Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213196
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713213196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO:
264 29 705 proti žalovanému B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G., t.č. Q.. X, XXX XX
U.,P.ozaplateniezmenkovejsumy1088,55Eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozhodnutiuOkresného
súdu Zvolen č.k. 17C/166/2013-217 zo dňa 7. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/166/2013-217 zo dňa 7. februára 2017 potvrdzuje.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol

tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy
1.008,55 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.608,55 Eur od 18.07.2009 do
01.11.2010 v sume 1.898,10 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 998,55 Eur od
02.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1.608,55 Eur od 18.07.2009 do 01.11.2010 v sume
91,21 Eur, 6 % ročný úrok zo sumy 998,55 Eur od 02.11.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo

výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,36 Eur a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a
trovy právneho zastúpenia. Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11.03.2009 na zmenkovú sumu 1.608,55 Eur, pričom
sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 18.07.2009. Indosovaná zmenka je vista
zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca uviedol, že
disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek existujúcich vzťahoch žalovaného
s predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú v tomto konaní uplatnil. Vystavená zmenka predstavovala

záväzok pre žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa uvedenú
zmenkovú sumu spolu s príslušným úrokom. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný
doposiaľ uhradil 600 Eur na zmenkovú sumu, keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca
s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 žiadal, aby súd vydal
rozsudok v súlade so žalobným návrhom žalobcu. Návrh žalobcu bol podaný na vzorovom tlačive „A“,
návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4, odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady

(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len Nariadenie). Ako dôkaz pripojil originál zmenky, ktorá bola uložená do súdnej úschovy a do spisu je
založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom.3. Žalobca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.12.2015 vzal čiastočne návrh späť
a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, čím si v konaní uplatnil zmenkový úrok vo
výške 0,06 % denne. Na základe toho okresný súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne zo sumy 192 Eur od 17.04. 2011 do zaplatenia zastavil.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa k veci vyjadril e-mailovým podaním zo dňa 23.11.2015. Žiadal o
okamžité zastavenie vymáhania pohľadávky vo veci blankozmenky s príslušenstvom. Poukázal na to, že
žalobca si uplatňuje práva na peniaze od svojich mandantov, ktoré už boli včas splatené, resp. súd o ich

splatení rozhodol inak. Žalovaný uviedol, že vo veci úverového podvodu voči spoločnosti Pohotovosť bol
právoplatneodsúdenýtunajšímsúdomspolusRadoslavomGašparomaešteďalšímspoluobžalovaným
a všetkým bolo nariadené vyplatenie spôsobenej škody. Každý ju mal uhradiť rovným dielom. On svoju
sumu uhradil včas, čo aj zdokladoval Okresnému súdu Zvolen, pretože bol pod probačným dohľadom. Či
svoj záväzok uhradili aj ďalší dvaja spoluobžalovaní, uviesť nevedel, poukázal na to, že sa to dá overiť.
Taktiež poukázal na to, že sa v danom prípade jedná o úžeru, ktorá je podľa nových zákonov trestná. V

ďalšom s vyjadril tak, že žalovanú sumu odmieta zaplatiť a ani ju nikdy neuhradí. E-mailovým podaním
zo dňa 08. 01. 2016 žalovaný uviedol, že blankozmenku voči svojej osobe považuje za neplatnú, pretože
už bola vyplatená z jeho strany. V ostatnom majú plniť ostatní spoluobžalovaní. Poukázal na to, že zistil
zo správ, že sa v tomto prípade jedná o podvod na spotrebiteľov zo strany žalobcu. Preto žiadal vyhlásiť
blankozmenku za neplatnú a pokiaľ by súd rozhodol inak, sumu žalobcovi neuhradí. K vyjadreniu pripojil

rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/158/2009 zo dňa 31. 05. 2010. V písomnom vyjadrení
zo dňa 29.03.2016 vzniesol žalovaný námietky podľa § 17 zákona č. 91/1950 Zb. a žiadal vyhlásiť
blankozmenku za neplatnú, bezpredmetnú a o jej okamžitú likvidáciu. Poukázal na to, že zmenka bola
súčasťou Zmluvy o úvere na sumu 800 Eur a žalobca odkúpil pohľadávku od spoločnosti Pohotovosť.
V tejto veci bol on odsúdený za úverový podvod. Vzniknutú škodu vo výške 1.572 mali obžalovaní

nariadené vyplatiť spoločnosti Pohotovosť, každý z troch právoplatne odsúdených jednu tretinu. On svoj
záväzok riadne a včas zaplatil. Mal zato, že Zmluva o úvere aj blankozmenka na základe toho mali
byť riadne skartované, resp. zničené a považované za splatené. V ďalšom sa žalovaný expresívnym
spôsobom vyjadroval k postupu žalobcu a jednoznačne sa vyjadril, že žalovanú sumu nemieni uhradiť.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. ako veriteľom
na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Na zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníkom spolu so zmluvou žalovaný podpísal zmenku.
Predmetnázmenkabolavystavenávčase,kedyveriteľboloprávnenýprijaťzmenkuvystavenúdlžníkom
na zabezpečenie svojho záväzku. Z obsahu listín exekučného spisu súd zistil, že pôvodný veriteľ v

žalobe pred rozhodcovským súdom tvrdil, že žalovaný si neplní svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
čím sa jeho dlh stal splatným dňa 18.07.2009. Následne veriteľ vyplnil zmenku na základe Dohody o
vyplnení zmenky a predložil ju žalovanému na plnenie. V tomto konkrétnom prípade došlo k vystaveniu
tzv. blankozmenky, ktorá v čase jej vystavenia bola zmenkou neúplnou a jej vystaveniu predchádzala
Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach k Zmluve o úvere.

6. Keďže predmetná zmenka slúžila na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, okresný súd prihliadol
aj na právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov za účelom zabezpečenia práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. V čase vystavenia zmenky bolo nevyhnutnosťou rešpektovať najmä citované znenie
ustanovenia § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri spotrebiteľskom úvere

mohla byť zmenka použitá v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia len ako zabezpečovacia
zmenka, čo v danom prípade splnené bolo. Ďalšou podmienkou bolo, že zmenková suma v čase
vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z dokladov
zabezpečených z exekučného spisu súd zistil, že výška poskytnutého úveru bola 800 Eur, celkovo mal

žalovaný veriteľovi vrátiť sumu 1.572 Eur. Žalobca nevyčíslil, z čoho pozostáva vyplnená zmenková
suma. Veriteľ pri tom vychádzal zrejme z dojednanej Dohody o vyplnení zmenky, kde bolo dojednané,
že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, či už prvej alebo druhej.

7. Okresný súd po preskúmaní Dohody o vyplnení zmenky dospel k záveru, že táto bola uzavretá
v rozpore so spotrebiteľským právom, najmä nezohľadňovala povinnosť podľa § 4 ods.6 zákona č.
258/2001 Z. z., čím došlo k porušeniu práv žalovaného ako účastníka zmluvného vzťahu - Zmluvy
o úvere, kde vystupoval ako spotrebiteľ. Tak ako Zmluva o úvere vrátane Všeobecných obchodnýchpodmienok, tak aj samotná zmenka, predstavujú tzv. formulárové listiny, ktorých výlučným tvorcom bol
veriteľ a dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, t.j. nejednalo sa o individuálne
dojednania. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a

VšeobecnépodmienkyvzmysleZmluvyoúveretvorianeoddeliteľnúsúčasťZmluvyoúvere,predstavuje
zmluvnú podmienku, ktorá podlieha súdnemu prieskumu z hľadiska jej prijateľnosti. Hoci si je súd
vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nie je možné v spotrebiteľských vzťahoch neprihliadať
na ich špecifické záujmy a postavenie. Súd je povinný „ex offo“ zabrániť zneužívaniu práv, kedy v
dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia strán výlučne

v neprospech niektorého účastníka zmenkového vzťahu, v tomto konkrétnom prípade žalovaného ako
dlžníka - spotrebiteľa. Takýto postup súdu je opodstatnený a v súlade s zjednocujúcim stanoviskom
Najvyššieho súdu SR.

8. Dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil
okresný súd tiež ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení

platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže nešlo o podmienku individuálne dojednanú a išlo
o podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v
neprospech spotrebiteľa.

9. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a proti výroku o zamietnutí návrhu podal

odvolanie s odôvodnením, že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej
len Nariadenie), ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj
priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Podľa názoru žalobca súd nemohol nariadiť podľa čl.
5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v

cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení
účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe
predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť
za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za
účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1

písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy,
ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva
EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo „C“) na žalobnú odpoveď.

10. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania

formouuznesenia,pričomokresnýsúdžiadnerozhodnutieonariadenípojednávanianevydalanedoručil
ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné

právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

11. Uviedol tiež, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne

preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba

vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak takurobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter

žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

12. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za

jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Aksúdnazáklade
takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

13. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,

ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne
zmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný

zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na
ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu
proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

14. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj na uznesenie
Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento
judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu

žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške,
ktorú si v odvolaní uplatnil.

15. K záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov uviedol, že zákon o spotrebných úveroch

pripúšťal , aby na zabezpečenie spotrebného úveru bola vystavená zmenka a limitoval iba výšku
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek, preto nemohla byť dohoda o jej vyplnení neplatná.

16. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a

na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať
tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom -
spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. limitoval
zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie

je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.

17. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho
stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001.

Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku,
že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými
mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa jeho názoru nestačí preukázať
nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamyúmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri
kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri

uplatnení zmenky.

18. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa k veci riadne a včas vyjadril prostredníctvom mailových
podaní. Uviedol, že ak konanie prebehlo na Okresnom súde Zvolen bez prítomnosti žalobcu a
žalovaného, tak to zákon nezakazuje. Súd podľa jeho názoru konal čestne a spravodlivo, keďže sa

jedná o vymáhanie blankozmenky, ktorá bola súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej so
spoločnosťou Pohotovosť. Poprel tvrdenie žalobcu, že by súd nemohol nariadiť pojednávanie. Žalovaný
vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol v konaní pred okresným súdom,
zmenku označil za neplatnú a navrhol, aby bola zlikvidovaná.

19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

20. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k

ochranespotrebiteľa,ktorébolozverejnenépodč.93vZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

21. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

22. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

24. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.26. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

27. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

28. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad zákona č. Občiansky zákonník, zákona č. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov v znení zákona č. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30.Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žežalovanývystavildňa11.03.2009zmenkunazmenkovú

sumu 1.608,55 Eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 18.07.2009.
Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ
adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na
nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo

zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky
je údaj o indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha,
ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka
obsahuje v ľavom dolnom rohu č. XXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným.

31. Podaním doručeným okrsnému súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie zmenkového
úroku v rozsahu 0,19 % denne späť.

32. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom

ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o
úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Z exekučného spisu okresného
súdu sp. zn. 26Er/1179/2010 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzavrel s prvým majiteľom zmenky
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o

vyplnení zmenky.

33. Z jej obsahu odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 800 Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal
zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 800 Eur zvýšenú o poplatok 772 Eur v celkovej sume 1

572 Eur v 12 mesačných splátkach po 131 Eur mesačne počnúc dňom 13.04.2009. Zmluva o úvere
bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 11.03.2009, kedy bola podpísaná žalovaným
ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku
ktorýmnemalžiadnevýhrady.Zmluvaoúvereneobsahuježiadneúrokyzúveruaaniročnúpercentuálnu

mieru nákladov.

34. Z čl. 17 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ
zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvyvoči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
(Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že
ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil,

keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy
o úvere akceptoval.

35. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom
formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie

zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca
na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi
nedisponoval. Okresný súd doručil žalovanému podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia tlačivo „C“ k
návrhu, ktoré žalovaný súdu vyplnené späť nedoručil. Žalovaný sa k veci vyjadril e-mailovým podaním

doručeným okresnému súdu dňa 24.11.2015.

36. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom

členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

37. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

38. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č.

99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

39. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj

keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je
právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z
vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj
podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

40. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a
teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295

CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z
vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen
na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

41. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho

právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014)
vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa
Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorýzmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné
strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako

vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom
spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny
vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri
vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací

súd odkazoval.

42. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a
2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák.č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté

pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach
o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie

listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

43. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na
zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, z obsahu ktorej súd pri skúmaní charakteru úverového
vzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom,

spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že
zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky
uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

44. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní
o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako

vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti
prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré §
17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol

v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvouapreskúma,čivrámciuplatnenéhonárokuzozmenky,tátonevzniklazovzťahu
so spotrebiteľom.

45.Presamotnéposúdenieuplatnenéhonárokuzozmenkyjepretozásadnýzáver,čijesprávnetvrdenie

žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára
nauplatneniezmenkovejsumyvočizmenečníkovi-žalovanémunevzniklovsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom

(spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca
bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže
vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi ako aj to, či sú kauzálne
námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky

podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má
vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového
úroku.46. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

52. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010

sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

53. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6
veriteľom.

54. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

55. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

56. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

57. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

58. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

59. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

60. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

61. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

62. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

63. Odvolací súd sa v podstatných bodoch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len

na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené
žalobcomvjehoodvolaníatiežajsprihliadnutímktomu,žeodvolacísúdsavprejednávanejveciodklonil
od právneho názoru vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretožepoužil pri rozhodovaní, rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
použité neboli a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

64. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka
vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového
a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá
zabezpečovala splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom
sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností.

65. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
jenepochybné,žeideotzv.blankozmenku,ktorábolaveriteľomvyplnenávsúladesDohodouovyplnení
zmenky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená na
predtlači pripravenej vopred veriteľom Pohotovosť s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj

zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky
žalovaným ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená
nedatovaným indosamentom na žalobcu.

66. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu
blankozmenky a uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky žalovaným, nebolo používanie zmeniek v
spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru

spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak,
aby boli zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov
veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

67. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil
nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom
činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa,

ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie
finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa
bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ
na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto

prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru,
pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu
poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným
dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani

podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná
percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

68. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 17 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení

blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až
doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novémunadobúdateľovizmenky,akúbybolmalvočipôvodnémuveriteľoviazároveňremitentovizmenky,t.j.voči
POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech

zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto
je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv.
rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal
vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu
bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým

aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj
bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva
dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení
účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola
táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky
uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom

okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú
sumu nezaplatil.

69. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového, ktorého zmena nadobudla účinnosť po vydaní rozhodnutia okresným súdom,

z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť,
najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom
vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný relevantné námietky nevzniesol.

70. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola

vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto
spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento
dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.
Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol

žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy
v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

71. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré

umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol
zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi

zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa.

72. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok

týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

73. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode
o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva

obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.74. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

75. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že
zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky,
poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku
čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

76. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods.
1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý
veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj
pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

77. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. týmto zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovaným
zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaný vystavil v prospech
spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku),
nepostupovala.

78. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú
obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale
aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.

zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla
zmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného
majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko
zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu
zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky

zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru,
ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo
strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“,
keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť

všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením,
že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

79. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na

nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaný kauzálne námietky,
tj. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré by bol mohol žalovaný namietať
nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a
to v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda

nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016, ale aj pred týmto
dátumom. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a
že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver,
vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd

z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že pre jej rozpor so zákonom nie je žalovaný povinný ako
dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.

80. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

81. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.82. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného

sporového poriadku súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).