osobnosti bol objektívny, spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Ústavným rámcom ochrany
osobnostných práv je článok 19 Ústavy SR v zmysle ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti osobnej cti, dobrej povesti, o ochranu mena, o ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života a o ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním,
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie,

ktorého procesný nárok je vymedzeným predmetom, to znamená petitom návrhu a základom právne
relevantné skutočnosti, na ktorých je žalobný petit (návrh) založený. V danom prípade navrhovateľ
hlavne žiadal o občiansko-právnu ochranu v podobe žaloby satisfakčnej, pretože žalobný petit znel
jednak na povinnosť zdržať sa uvedených živých tvrdení o navrhovateľovi a tak isto znel na určitú formu
zadosťučinenia, teda písomného ospravedlnenia sa odporkyne za svoje vyjadrenia. Právo na ochranu

osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Nie je pritom významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene, či nezavinene, či vedome, či nevedome. Nepožaduje sa ani vyvolanie následkov, postačuje,
aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie, alebo narušenie chránených práv o
osobnosti fyzickej osoby. Výpočet jednotlivých zložiek osobností v zákone je pritom len demonštratívny;
musí ísť o také konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, ktoré znižuje jeho dôstojnosť, česť a

vážnosť, ktoré z hľadiska jeho vzťahu k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie
v spoločnosti. V danom prípade bolo v prvom rade potrebné zistiť, či konanie odporkyne bolo objektívne
spôsobilé vyvolať ohrozenie, prípadne narušenie chránených práv osobností navrhovateľa. Podmienkou
pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu
a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť, alebo aspoň ohroziť fyzickú, alebo mravnú integritu

osobnosti oprávneného . Subjektom ochrany oprávneným je fyzická osoba osobnosti, proti ktorej
sledoval neoprávnený zásah, tým je daná aktívna vecná legitimácia. Zodpovednostným subjektom,
a teda pasívne vecným legitimovaným subjektom je vždy pôvodca neoprávneného zásahu. Týmto
zodpovednostným subjektom môže byť buď fyzická, alebo právnická osoba. Znaky pri danosti, ktorých
treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne

dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby neoprávneného zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi
určitým správaním a porušením, alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnych prípadoch
tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práv a na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Súd z vykonaného dokazovania

a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Otázku,
či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia sa dotýkajú cti a dôstojnosti fyzickej osoby,
musí súd skúmať z objektívneho hľadiska nie iba zo subjektívnych pocitov a vnímaní dotknutej osoby.
Musí vychádzať z toho, či výroky odporkyne na osobu navrhovateľa sú za daných konkrétnych okolností
objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby. Občiansky zákonník poskytuje ochranu

len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť újmu na osobnosti subjektu práva tým,
že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Podľa
navrhovateľa do jeho osobnostných práv odporkyňa zasiahla tvrdeniami, že bola počas manželstva
fyzicky a psychicky týraná, že sa jej navrhovateľ vyhrážal zabitím, a že jej pod hrozbou fyzickéhonásilia vzal kľúče od osobného motorového vozidla Š.: W. - XXX B. a bránil jej v jeho používaní
s tým, že je pravda, že v konaní bolo preukázané a to výsledkom vyššie uvedeného priestupkového
konania,žepredmetnýskutoksanestal,atedanavrhovateľtakéhotokonaniasanedopustil.Navrhovateľ

však v konaní nepreukázal, že tento výrok odporkyne je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv
navrhovateľa takým spôsobom, žeby bola ohrozená vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti,
jeho dobrá povesť, či jeho česť v očiach ostatných ľudí, a to hlavne v okruhu svojej rodiny, to znamená
pred deťmi účastníkov konania, pred rodičmi navrhovateľa a pred jeho bývalými svokrovcami. Tu súd
poukazuje na samotné spory, ktoré pretrvávajú medzi účastníkmi konania s tým, že po podaní návrhu

na rozvod manželstva zo strany navrhovateľa zo dňa 16.08.2012 došlo k vzájomným podávaniam
priestupkových, či trestných oznámení s tým, že najskôr začala podávať tieto oznámenia odporkyňa a
následne tieto oznámenia začal podávať navrhovateľ. Pri všetkých týchto oznámeniach o priestupkoch,
resp. trestných činoch nebolo preukázané, žeby sa jednotlivé skutky stali. Súd ďalej poukazuje, že medzi
účastníkmi konania prebieha viacero súdnych sporov s tým, že doteraz nie je ukončené rozvodové
konanie, čo sa týka určenia výšky výživného zo strany otca na maloleté deti, keďže proti rozvodovému

rozsudku v tejto časti podala odvolanie odporkyňa. Tak isto medzi účastníkmi konania evidentne
prebiehajú nezhody ohľadne majetkových vzťahov vyplývajúcich z ich predchádzajúceho manželstva.
Súd tu poukazuje, že právna úprava ochrany osobnosti fyzickej osoby tvorí určitú hierarchiu; civilné
právo umožňuje dohodu strán konfliktov o zásahu a jeho satisfakcii, svojpomoc postihnutého o ochranu
pomocouštátnehoorgánuajehorozhodnutí.Priurčitejúrovnispoločenskejnebezpečnostiskutkupotom

ochrana prerastá do konania trestno-právneho, či priestupkového. Satisfakcia je postihnutej osobe
poskytnutá každou formou použitej ochrany, pričom potrestaním škodcu v priestupkovom (či trestnom )
konaní je satisfakcia veľmi výrazná, pretože štátny orgán konštatuje nielen protiprávne konanie, ale tiež
subjektívny vzťah páchateľa k svojmu konaniu a ustanovení sankcie podľa závažnosti konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že výrokmi
odporkyne došlo k zníženiu jeho cti a dôstojnosti v spoločnosti, pričom súd poukazuje, že k týmto
výrokom došlo v rámci rodinných vzťahov, ktoré v tom čase medzi účastníkmi konania boli a v rámci
narušených vzťahov medzi účastníkmi konania títo aplikovali aj možnosť podať jednotlivé oznámenia
tak, ako je to vyššie uvedené. Týmto spôsobom postupovala tak odporkyňa, ako aj navrhovateľ, ktorý

tak isto podával, či už trestné oznámenie, alebo priestupkové oznámenia, pričom v ďalšom konaní
nebolo preukázané, žeby sa predmetné skutky stali. Súd tu poukazuje, že účastníci konania by sa
mali naučiť komunikovať ako rodičia maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, nakoľko rodičmi
zostanú maloletým deťom do konca života a mal by ich spájať spoločný cieľ: zabezpečiť pre spoločné
deti čo najlepšiu výchovu a zabezpečiť im čo najlepší štart do ďalšieho života. Tento základný cieľ

rodičov je možné naplniť len vtedy, keď rodičia sa naučia spolu komunikovať bez osobných urážok
a vzájomných osočovaní a podávaní rôznych oznámení. Preto súd na záver apeluje na účastníkov
konania, aby sa pokúsili nájsť medzi sebou takú komunikáciu, ktorá nie je na škodu pre vývoj maloletých
detí pochádzajúcich z manželstva. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.l O.s.p. a keďže odporkyňa v konaní bola úspešná,
avšak žiadne trovy konania si neuplatňovala, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Zák. č. 40/1964 § 11, § 13 ods.1, zákon č. 99/1963 § 142 ods.1

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).