Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612211519
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2612211519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. A. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. Z. M., F. č. XXX, 2/ W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Z. M., F. č. XXX, proti žalovanému:
Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., N. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO : 31 595 545, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 8. decembra 2015,
č.k. 4C/275/2012-154, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.

II. Žalovaný a Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, majú nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu 1/ o zaplatenie
mu sumy 1.950,91 eur. Konanie v časti zaplatenia sumy 613,27 eur žalobcovi 1/ a sumy 223,35 eur
žalobkyni 2/ zastavil. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou podanou na súd prvej inštancie
dňa 6.11.2012 domáhali na žalovanom zaplatenia sumy 3.034,51 eur žalobcovi 1/ a sumy 144,28 eur

žalobkyni 2/ titulom náhrady škody z ublíženia na zdraví, keď uviedli, že rozsudkom Okresného súdu
Senica, sp.zn. 1T/73/2011 zo dňa 25.10.2011 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia, ktorým
činom spôsobil smrť I. N.. Okrem škody auta doposiaľ žalovaný neuhradil žiadnu inú škodu. Suma
3.034,51 eur predstavuje náklady za: pomník v sume 550 eur, pohrebné služby v sume 784,07 eur,
pohrebnú hostinu v sume 401,92 eur, právne služby v sume 100 eur, kríž s nápisom v sume 26,38
eur, kvety v sume 89,62 eur, zapožičanie domu smútku v sume 21,76 eur, nájom za hrob v sume
6,64 eur, telefónne účty v sume 146,10 eur, oblečenie do hrobu v sume 300 eur, odhadcu na dom

v sume 70 eur, cestovné na trase Bratislava - Moravský Sv. Ján celkom 13 x v sume 174,42 eur,
prejednanie dedičstva v sume 363,60 eur. Suma 144, 28 eur predstavuje náhradu za bolestné podľa
bodového ohodnotenia žalobkyne 2/. Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2013 žalobkyňa 2/ požiadala
o rozšírenie žaloby a to na sumu 744,50 eur (zo sumy 144,28 eur). Rozšírenie žaloby súd pripustil
uznesením, č.k. 4C/275/2012-111 zo dňa 11.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2014. Na
pojednávaní konanom dňa 11.9.2014 žalobca 1/ vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 470,33 eur,
žalobkyňa 2/ vzala žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 521,15 eur, nakoľko vedľajší účastník

jej poskytol plnenie v tejto výške po podaní žaloby. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1.4.2015,
č.k. 4C/275/2012-131 o týchto čiastočných späťvzatiach konanie zastavil. Napokon na pojednávaní dňa
18.11.2015 vzala žalobkyňa 2/ žalobu v celom rozsahu späť a žalobca 1/ vzal žalobu späť ohľadne
sumy 613,27 eur (pomník v sume 79,67 eur, právne služby 100 eur, odhadcu na dom 70 eur a zaprejednanie dedičstva 363,60 eur). O týchto späťvzatiach súd rozhodol napadnutým rozsudkom. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca 1/ napokon zotrval po
čiastočných späťvzatiach žaloby len na zaplatení sumy 1.950,91 eur ((3.034,51 eur - 470,33 eur - 613,27

eur). Jedná sa o náklady za pohrebné služby v sume 784,07 eur, za pohrebnú hostinu v sume 401,92
eur, za kríž s nápisom v sume 26,38 eur, za kvety v sume 89,62 eur, za prenájom domu smútku v sume
21,76 eur, za nájom za hrob v sume 6,64 eur, za telefónne účty v sume 146,10 eur, za oblečenie do hrobu
v sume 300 eur, za cestovné na trase Bratislava - Moravský Svätý Ján 174,42 eur. Uplatnil si náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 200 eur, ktorú sumu vyplatil pôvodnej právnej zástupkyni JUDr. L., o

čom založil do spisu aj doklad. Žalobkyňa 2/ napokon zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Súd zistil,
že rozsudkom OS Senica, č.k. 1T/73/2011-288 zo dňa 25.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
25.10.2011 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia a iné, ktorého sa dopustil dňa 31.8.2010,
ktorým spôsobil okrem iného ublíženie na zdraví I. N., ktorá zraneniam dňa 12.9.2010 podľahla a ublížil
na zdraví žalobkyni 2/. Okrem iného boli poškodení žalobcovia odkázaní s nárokom na náhradu škody
nakonanievoveciachobčianskoprávnych.I.N.bolamanželkažalobcu1/ amatkažalobkyne2/.Žalobca

1/ nebol účastníkom tejto dopravnej nehody. Z trestného spisu ďalej vyplynulo, že žalobca 1/ vo svojej
výpovedi dňa 30.10.2010 okrem iného uviedol, že čo sa týka náhrady škody, túto si bude uplatňovať zo
zákonného poistenia vozidla vinníka. Túto vtedy bližšie nešpecifikoval, ani sa nevyjadril k jej výške. Pri
výsluchu dňa 21.4.2011 okrem iného uviedol, že v zmysle § 46 Trestného poriadku sa práv poškodeného
nevzdáva a bude požadovať náhradu škody za bolestné jeho detí a za spôsobenú smrť manželky. Škodu

si bude uplatňovať prostredníctvom poisťovne z povinného zmluvného poistenia vozidla, ktoré nehodu
zapríčinilo. Túto škodu vtedy bližšie nešpecifikoval ani sa nevyjadril k jej výške. Žalobkyňa 2/ v trestnom
konaní vypočutá ako poškodená a svedkyňa nebola, mala vtedy 16 rokov. Zo spisu OS Senica, č.k.
3C/72/2012 súd zistil, že žalobcovia si ten istý nárok uplatnili už v tomto konaní, ktoré však uznesením zo
dňa 31.5.2012, právoplatným dňa 20.6.2012 bolo skončené tak, že podanie bolo odmietnuté z dôvodu

vád tohto podania a ich následného neodstránenia. Z jednotlivých dokladov predložených žalobcom
1/ vyplynulo, že náklady, ktorých zaplatenia sa žalobca 1/ domáha, vynaložil v rozpätí od 14.9.2010 do
20.9.2010. Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa7.1.2014 uviedol, že pokiaľ ide o
položky - pohrebné služby, pohrebnú hostinu, kríž s nápisom, kvety, zapožičanie domu smútku, nájom
za hrob, cestovné, oblečenie do hrobu, tak voči týmto vznáša námietku premlčania, pričom premlčacia

doba začne v tomto prípade plynúť odo dňa ich vynaloženia. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 420 ods. 1, § 444, § 449, § 789, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2 O.z., podľa § 2 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.. Z výsledkov dokazovania vyvodil právny záver, že žalobe nebolo možné vyhovieť.
Žalobou bol uplatnený nárok o náhradu škody podľa § 420 ods. 1 O.z. z titulu ublíženia na zdraví v
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 31.8.2010 a ktorú spôsobil žalovaný ako vodič auta.

V čase dopravnej nehody bolo vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená povinne zmluvne poistené u
vedľajšieho účastníka. Konkrétne žalobca si uplatnil nárok podľa § 420 ods. 1 v spojení s § 449 ods.
2 O.z.. po čiastočných späťvzatiach žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 1.950,91 eur
žalobcovi 1/. Z jednotlivých dokladov predložených žalobcom 1/ vyplynulo, že náklady za pohrebné
služby, pohrebnú hostinu, kríž, kvety, prenájom domu smútku, nájom hrobu uhradil žalobca 1/ v čase od

14.9. do 20.10.2010. Telefónne účty si uplatnil v sume 146,10 eur. Do skončenia dokazovania však túto
sumu nešpecifikoval a navyše súd nepovažuje túto položku za náklad spojený s pohrebom. Oblečenie
do hrobu si uplatnil v sume 300 eur, doklady predložil len v sume 22,90 eur - košeľa zo dňa 16.9.2010
a doplnkový tovar v sume 8,30 eur z toho istého dňa. Cestovné celkovo 13 x na trase Bratislava
- Moravský Svätý Ján v sume 174,42 eur do skončenia dokazovania vo veci takisto nešpecifikoval.

Vedľajší účastník na strane žalovaného uplatnil námietku premlčania, subjektívna premlčacia doba v
súlade s ust. § 106 O.z. je dvojročná, na jej začatie plynutia treba rešpektovať subjektívnu stránku
poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomostí o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme
určitého druhu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj
nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda

o zodpovednom subjekte. V danej veci vzhľadom na vyššie uvedené začala premlčacia dvojročná lehota
plynúť vždy nasledujúci deň potom, ako ich žalobca 1/ vynaložil. Z dokladov predložených žalobcom je
zrejmé, že všetky náklady spojené s pohrebom boli vynaložené v priebehu mesiaca september 2010,
pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 6. novembra 2012, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.950,91 eur, ktorá zostala predmetom

sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba žalobcu 1/ zamietnutá, podal
žalobca 1/ v zákonom určenej lehote odvolanie. Uviedol, že dňa 31.8.2010 prišlo k dopravnej nehode,pri ktorej utrpela jeho manželka zranenia, na následky ktorých dňa 12.9.2010 zomrela. Rozsudkom
Okresného súdu Senica sp.zn. 15T/73/2011, právoplatným dňa 25.10.2011 bol žalovaný uznaný vinným
a zodpovedným za uvedenú dopravnú nehodu. Týmto dňom sa dozvedel, kto spôsobil dopravnú

nehodu a je zodpovedný za spôsobenú škodu. V súvislosti s pohrebom mu vznikla škoda vo výške
1.950,91 eur, ktorej náhradu si žalobou podanou dňa 6.11.2012 proti žalovanému uplatnil. Škoda mu
vznikla v septembri 2010. Žalobu tak podal v trojročnej objektívnej premlčacej dobe dňa 6.11.2012 a
taktiež dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa právoplatnosti rozsudku 25.10.2011,
ktorým bol žalovaný uznaný vinným za dopravnú nehodu a zároveň zodpovedný za vzniknutú škodu.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaného a vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného zaviazal zaplatiť mu solidárne do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu
1.950,91 eur ako aj trovy konania a právneho zastúpenia.

3. Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, v písomnom vyjadrení k odvolaniu

uviedla, že žalované položky právne služby v sume 100 eur, telefónne účty v sume 146,10 eur, odhadca
na dom 70 eur, prejednanie dedičstva 363,60 eur nie sú v zmysle zákonných ustanovení nákladmi
spojenými s pohrebom a ostatné náklady správne súd prvej inštancie považoval za premlčané. Súd
dospel k jednoznačnému záveru, že v danej veci začala premlčacia dvojročná lehota plynúť vždy
nasledujúci deň potom, ako ich žalobca 1/ vynaložil. Z dokladov predložených žalobcom 1/ bolo zrejmé,

že všetky náklady spojené s pohrebom boli vynaložené v priebehu mesiaca september 2010, pričom
žaloba bola podaná na súde až dňa 6.11.2012. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)

po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1
CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu 1/ nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 4C/275/2012 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 3.034,51 eur a žalobkyni 2/ sumu 744,50 eur titulom náhrady
škody z ublíženia na zdraví.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu 1/ o zaplatenie sumy 1.950,91 eur zamietnutá z dôvodu premlčania nároku.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací
súdvcelomrozsahu zdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikovalsprávne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. §

387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, preto nemôže dať
za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

8. V odvolaní žalobca 1/ udáva, že subjektívna premlčacia lehota podľa neho začala plynúť až
právoplatnosťou trestného rozhodnutia, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
usmrtenia a prečinu ublíženia na zdraví, ktoré bolo právoplatné dňom 25.10.2011. Pre začiatok plynutia
subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a

kto za ňu zodpovedá alebo o zodpovednom subjekte (nemusí to byť vždy priamy škodca - § 422 ods.
1). Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvie o škode je treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o
majetkovejpoprípadeoodškodňovanínemajetkovejujmyurčitéhodruhuarozsahu, ktorúmožnovyčísliťv peniazoch. Poškodený sa dozvie o tom kto za škodu zodpovedá v okamžiku, kedy preukázateľne
získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu určiť si dostatočne pravdepodobný
úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá (nejde tu o nespochybniteľnú istotu v

určení zodpovednej osoby). Je rozhodujúce, kedy poškodený o takýchto skutkových okolnostiach
preukázateľne získal vedomosť, nie však či a kedy si na ich základe utvoril právny záver o zodpovednosti
určitejosoby,čisioveriljejidentitu.Začiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejlehotynezávisítotižnatom,
čiakedysipoškodenýzadovážidostatokdôkazov,alebokedysavytvoríprenehopriaznivejšiaprocesná
situácia k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť mohol v súdnom konaní preukázať.

9.Vdanomprípadeodvolacísúdmázato,žezačiatokplynutiapremlčacejlehotyniejemožnéodvíjaťod
právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
usmrtenia a ublíženia na zdraví. Žalobca 1/ bezprostredne po dopravnej nehode mal vedomosť o tom,
kto dopravnú nehodu spôsobil. Škoda, ktorej náhrady sa domáhal predstavovala pohrebné náklady,
ktoré boli vynaložené najneskôr 20.9.2010. Takže v tento deň žalobca vedel výšku škody a tiež osobu,

ktorá za škodu zodpovedá. Nárok na úhradu tejto škody si prvý krát riadne uplatnil žalobou na súde
podanou dňa 6.11.2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Pri premlčaní vzájomný vzťah
subjektívnej a objektívnej doby je taký, že ak uplynie jedna z nich, právo sa premlčí a to i napriek tomu,
že by poškodenému ešte bežala druhá premlčacia doba. Napr., ak odo dňa kedy poškodený sa dozvedel
o škode ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, uplynulo do výkonu resp. uplatnenia práva na náhradu škody

viac než dva roky subjektívnej premlčacej doby, škodca namietne v súdnom konaní premlčanie, právo
na náhradu škody sa premlčí bez ohľadu na to, že ešte nedobehla celá objektívna premlčacia doba.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže súd prvej inštancie správne v danej
veci posúdil uplatnenú námietku premlčania a určil nárok žalobcu 1/ za premlčaný, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalovaný s tým, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má voči žalobcovi 1/, nakoľko rozsudok
súdu prvej inštancie voči žalobkyni 2/ zostal právoplatný.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).